Bola som celá rozžiarená. Bola som taká šťastná. A to len preto lebo som Alexandra videla. Po takej dlhej dobe. Chýbal mi a čas, ktorý sme spolu dnes strávili bol proste úžasný.

Kľúčiky som vložila do zámky a potočila nimi aby sa mi dvere otvorili. Keď tak urobili prešla som do haly kde som si vyložila mobil a ostatné maličkosti, ktoré som mala so sebou ale nepotrebovala ich.

Prešla som do dverí do obývačky kde som sa oprela o rám dverí a pozorovala Harryho ako sedí bokom na sedačke a jednu ruku má prehodenú pre časť kde sa opierame. Smial sa ale ten ho prešiel keď ma uvidel vo dverách.

,,Počúvaj Tara už prišla takže musím končiť...Áno aj ja teba...Paa" zložil a pozrel sa na mňa.

,,Povieš si na rovinu že si volal s tou mrchou alebo ťa mám k tomu donútiť?" spýtala som sa ho so založenými rukami na hrudi.

,,Nevolal som s ňou pre tvoju informáciu. Volal som s Louisom."

,,Jasné a ja som Selena Gomez. Určite Louisa budeš zdraviť paa a budeš taký šťastný. To by ti ani slepý a hluchý neuveril." Vystrela som pred seba ruku a podišla ku nemu. Mobil mi neochotne podal a ja som sa mohla presvedčiť kde bola pravda. Odblokovala som mobil a tak sa mi objavila tapeta jeho a jej. Choď kamsi! Pretočila som nad tým očami a prešla do posledných volaných kontaktov.

Klamal mi. Ako som čakala. Volali spolu asi dobu čo som odišla. Idiot. Myslel si že ma oklame. Zaujímali ma ešte ich konverzácie takže som prešla na správy. Bolo ich veľa. Nemala som náladu si čítať tie je žvásty tak som mu ho hodila naspäť.

,,Ja si o nej myslím že je suka a to isté hovorí ona o mne. Neviem kto tu š*ká so zadaným mužom."

,,Hovorí tá pravá. Nespomínaš si na Alexandra Stewarta? Tak pred pol hodinou? Aké to bolo? Lepšie ako so mnou?" vybuchol. Postavil sa z pohovky a prešiel s ukazovákom na mne ku mne.

,,Nevieš čo a ja sme zač! Nechápeš to a ani nemusíš. Nikdy sme si to nerozdali spolu, to by bolo bleah. A od teba by bol asi každý lepší!" povedala som celkom v kľude. Nezvyšovala som hlas len sa mu otočila chrbtom a odišla do kuchyne aby som si mohla naliať a vypiť džús.

,,Jasné, verím ti. Madelaine je stokrát ty! Vo všetkom!" poviem a založí sa naštvane na pult oproti mne. Myknem plecami a prejdem s pohárom v ruke do mojej spálne.

Prezlečiem sa do čistého oblečenie a prejdem do kúpeľne kde si chcem urobiť make up. Medzitým počujem ako Harry prejde do spálne a čosi hovorí. Keď mierne otvorím dvere tak aby netušil, že ich odpočúvam môžem zistiť že volá s Louisom.

,,Je divná. Proste vôbec nevybuchla. Len akoby sa so mnou normálne rozprávala. Aj keď mi prehrabávala mobil. Myslel som že to pôjde nahlásiť ale ona nič." Povedal a chodil po izbe.

,,Hovorím ti že sa zmenila. Alebo aspoň mení."

,,Určite kvôli tomu idiotovi Alexandrovi. Hovorím ti čosi s ním má."

,,Ale ona je iná už od vtedy čo ste sa spolu nasťahovali. Nemyslíš že sa mení pre teba?"

,,Prosím ťa ona? Pre mňa? Louis neuťahuj si zo mňa!"

,,Čo ak ťa odzačiatku miluje? Žeje naša najväčšia fanúšička? Len to nechce dať najavo aby sme si o nej nemysleli boh vie čo. A teraz už ju to nebaví tak začína odhaľovať svoju pravú tvár?"

,,Je to tá najväčšia blbosť čo som počul."

,,Ale môže to tak byť."

,,Nie Loui. Nikdy ani v minulých a budúcich životoch to tak nebude. Musím končiť. Ideme na večeru. Dúfam že to nedopadne hádkou."

,,Dobre maj sa." Zloží a ja som vošla do izby.

,,Volal som s Louisom. Keby si chcela vedieť."

,,Nechcela. Počula som." Povedala som a prešla do šatníku pre jedny z vysokých topánok. ,,Tak čo?" spýtala som sa ho keď om hotová stále pred zrkadlom. 

,,Fajn." povedal a rýchlo odo mňa odvrátil zrak. 

Povzdychla som si a pomaly prešla dole do haly. Zobrala som si všetky veci, ktoré som tam predtým nechala a dala ich do malej kabelky. Onedlho prišiel aj Harry a spolu sme sa pobrali do garáže odkiaľ sme autom prešli do našej dnešnej reštaurácie. Pred ňou stálo plno novinárov takže sem pochopili že modest a Amelia sa postarali aby sa to dostalo ešte dnes na internet a do všetkých správ.

Harry vybavil stôl, ktorý sme mali zarezervovaný a spolu ruka v ruke sme tam prešli. Sadli sme si oproti sebe a v tichosti si vybrali dnešnú večeru. Onedlho keď prišiel čašník a my sme si objednali mohli sme sa pustiť do konverzácie. Tá však neprichádzala. Iba sme sa na seba pozerali a hľadali vhodnú tému na rozhovor.

,,Tak ako bolo s Alexandrom?"

,,Nemám rada keď ho tak volajú. Prosím aspoň v moje prítomnosti ho volaj Alex."

,,Nebudem niekomu hovoriť inak ako krsteným menom keď toho človeka nemám rád."

,,Ale prečo ho nemáš rád?" utkvelo mi v hlave. Harry Alexa nemohol poznať. To by mi určite napísal. Mohol ho vidieť na internete ale neviem čo by tam Alex musel robiť aby si ho znepriatelil. Alebo len počuť, že Alex o ňom hovoril škaredo, čož si nemyslím. Harryho si doberal ale bola to sranda a bolo to len predo mnou a rodičmi keď som mala One Direction rada.

,,To teba zaujímať nemusí." Odvrkol a chcel pokračovať ale mňa to horlivo zaujímalo. Aký mal dôvod ho nenávidieť?

,,Ale má. Je to moja najbližšia osoba a milujem ju z celého srdca. Nevymenila by som ho za nič na svete a uráža ma keď ho nenávidíš bezdôvodne. To akoby som ja urážala Gemmu. Nepoznám ju ale proste ju nenávidím lebo ťa bozkáva, objíma a všetko možné."

,,To je úplne niečo iné. My sme súrodenci a my spolu nič nemôžeme mať. Vy ste čo? Priatelia? Stále ste spolu a to my vadí!"

,,Tak povedz na rovinu že ti vadí, že sa s ním bavím! Že som s ním radšej ako s tebou. To ti vadí. Žiarliš naňho!"

,,Nežiarlim! Je mi to jedno!" povie so zatnutými zubami a ja viem, že je to pravda.

,,Stále nechápem prečo naňho žiarliš. Máš predsa Madelaine. Ona ti nestačí? To musíš mať nás obe? Ju na život po sexe so mnou?"

,,Si úplne vedľa. Mad je o moc lepšia ako ty vo všetkom. Nepotrebujem ťa." Založí sa na lakte na stôl šibalsky sa na mňa usmieval. Pokiaľ neprišiel čašník a nepredložil nám taniere s jedlom pred nás.

,,Chutí?" počula som otázku z jeho úst keď sme asi päť minút jedli v tichosti.

,,Je to úžasné. Nič lepšie som v živote nejedla! Je to akoby moje ústa bola v raji ale lepšie! Dalo by sa to prirovnať k tomu najlepšiemu orgasmu aký som kedy mala! Ahh, dokonalosť!" ako to dopoviem uvedomím si čo som práve vypustila z úst a s príborom v ruke si priložím chrbát ruky k ústam a sčerveniem.

,,Heh, možno ale som si istý, že keď ochutnáš moje raňajky, obed aj večeru nebudeš si pamätať na nejaké jedlo z päťhviezdičkovej reštaurácie." Povie so smiechom a ja pokrútim s úsmevom hlavou.

,,Egoista."

,,Je to pravda! Zajtra ti to dokážem. Budeme celý deň spolu. Ráno dostaneš tie najlepšie raňajky do postele na obed po vychádzke parkom si dáš lepšie hlavné jedlo a predjedlo s dezertom ako od tvojej mamy a večer na večeru dostaneš lepšie jedlá ako z reštaurácie."

,,Takže plánuješ byť zajtra celý deň so mnou?" keď sa ho to s úsmevom spýtam nachvíľu zostane omámený lebo teraz mu došiel význam slov, ktoré povedal a najradšej by ich vzal späť a toto všetko čo povedal urobil pre milovanú Madelaine.

,,Vypadá to ta." Prehltne guču v krku a povie aj keď sám tomu nechce veriť. 

,,Pokúsim sa ho nezničiť. Ale vieš aká som." Poviem so smiechom a on len prikyvuje. ,,Nikdy som nemala kto by mi niečo také povedal nie to ešte pripravil. Moji priatelia boli magori a nikdy to neskončilo dobre. Len nechcem skončiť znova tak. Bolo to veľa trápenia na pätnásťročné dievča." Povedala som svoj tínedžerský život. Bola to pravda až na to že ich nebolo veľa. Môj život bol zasvätený mojej vášni ktorou bola hudba a škola. Na priateľov som akosi nemala čas preto tu bol Alex. Dostával na z mojej bubliny a vyťahoval ma medzi jeho kamarátov. Odtiaľ som mala chalanov. Skončili sme to v dobrom no moje vnútro to bralo ťažšie ako som ukazovala. Preto Alex pokračoval v kamarátstve s nimi.

,,So mnou to neskončí. My sa nenávidíme a jedna večera, sex alebo deň spolu to nezmení. Hneď po skončení zmluvy si pôjdeme každý svojou cestou. Ty odo mňa budeš mať naveky pokoj a ja za Mad. Tam je moje miesto" povedal a mňa to trochu zabolelo. Neviem prečo ale nechcela som vedieť čo bude po tom ako sa on odsťahuje.

Bola som ticho. Nedokázala som nič povedať. A pravdepodobne ani on. V tichosti sme jedli bez pohľadu na toho druhého. Utápali sme sa vo vlastných myšlienkach.

Netrvalo dlho a naše prázdne taniere odniesol čašník a neskôr prichádzal s účtom, ktorý Harry ochotne zaplatil. Ja som sa začala obliekať a spolu sem ruka v ruke zasa odchádzali. Jeho ruka, ktorú som držala bola teplá. Držala tu moju a ja som mala chuť ju nikdy nepustiť.

Posadil ma do auta ako správny gantlemat a ja som sa pripútala. Hlavu som oprela o okno a čakala kým sa pripúta aj on. Rýchlo sme prešli na cestu v meste. Moje ruky boli v mojom lone. Pokiaľ mi jednu z nich neoblialo to samé teplo ako pred niekoľkými minútami. Pozrela som sa na prepletené prsty medzi sedadlami a mierne som sa usmiala. Keď som pohľadom spočinula Harrym ppozeral sa striedavo na mňa a na cestu. Ako videl, že sa pozerám do jeho očí usmial sa a opäť pozeral na cestu.

Domov sme prešli rýchlo. Možno aj s dôvodu, že som zaspala. Keď som sa prebrala Harryho ruky ma držali a on ma niesol po schodoch do spálne. Tam ma položil do mäkkých perín na posteli a vyzliekol mi šaty aj topánky z tela. Zostala som len v spodnom prádle.

Zaspávala som z pocitom že z tela nalepeného na mojom chrbte sála teplo a moje kútiky pier sa zdvíhali do úsmevu.

Konečne sme si k sebe nachádzali cestu ale osud nám to musel zničiť.