Ranné prebúdzanie bolo pre Mallerynu veľmi príjemné. Až jej bolo ľúto, keď sa musela vymaniť z hebkých huňatých prikrývok a odísť z tak mäkkého matraca. Nemohla ale otáľať, musela vládnuť a konať. Z veľmi starej skrine, ktorá vyzerala, že určite pamätala aj Aegieanu, vybrala purpurové šaty zo striebornými náplecníkmi s maličkými dierkami. Šaty zopla vybíjaným opaskom a vybrala sa v sprievode svojich nových strážnych na hradby hradu.

Strážnici ju ochotne nasledovali v lúčoch ranného slnka. Nevýrazná zbroj ožila farbami a odrážala svetelné odlesky na popraskané steny hradu. Keď sa jej podarí vyhrať vojnu, hrad dá od základov opraviť. Staré a otrhané tapisérie nechá strhnúť, poničené sochy opraviť najlepším sochárom, akých bude môcť zohnať. Ako sa blížila k hradbám, všímala si spokojné tváre elfov obšmietajúcich sa na nádvorí a v mysli si opakovala, že Sever oslobodí pre svojich poddaných, nie pre osobné zadosťučinenie z krvavej pomsty.

Jej ľadové oči zahliadli na vysokých múroch Pärten Ita skupinku osôb, medzi ktorými spoznala svojho strýka a Daresa s Maresom a na jej počudovanie aj generála Fareona. Rýchle a ladné kroky ju doviedli až ku skupinke utvorenej okolo dlhého osikového kríža. 

"Vitajte, vaša Výsosť," jemne sa uklonili zborovo.

"Ďakujem za uvítanie, moji drahí radcovia. Je vinník pripravený?" pohliadla na Kaltarala.

Kaltaral bez slova prikývol a ustúpil na bok, aby jej ukázal kľačiaceho dobitého muža s ústami od krvi. 

"Si pripravený zniesť následky za tvoje činy, sir Patryck?" sklonila hlavu k už teraz mŕtvemu mužovi.

"Konal som v mene nášho cisára. Bohovia mi nemajú čo odpúšťať, ty Severská kurva. Chcela by si detaily o tom, ako sme znásilnili tvoju drahú mamičku?"

Malleryna sa vzchopila iba na drobný úsmev. Potom podišla ku kľačiacemu Patryckovi a jej päsť mu uštedrila silný úder na líce. 

"Ešte je čas si to rozmyslieť," začula za sebou šepkať jej Kaltarala.

Ona sa ale odvrátila a kývla na svojich strážnikov a Daresa s Maresom. Dares zdrapil muža s jeho dvojčaťom popod pazuchy a s pomocou strážnych ho priviazali o kríž. Mužove tučné ruky našťastie neboli až také dlhé, aby mu nehybne viseli vo vzduchu. Muž sa ani len nepokúšal brániť. Bol zmierený s tým, čo ho čaká a čo Malleryna prisľúbi, to dodrží. 

"Začnite."

Po týchto slovách zobral Dares do ruky veľké staré kladivo a hrdzavý klinec a podišiel k hore sadla na kríži. 

"Zľutovanie!" vykríkol náhle muž predtým, ako chcel Dares dať úder kladivom.

"Oko za oko, zub za zub," chladne mu odpovedala Malleryna.

Kladivo v Daresových rukách silno narazilo na hlavičku zhrdzaveného klinca a ten sa ponoril do mäsa a kostí. Patryckove vrieskanie sa šírilo nádvorím ako jemný letný vánok a nejedného nevystrašilo. Mužovo bedákanie neodradilo Daresa od ďalších a ďalších úderov, dokým nebol klinec už pribití v kríži. Malleryna pritom ani nepohla brvou. Chcela vidieť trpieť toho, kto nechal znásilniť jej nebohú matku ako pouličnú štetku. Keď sa Dares chystal zatĺcť druhý, Malleryna ho zastavila mávnutím ruky:

"Nie, sir Dares. Nechajte ho tu, dokým neumrie. Potom ho okamžite zveste a spáľte, nech mu Štyria odpustia alebo ho uvrhnú do Zemí pod temnotou."

Dares sklonil hlavu a zaradil sa pri jeho kráľovnú. Tá sa pozerala do očí vinníka a prepichovala ho pohľadom, ako to najviac išlo. Smutná pieseň smrti sa spolu s vánkom niesla cez celé nádvorie a mnoho poddaných a lordov a dám vytušilo, že vinník dostal svoj trest.

Bol to ale spravodlivý trest?, pýtala sa Malleryna v mysli.

Malleryna sa náhle zvrtla na opätku a v sprievode svojich radcov a strážnikov sa pobrali do veľkolepej Haly odpustenia, kde zasadalo mnoho kráľov a kráľovien pred ňou. Tu diskutovali so svojimi radcami o najdôležitejších plánoch, ktoré chcel panovník uskutočniť. V Hale odpustenia našlo mnoho z nich svoju smrť. Kráľovná Elerys, ktorá sa musela zhostiť trónu po smrti svojho manžela, bola v tejto miestnosti ubodaná na smrť zradným strážnikom. Neschopný kráľ Tyrasor tuto schválil na istý čas otroctvo a dovolil otrokárom z Xoraxu zotročiť Severanov. Našťastie, Sever sa vzchopil a jeho vlastný syn ho zosadil z trónu a vyhlásil Xoraxu krvavú vojnu. Xorax sa ale vrátil aj s otrokármi o pár rokov neskôr, vďaka zradcovi a ľud Severu bol znova ohrozený.

Hala bola jediné miesto v hrade, ktoré nepotrebovalo zložité opravy. Kaltaral nechal starý popraskaný stôl vyhodiť a nahradil ho novým, ktorý sluhovia objavili iba čistou náhodou v starom sklepe pod hradom. Miestnosť bola sama o sebe dosť veľká nato, aby sa do nej vošlo päťdesiat ľudí do všetkých kútov. Cez vitráž v kamenných stenách prenikalo do haly množstvo farebných lúčov. Purpurové šaty sa v modrastom svetle rozžiarili a cez hebkú látku kúpali slnečné lúče Malleryninu pleť.

Malleryna si sadla na krásnu vyrezávanú stoličku za hlavu stola a čakala, kým sa ostatní usadia. Kaltaral na ňu hľadel nie príliš spokojným pohľadom, napriek tomu si ale sadol blízko k nej, po jej pravici. 

"Moji drahí radcovia, musíme toho dnes veľa prediskutovať. Vojna sa už započala a musíme začať plánovať aj vo väčšom meradle," povedala sebavedome.

"Ak dovolíte, vaša Výsosť, provizórny plán už máme. Naša obrovská armáda sa rozdelí na dve menšie. Vy budete veliť armáde o počte sedemtisíc schopných bojovníkov, pobočník Kaltaral si vezme druhú polovicu armády. K vám sa ale pripojí istá časť armády od západných lordov, konkrétne blízko Abbalu," ozval sa Fareon.

"Generál Fareon, kráľovná Malleryna chce plán zväčšiť a vy ju máte počúvať," oprela sa o stôl staršia žena v zelených jednoduchých šatoch so strieborným lemom.

"Ste pani špehov Severu, lady Valeria, nie vojenská generálka," fľochol na ňu Fareon arogantne.

"DOSŤ," povedala Malleryna hlasnejším tónom.

Valeria sa nespokojne zavrtela na svojej stoličke a Fareon na druhej strane siahol po mise bobúľ na stole.

"Ja nechcem vaše hádky, drahí radcovia, ale múdre a rozvážne rady. Máš slovo, strýko," mávla rukou na Kaltarala.

"Vaša Výsosť hovorí múdro. Nesmieme sa poškriepiť hneď na prvom stretnutí rady. Malleryna má pravdu. Náš plán je až príliš jednoduchý. Myslíme nato, že sa bude bojovať možno aj niekoľko rokov? Leto je síce už takmer pri dverách, nech nám Odysina požehná, ale nebude trvať dlho. Prejde pár mesiacov a nastúpi sychravá jeseň a vody riek sa zdvihnú. S jeseňou zároveň prichádzajú aj choroby. Táborová horúčka a zubný tanec sú v jeseni rozšírené. Armáda by musela niekde prezimovať. Preto navrhujem, aby sme začali s pochodom čím skôr. Na Juh trvá cesta pri dobrom počasí pol roka," pohliadol na všetkých Kaltaral.

"Neobávame sa počasia, ale drakov, lord Kaltaral. Prišli správy o Serafasalovi, ktorý sa zahniezdil v nejakom hrade a polovicu populácie hradu spálil. Tí, čo prežili smerujú sem a do iných hradov a miest na Severe. Rád by som navrhol, aby naša kráľovná zaútočila s drakmi na Crachtose a so svojou Heraxou na Serafasala a zabila ho. Serafasal údajne zošalel, a šialený drak je horší, ako neskrotený," habkala lady Valeria.

Valeria mala krátke popolavé vlasy s náznakmi šedín. Na čele jej už dávno vybehli vrásky a tvár zostarla.

"Samovražedná misia, nič viac. Serafasal je obrovský drak a aj silný. Prežil viac bojov ako my všetci dokopy, nebudem preto riskovať životy drakov a nás zaňho. Radšej by som odletela s Heraxou na gezaloistických rebelov v neďalekých jaskyniach a to hneď po tejto schôdzke rady. Ak na mňa zaútočia, vypustím na nich Heraxu a nechám ich zhorieť. Aethar je v ohrození a ja viem, ako to nebezpečenstvo zlikvidovať," postavila sa Malleryna zo stoličky.

Všetci zostali mlčať a bezducho pozerať všade možne, len nie na ňu. 

"Pozrite, lordi, dáma a moji drahí generáli. Pani špehov Valeria, generáli Fareon a Larren, pokladník Rykass a sudca Qenys, nemajte mi za zlé, ak vás tu nechám prediskutovať bojové plány s mojím pobočníkom. Postarám sa o gezaloistov aj sama. Ak sa nevrátim do západu slnka, začnite ma hľadať," povedala Malleryna a odobrala sa preč z haly.

So svojimi strážami v pätách sa odobrala na takmer opravené rozľahlé nádvorie, kde už pracovalo pomenej elfov, ako predtým. Začula mohutný rev a z oblohy sa vyrútil na nádvorie v plnej rýchlosti okrídlený tieň. 

Heraxa.

Dračica tesne nad hradom rozprestrela krídla a zahalila polovicu nádvoria na istý moment do tieňa. Ladne pristála pred Mallerynou a natiahla k nej svoj serpentínový krk. Stráže sa ani nemihli, keď drak dopadol s menším otrasom na kamennú dlažbu nádvoria. Kamenné dosky pod nárazom sa ani len nepohli a nepukli. 

Moji tesári a kamenári sú zručnejší, ako som si myslela.

Heraxin šupinatý chrbát zdobilo kožené sedlo s opratami a jazdeckými lanami na let. Po jazde bez sedla na nej mala prsty a lýtka v ohni. Dračica jej nastavila jedno zo svojich dlhých krídiel a sebavedomá jazdkyňa po ňom vyliezla až na sedlo. Jazdecké laná mala uviazané čo najpevnejšie to šlo. Neplánovala iba pokojne nalietavať ako naposledy, ale robiť nevídané a rýchlejšie útoky zo vzduchu. Ak by bola príliš pomalá, dračicu by trafili šípom a zabili. Mnoho drakov takto padlo v boji. Stačil odvážny a mazaný lukostrelec a drak ľahol k zemi.

Keď si bola istá, že jazdecké laná má dobre uviazané, schmatla opraty a dračica sa odlepila s ťažkosťou od zeme. Taká mohutná beštia potrebuje na zodvihnutie svojho tela viac sily, ako jej menší bratia a sestry. Pärten Ita sa jej zdalo z oblohy maličké, ako mravenisko v lese. Z chrbtu videla po ceste bujné zelené lesy s košatými stromami.

Vyššie, vyššie!, jasala v duchu.

Rukou posiatou mozoľmi zatiahla za obidve opraty a dračica stúpla až k hustým oblakom. Belasými chumáčmi prelietavala s ladnosťou. Vlasy jej nepoddajne viali vo vzduchu a ona sa cítila slobodná. Veci o ktorých čítavala v knihách sa jej stali skutočnosťou. Takto ubiehali momenty a nakoniec aj hodina. Malleryna nebola ale znudená, ba práve naopak. Heraxa sa zaraz z belavých barančekov na oblohe vrhla strmhlav nadol. Malleryna sa snažila držať oprát, ako najviac to šlo. Miesto, nad ktorým sa vznášali spoznala.

Sme tu, pomyslela si.

Na okamih sa jej zazdalo, že medzi hustými zimodubmi zbadala černastý dym. So všetkou zvedavosťou naviedla dračicu nízko nad koruny stromov a smerovala k zdroju dymu. Čím bližšie bola, tým viac počula výkrikov radosti a oslavných piesní ako zo svätých kníh. Už si bola istá, že je tam, kde chcela byť. Heraxa vtedy spozornela a plná hnevu zarevala a onedlho sa ocitli nad oslavujúcimi osobami v žltom oblečení. Pre istotu klesla tak nízko, ako mohla. 

"To je tá neveriaca kráľovná!" niektorí vykríkli.

"Gezaloisti! Viem, že mnohí z vás ma poznáte ako Mallerynu Malexys. Ponúkam vám ako kráľovná Severu mier a šancu na život. Tí z vás, čo nechcú umrieť za vieru, môžte odísť smerom na Pärten Ita. Pohostíme vás a dáme vám ošatenie a nocľah," hlásala im.

Žiadni z nich, či muž alebo žena jej neodpovedali. Iba pár z nich sa odvážilo odísť od svojich bratov a sestier. Boli to prevažne ženy s deťmi a starší. Jeden gezaloista siahol po dlhom luku, natiahol tetivu a vystrelil jej smerom bleskurýchly šíp. Heraxa sa už nedokázala viac udržať na uzde. Obrovské ústa horúce ako vyhňa sa otvorili a vyšiel z nich dlhý modrastý plameň. A mnísi a veriaci, čo neprijali jej dar kričali a vrieskali a plakali bolesťou. Oheň spaľoval ich telá na uhoľ a premieňal kosti a mäso na kôpky popola. Jazdkyňa popchla dračicu hore a započala rýchle nalietavanie na fanatikov. 

Pôda pod nimi bola čierna a okolité stromy popadali ohorené na zem. Poslední, čo prežili, sa rozbehli do jaskyne. Zabudli, že dračí oheň dokáže roztaviť aj najpevnejší kameň. Heraxa zostúpila s revom na zem a zúrivá sa rozbehla k vstupu. Nejedného nepriateľa udupala do zeme pri jej hnevlivom výpade. Krk sa jej ohol ako luk a chodbu jaskyne zaplnila pálivými a zároveň studenými plameňmi. 

Zavraždili ste jednu z mojich a mučili mnoho nevinných, teraz zato zaplaťte.

Strop jaskyne sa pod náporom ohňa rozpadol a zatarasil vchod už naveky. Ak nejakí gezaloisti prežili, istotne v jaskyniach umrú. Dračica sa po zúrivom útoku záhadne rýchlo upokojila a zvedavo sa začala obzerať na okolí. Keď zbadala spálenú mŕtvolu ležiacu pri nej, neváhala a chňapla po nej. Biele zuby ako dýky sa zarezávali a trhali mäso na kúsky. Malleryna ale nebola narozdiel od jej dračice až taká uspokojená. Musela zistiť, či neublížila ženám a deťom a starším. 

Ospravedlňujem sa všetkým čitateľom, že museli tak dlho čakať na novú časť Nádeje Severu. Prišiel som do deviateho ročníka a s ním sa na mňa nakopilo viac učenia a písomiek, ako nikdy predtým. Ešte raz sa vám chcem ospravedlniť za to dlhé čakanie. Dúfam, že ďalšie časti budú napísané čím skôr to ide :) Prajem vám veselé čítanie NS!