Viem, že zväčša som tá jedna osoba, ktorá tvrdí že Wattpad ešte nie je chodiaca mŕtvola, ale viete čo? Všetká trpezlivosť má svoje hranice, a toto miesto ma už štve. Nie, nie som naštvaná - som frustrovaná. 

Frustrovaná z toho, že polovica kníh z mojej knižnice je preč, že mi vymazalo dva drafty, že každou aktualizáciou je t tu horšie a horšie.

Frustrovaná z toho, že je čoraz komplikovanejšie nájsť niečo normálne na čítanie, pretože kategórie sú plné odpadu o mafiánoch, badboyoch a neviem akých ďalších hovadinách. 

Frustrovaná z Wattpaďanv, pretože všetci odchádzame. Kam? Netuším. No dnes som si otvorila zoznam tých, čo sledujem. Prezrela si profily. A zistila, že tretina z autorov tu už nie je, alebo si zmazali účet, alebo sa presťahovali inam.  Frustrovaná z toho, že je čoraz nemožnejšie nájsť niekoho, kto tu je. Pretože väčšina kníh ostala zaseknutá na jednom bode, autori zmizli, spätná väzba v nedohľadne.

Frustrovaná, lebo odporúčania máme plné kníh, ktoré by sme si nikdy neprečítali, ktoré sú odpad ako väčšina miestnych prác. Nechcem nikoho urážať. Netvrdím že moje práce sú v niečom super. Tvrdím, že s najväčšou pravdepodobnosťou narazíte len na odpad.

Frustrovaná, lebo viem, že veľa nových autorov, ktorý sem ešte len prišli čoskoro určite odíde, pretože dostanú nulovú spätnú väzbu, nič dobré na čítanie a akurát tak podedia zlosť, ktorým je toto miesto presýtené.

Wattpad má byť komunita, no ja tu komunitu nevidím. Vidím tu tých zopár autorov, ktorý sa tu občas ukážu a každý jeden krát čo sa chystám stlačiť oranžové W, pýtam sa samej seba: Načo? Č ma tam čaká? Zaspamované oznámenia od profilov ambasádorov, lebo tí jediný nejak fungujú a tých zopár komentárov? Nič dobré na čítanie, nič inšpirujúc? 

Wattpad je brána k spisovateľskému bloku, pretože príbehy vám občas uloží, občas hneď publikuje a občas vymaže. 

Je to tak. Je to tu jedna stoka, v ktorej nemôžeš nič robiť, iba pozerať ako miznú skvelý ľudia, ich knihy a prestávam vidieť dôvod prečo tu stále som. Uvedomila som si niečo, čo ma trochu desí. Ja si to nepamätám. Nepamätám si, prečo som sem prišla, prečo ma písanie bavilo, prečo v tom stále pokračujem. 

Táto kniha mala byť zbierka memov, mojich náhodných esejí, poviedok a informácií o príbehoch. A čo tu vidíte? Frustrovanú Kay, ktorá už nie je nadšená z písania ani s plánom. 

Keď som rozbehla otázky dňa, dala som si predsavzatie, ktoré mi teraz príde hlúpe. Priviesť to tu k životu - aspoň trochu, aspoň málo. Ak by teda niekto náhodou narazil na tento zabudnutý profil, mohol by si pomyslieť: niekde to žije! Tento kút Wattpadu sa zubami-nechtami drží.

V štatistikách to predsa nič neznamená - no na ako dlho? Kedy si tí ľudia čo stoja na vrchole všimnú, že spisovateľov aj aktivity naozaj rapídne ubudlo? Kedy si všimnú, ako nenávidíme každú jednu aktualizáciu? Kedy si niekto uvedomí, že toto sa nedá samo dokopy?

Jediná cesta? Pozbierať sa. Skúsiť to. Oživiť aj svoj malý kút Wattpadu, ten váš kút Wattpadu. Nie je hanba že sa stále držíte. Možno to stojí za pokus, zistiť, kto každý tu ešte je, a publikovať niečo. Alebo sa spojiť, a vytvoriť niečo väčšie. V hlave mám nápad, ktorý by možno mohol niečo dokázať, no viete čo?

Vykašlala som na to. Tam ako som sa vykašlala na sedem rozpísaných príbehov, na niekoľko draftov, na tých zopár ľudí čo skúsilo zodpovedať na QoD. 

Gratulujem Wattpad. Toto kolo si vyhral. O jedného človeka menej, o ďalšie číslo v štatistike menej.