Bála som sa čo i len dýchať. Bála som sa a veľmi. Bála som sa smrti ale viac som sa bála že podľahnem alebo že ublížim priateľom. 
"A sme tu." Povedal povýšenecký a hodil ma pred veľký dlhý stôl. 
"Veril som ti Lucius a ty si ma nesklamal, sadni si prosím." Povedal bledý muž a ukázal na voľne miesto. Malfoy si šiel sadnúť a mňa nechal tak. Prehľadávala som stol či neuvidím aspoň jednu známu alebo priateľskú tvár. Nič. Všetky boli buď vystrašené alebo znechutené. 
"Slečna Marshová som rád že vás konečne vidím." Povedal Voldemort ľadovým hlasom. Mlčala som. Mala som na jazyku kopec škaredých slov ale radšej som mlčala bude to jednoduchšie. 
"Váš otec nám o vás veľa rozprával ale potom akoby... Hm... Prišiel o jazyk." Povedal a pár ľudi pri stole sa zasmialo. Mnou prešla znovu triaška. Čo spravili môjmu otcovi? 
"Hádam vieš prečo si tu?" Opýtal sa ma ľadovým hlasom.
"Chcem aby si sa k nám pridala. Nemusíš sa pridať nebudem ťa predsa do ničoho nútiť ale keď sa nepridáš tak ťa bude čakať zdĺhavá a bolestivá smrť." Povedal a ja som naprázdno prehltla. V hrdle som mala takú hrču nemohla som rozprávať. Bála som sa tak ako ešte nikdy.
"Takže pridáš sa?" Opýtal sa a dal mi priestor na odpoveď. 
"Nie." Povedala som potichu a z jeho jedovatého úškrnu sa stal rázom nazlostený.
"Takže volíš smrť?" Opýtal sa ma. 
"Áno." Povedala som už trošku odvážnejšie aj keď vnútru som bola prváčka na základnej ktorá domov nesie poznámku. Skrátka vystrašená.
"Áno? Vieš čo? Mám lepší nápad." Povedal a uprene sa pozrel na jedného zo svojich smrtožrútov. On sa postavil a vrátil sa o pár minút s otcom. 
"Ach nie." Povedala som potichu tak aby som to počula len ja. 
"Takže pridaj sa alebo zomrie." Povedal a namieril naňho prútik. Nie nesmiem dopustiť aby zomrel ďalší člen rodiny. On sa k nim pridal lebo chcel zachrániť nás tak teraz sa pridám ja aby som zachránila jeho. 
"Fajn."
"Prosím?"
"Beriem to pridávam sa k vám." Povedala son trošku hlasnejšie a stále hypnotizovala jeho ruku ktorá mierila na môjho otca. 
"Len ho prosím nechaj."
"Dobre." Povedal a spustil ruku. Postavil sa a šiel ku mne.
"Ľavú ruku." Povedal a ja som naňho nemo hľadela. Po chvíľke čakania ma chytil za ľavú ruku a namieril naňu prútik. Začala som plakať. Lenže teraz som to chcela. Toto sa stať nemalo ! Priložil prútik na moju ruku a do mojej kože sa niečo začalo vrývať. Začala som plakať silnejšie a silnejšie. Voldemort skončil. Pozrela som sa na ruku a tam bol znak smrťožrútov. Ma mojej ruke. 
"Dobre teraz máš dve možnosti. Odprisaháš mi na život tvojho otca že budeš plniť to čo chcem alebo uzatvoríš neporušiteľný sľub a tvojho otca pustím." Povedal a ja som v hlave rýchlo hľadala čo to neporušiteľný sľub je. 
"Zlatko vyber si jedničku. Evelyn prosím." Hovoril na mňa otec ale ja som chcela aby bol voľný. 
"Vyberám si jedničku." Povedala som ťažko. 
"Ale, chcem aby ste ho prestali týrať a dali mu normálnu posteľ a normálne jesť." Povedala som a pozrela sa na jeho zúbožený stav. 
"Neviem, skús ma ešte presvedčiť." Povedal a úškrnom a nastavil ruku hadovi ktorý sa k nemu plazil. Ten mu na ňu vyliezol a potom sa obmotal okolo jeho krku. 
"Budem plniť každú tvoju úlohu." Povedala som ešte ťažie. Čo ak mi dá úloho zabiť niekoho z priateľov? To by som neprežila. 
"Tak fajn. Snow presťahuj ho do nejakej izby a dones mu normálne oblečenie." Povedal surovo Voldemort a pozrel sa späť na mňa. 
"Ty sa môžeš vrátiť do Rokfortu." Povedal a ja som naňho nemo hľadela. Čo som to práve spravila. Čo sa práve stalo? 
"Malfoy odveď ju." Povedal a ten ku mne prišiel s úškrnom.
"No poď." Schytil ma za plece a vytiahol von kde sme sa odmiestnili pred brány Rokfortu. 
"Poslušné dievča." Povedal a dlaň položil na moje líce. Zľakla som sa ale neuhla som.
"Nechaj ma Malfoy." Povedala som omrzené ale neodtiahla sa. 
"Vieš aký nádherný pár by sme boli?" Opýtal sa a ja prisahám že v tu chvíľu by som skoro vyvracala posledné jedlo čo som jedla. Odtrhla som tu ruku čo na mne mal a otočila som sa na odchod. 
"Kam ideš?" Opýtal sa a pritiahol si ma späť k sebe. Chytil ma za boky. Začala som sa brániť a tlačiť ho od seba preč. 
"Preč od teba."
"Ale, ale ako smrťožrúti by sme mali držať pohromade." Povedal s úškrnom a ja som spustila ďalšie zadržiavané slzy. 
"Nebodaj sa netešíš z toho že si sa pridala k nám?" Opýtal sa ma a nahol sa ku mne. Na toto som odpovedať nemohla. Vie že som sa nepridala dobrovoľne ale aj tak to nahlas povedať nemôžem. Život môjho otca vysi práve na takýchto veciach.
"Odpovedz." Zavrčal len pár centimetrov od mojej tváre. Mlčala som vedela som že odpoveď nechce na 100% vedela som že chce niečo iné.
"Malfoy nechaj ma." Povedala som lenže tentoraz to už nebolo ostré ani výhražne bola to už prosba. Prosila som Malfoya. 
"Prečo by som mal." Povedal a úškrnom. 
"Lebo ťa o to prosím." Povedala som potichu a sklopila pohľad. 
"Tak ty prosíš." Povedal posmešne a trhol mojou ľavou rukou vyhrnul rukáv a prstom ukázal na moje znamenie. 
"Toto ti dáva veľkú moc. Teraz už nemusíš prosiť o nič teraz dostaneš všetko." Povedal a znova si ma chytil okolo pasu ale teraz tuhšie a priblížil sa ku mne. Už len pár milimetrov. Bola som tak zaskočená že som sa zabudla čo i len brániť. 
"Tým myslím všetko." Povedal tesne odo mňa a svoje pery prilepil na moje. Toto bolo akoby ma oblial studenou vodou. Toto ešte bude ľutovať pomyslela som si odtiahla som sa od neho a pozrela sa mu do mojich oči.
"Poznám ničo lepšie." Povedala som flirtovne a prilepila som sa naňho bližšie.

Inak toto je 30 časť v poradí za čo vám neskutočne ďakujem že to stále čítate. Ste super <3