72.

Bol apríl.

Yoongi a Namjoon v ten deň získali hudobné ocenenie. Mali veľa amerických fanúšikov a mali v Kórei koncert.

Chlapcom zostávali len dva mesiace do ukončenia strednej školy. Všetko išlo dobre. Nahé fotografie a videá boli minulosťou a chlapci sa obávali vysokej.

Jungkook chcel ísť na miestnu vysokú, pretože nebol príliš múdry a nezaujímalo ho, kam pôjde. Taehyung chcel ísť na vysokú do veľkého mesta, kde by mal dobrý umelecký program. Jimin nechcel ísť na vysokú. Chcel prevziať otcov biznis, aby zostal bohatý a pomáhal Joonovi a Yoongimu. Mal aspoň nejaké priority...

„Jimin, si si istý, že nechceš ísť na vysokú?" spýtal sa Taehyung, zatiaľ čo obaja kráčali po školskej chodbe.

Jimin prikývol. „Áno. Som príliš dobrý na to, aby som išiel na vysokú."

Taehyung si povzdychol. „Chim, to nie je dobrý spôsob myslenia."

Jimin pokrčil plecami. „Tae, pravdou je, že ma vysoká nezaujíma. Pokiaľ zostanem bohatý, môžem robiť takmer čokoľvek," povedal Jimin, keď vošli do jedálne, „ak nebudem mať peniaze, tak nebudem nič, chápeš?"

Taehyung pokrútil hlavou, na čo si sadli ku zvyšku chalanov. „Nie. Si viac ako tvoje peniaze, Chim."

„Aj tak peniaze pomáhajú."

Jungkook sa naklonil a ovinul ruku okolo Jiminových pliec. „Čo sa deje?"

Taehyung sa chystal povedať niečo, no odmlčal sa, keď uvidel do jedálne vchádzať Noaha.

„Môj ty Bože..."

Jimin sa otočil a zalapal po dychu. „Č-čo?!"

„Chalani, nie ej to veľká vec," povedal im Costa, keď si Noah sadol vedľa neho.

„T-tvoje vlasy sú preč!" povedal Jimin.

„A to doslova, nie?"

„To už niečo znamená, keď Jimin povie, že sú krátke," povedal Jungkook, „je to šialené."

„Myslel som si, že ej čas na zmenu," pokrčil plecami Noah.

„Je to zvláštne," povedal Jungkook, „vždy si mal dlhé vlasy. Bolo to pre teba typické."

„Čo?"

„Boli dosť dlhé," pokrčil plecami Jimin.

Noah sa zasmial. „Dobre. Nuž, sú to iba vlasy."

Jimin si povzdychol. „Nikdy by si ma nevidel niečo také povedať.

Taehyung sa usmial. „Oh, zlatko, my vieme."

Yoongi hmkol, keď pomáhal Namjoonovi zbaliť vybavenie. Štúdiová kancelária sa sťahovala do Seoulu, pretože spoločnosť sa zväčšovala.

„Prakticky tu žijem," povedal Namjoon, „nemôžem uveriť, že sa to tu sťahuje."

„My sami sme istý druh cestovania, Joon," povedal Yoongi, keď zdvihol ďalšiu krabicu.

„Áno, ale táto miestnosť," povzdychol si Namjoon, „má čaro toho, čo sa tu stalo."

„Stratil si tu panictvo?"

Namjoon pretočil očami. „Vieš, ako byť sentimentálny, Yoon?"

„Nikdy som o tom nepočul."

Namjoon sa zasmial a vložil do škatule CD disky. Dvere štúdia sa otvorili a s úsmevom na tvári vošiel Hoseok.

„Baby, priniesol som ti drink," povedal Hoseok, na čo podal Yoongimu jahodový drink.

Yoongi sa trochu usmial. „Ďakujem," povedal, než si odpil.

Namjoon si odfrkol. „Áno, aj ja by som si dal jeden, vďaka!ô

Hoseok vzhliadol k nemu. „Nebuď nepríjemný."

Namjoon s úsmevom pokrútil hlavou.

Hoseok a Namjoon sa o svojom probléme porozprávali a znovu boli najlepší kamaráti.

„Takže, čo robíme?" spýtal sa Hoseok, na čo si sadol na gauč.

„Sťahujeme."

„Nudné," povzdychol si Hoseok, „mali by sme ísť do klubu."

„Nie," povedal Yoongi, nad čím Hoseok súhlasne prikývol.

„Áno, samozrejme," povedal Hoseok, „mali by sme iba baliť."

„Mhhm."

Namjoon si odfrkol. „Aká zmena," povedal, nad čím mu do hlavy Hoseok hodil CD.

Yoongi sa usmial a postavil sa. „Dobre. Tu je všetko vybavenie. Musím ho-"

„Ja to spravím," povedal Hoseok, na čo zdvihol prvú krabicu.

Odišiel a Namjoon sa začal smiať. „Nikdy som uňho nevidel takú zmenu!"

„Má dobrý zadok," pokrčil plecami Yoongi.

„Ja viem." Zasmial sa Namjoon.

Yoongimu sa rozšírili oči a Namjoon sa rozpačito zasmial, keď si uvedomil, čo povedal.

„Ja viem," zasmial sa Namjoon, „viem, že je budúcnosť nie je ďaleko a my ako ľudská rasa musíme-"

„Stop, prestaň," povedal Yoongi, „je to v poriadku."

Namjoon iba prikývol.

„Dobre, Hoseokovi to nepovedzme."

„Povedať čo?"

Namjoon sa pozrel na Hoseoka.

„Uhh, budúcnosť nie je ďaleko a my ako ľudská-"

©taehyungbby-
All rights reserved

Toto je na dnes posledná ☺♥ Do konca nám zostáva už iba 8 častí 😞

Chcela by som sa spýtať (najmä tích, ktorí čítajú Fall Asleep), aká by mala byť približná dĺžka kapitol? ☺ Teraz je to okolo 1000 slov a väčšinou to prekladám len cez víkend, keďže na intráku nemám na to čas a časti tak teda vychádzajú dvakrát do týždňa (v sobotu alebo v piatok či v nedeľu). Vyhovuje vám to takto alebo by ste boli radšej, ak by mala časť napríklad nad 2300 slov a časť by vychádzala iba jedenkrát do týždňa a to v sobotu? 😅 Chcem vedieť váš úprimný názor ♥😊

Pekný večer ♥

I luv y ♥♥♥♥

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top