Začína sa ďalší letný semester. No ja som sa rozhodla do školy nevrátiť. Môžem sa tam objaviť hocikedy počas školského roka a zmanipulovať všetkých, aby si mysleli, že som bola na každej jednej prednáške. No načo mrhať časom a sedieť niekde, kde sa budem cítiť ako cudzinec? Bez Laury a Setha po mojom boku chodenie na výšku nemá zmysel.

Možno preto som takmer celý dnešný deň presedla na okne a dívala sa von.

„Prines mi víno, dievča," začujem Buneho zo jeho pracovne.

Vzdychnem a potom zoskočím z vysokého okna. Topánkami klopkám po kamennej dlažbe, dlaňou kĺžem po leštenom drevenom zábradlí a schádzam dole po schodoch do pivnice. Z poličky vyťahujem jednu z fliaš červeného vína a potom kráčam naspäť hore.

Vytiahnem vysoké poháre na stopke z poličky a potom kráčam do pracovne. Bune práve sedí v obrovskom koženom kresle, ruky ma vyložené na opierkach a jeho oči sú pritvorené. Sem-tam sa mu pohnú pery, zrejme práve myšlienkami komunikuje s ďalšími démonmi, vkráda sa im do hláv a sleduje, čo robia.

Predpokladala som, že démoni budú fungovať ako nejaký druh organizovaného zločinu. Že budú spoločne kuť pikle proti anjelom a ďalším bytostiam svetla. No zdá sa, že tu si každý iba sebecky vyrovnáva vlastné účty a kazenie duší si nechávajú iba ako hobby.

Postavím pred neho pohár a otváram víno. Mohla by som mysľou donútiť korkovú zátku vyskočiť, ale namiesto toho skĺzam k otvaráku akoby som bola stále iba človekom. Keď nalejem víno do oboch pohárov, sadnem si na stoličku oproti nemu.

Konečne otvára svoje oči, ktoré sú oveľa svetlejšie, než som čakala. Ich oriešková farba miestami vyzerá ako svetlozelený mach. Pozrie sa na mňa a potom bez slova siahne po pohári.

Bune miluje víno. Je to jedna z jeho najobľúbenejších ľudských vynálezov.

„Ako sa ti tu páči?" opýta sa, keď položí pohár naspäť na stôl.

„Je to tu priestranné. A máme tu pokoj," odpoviem.

Bavíme sa ako starý kamoši, ale z tónu môjho hlasu a falošného úsmevu vycíti, že sa ho stále rovnako bojím. Usmeje sa na mňa s poznaním v očiach a to ma privádza do šialenstva.

„Nečakala som, že by si to tu chcel kúpiť," poviem.

„Ten chlap bol pomaly ochotný mi ten kostol dať aj zadarmo. A popritom nemal ani len tušenie o tom, že som to bol ja, kto ho tam celé tie dni mátal," uškrnie sa. „Ľudia sú takí ignorantskí."

Je to tak. Bune sa po vyslobodení premenil do svojej ľudskej podoby a potom kúpil kostol, v ktorom bol kedysi uväznený. Zdá sa, že to urobil preto, aby si dokázal, že je niečo viac než ľudia, ktorí nakreslili ten krvavý kruh na stenu. Smiešne.

„Odkiaľ máš toľko peňazí?" opýtam sa ho, keď prehltnem ďalší glg kvalitného vína.

Má naň naozaj vkus.

„Je toho ešte veľa, čo nevieš o démonoch chodiacich po svete, dievča," zakrúži skleneným pohárom v ruke a díva sa na rozbúrenú hladinu krvavého vína. „Bohatstvom sa môžeme merať s pozemskou cirkvou. Naši nasledovníci sú ochotní urobiť čokoľvek. A ako bytosti žijúce niekoľko storočí, si jednoducho nájdeme rôzne druhy spôsobov."

Neznášam, keď ma považuje za hlúpu. Namiesto odpovede sa znova napijem vína a premýšľam, ako by som ho zlanárila na svoju stranu. Nemusím sa dlho trápiť, kým prídem nato, že pri démonovi takéhoto kalibru jednoducho nemám šancu. Som iba ďalšia z jeho múch, ktoré dokáže zlikvidovať mávnutím svojej ruky.

Na okamih sa na mňa pozrie a ja cítim, že sa mi do tváre hrnie krv. Znova mi vkĺzol do mysle úplne poľahky, akoby sme mali spoločnú lebku. Moja trúfalosť ho provokuje, no moja hlúposť rozosmieva. Je to moje jediné šťastie. Ináč by som sa zrejme kúpala vo večných plameňoch hneď vedľa Cambrie - falošnej Lilith.

„Prečo si ma nezabil, keď si povstal, Bune?" vykĺzne mi z úst.

Začínam byť zo všetkého unavená. Cambria sa smaží v pekle, ale ja nie som vôbec spokojná. Seth sa stal maznáčikom skutočnej Lilith a ona s ním odišla nevedno kam. Laura je stále v pekle a zrejme sa odtiaľ už nikdy viac nedostane.

„Pretože si jediným spojítkom vďaka ktorému zistíme, čo plánujú v tom laboratóriu. Zdá sa, že tam poriadne posilnili ochranu a vo nemáme ako komunikovať s démonmi vo vnútri. Alebo sú po všetkých tých pokusoch natoľko nepríčetní, že nie je možné nahliadnuť do ich mysle."

Vo vrecku mi zavrčí môj telefón. Netuším, kto by to mohol byť. Mame s jej priateľom sme spolu so Sethom vymazali spomienky, keď som tam bola cez sviatky. Netuší o tom, že má vôbec nejakú dcéru a podľa mňa to je tak lepšie. Som predsa mŕtva už niekoľko mesiacov.

Je to Nathanielovo meno, ktoré blikoce na mojom displeji.

„Prosím?" spýtam sa rovno.

Načo vôbec nejaké pozdravy? Stavím sa, že odo mňa niečo chce. Na tej súkromnej bohatej párty chcel so mnou spať. Videla som mu to na očiach. Čo však nenávidím viac, než jeho, je to, že som bola ochotná sa s ním znova vyspať len preto, aby som sa mohla nakŕmiť.

Avšak teraz je moja večne hladná túžba preč. Bune je nažive a jeho mágia potláča tú, ktorú som získala od Cambrie cez Setha. Už viac nie som sukuba. Mám z nej stále niečo v sebe, no nie som závislá na sexe. Nepotrebujem už viac spávať s ľuďmi, aby sa mi telo nezačalo rozkladať pred očami.

„Zastav sa u mňa. Potrebujem sa o niečom pozhovárať," povie.

Prevrátim očami. Žiadne prosím, jednoducho mi stále rozkazuje, ako keby som mu patrila.

Ukradomky sa pozriem na Buneho.

„Nepotrebujem ďalšieho otroka, dievča," povie a vypije zvyšné víno v pohári. „Keď zistíš, že sa niečo zmenilo, dáš mi o tom ihneď vedieť. Inak si slobodná, môžeš si robiť čo chceš."

„Idem," odvrknem Nathanielovi a potom zruším jeho hovor.

Chcem ho vidieť. Nie preto, že by mi chýbal, ale preto, že je jediným spojítkom s mojou minulosťou. Vôkol mňa už neostal absolútne nikto. Nikdy by som si nebola pomyslela, že nesmrteľnosť bude takáto osamelá. Radšej by som bola stále obyčajnou študentkou po boku Laury, než démonka bez nej a Setha.

Nasadám do mestkej linky a veziem sa smerom k bloku, kde býva Nathaniel. Cestu veľmi dobre poznám, hoci som sa väčšinu času vyvážala jeho autom. Keď vystúpim a prejdem pár ulíc, podarí sa mi dostať do vchodu a čaká má pár poschodí. Kedysi by som sa možno zadýchala, no teraz vďaka mojej mágii nevyviniem takmer žiadnu námahu nato, aby som vyšla hore. Stavím sa, že by som bola schopná zabehnúť maratón, hoci som nikdy nechodievala behať.

Zazvoním na jeho zvonček a čakám. Počujem škrabot pazúrov a potlačím náhly záchvev zlosti. Tá krava sa priznala a všetko tak pokazila. Sprosté malé líšča.

„Ahoj, Devi," otvorí mi Nathaniel dvere.

Nepozdravím sa mu a vstúpim dnu. Ktovie, čo si o mne myslí. Naposledy, keď sme sa stretli v laboratóriu, som mu sľubovala peklo na zemi. A teraz mám chuť sa na všetko vykašľať. Zase.

„Volal mi majiteľ toho prerobeného kostola," povie Nathaniel narovinu. „Niekto sa rozhodol odkúpiť ho a v priebehu pár týždňov ho kompletne prerobil. Ten satanský kruh bol zničený."

Myknem plecom a predstieram, že sa ma to netýka. „Takže ten niekto za teba vyriešil jeho prípad? No nie je to skvelé?"

„Vidím, že jazyk máš stále rovnako ostrý," nedá sa odbiť. „Bola si tam, však?"

Nadýchnem sa, že ho pošlem do pekla, keď nás preruší štrngot kľúčov. Obzrieme sa k dverám a Nathaniel ustrnie. Netuším, kto sa ho chystá navštíviť, ale má jeho kľúče a on zjavne nerátal s tým, že príde práve teraz.

Možno je to Sára?

No keď sa otvárajú dvere, uškrniem sa. Do bytu vbehne jedna z jeho mladých vedkýň. Dievča, do ktorého bol zbláznený Matthew. A ktoré mu prebral Nathaniel.

Hra sa môže začať.