"Gratuluj mi! Tvoja sestra práve úspešne zmaturovala!" vyhlásila do telefónu Ela.

"Gratulujem! Celý deň som na teba myslela, ako to šlo? Musela si dlho čakať na výsledky?"

"Prvú skúšku som mala o ôsmej a poslednú o pol druhej a potom som musela do tretej čakať na výsledky. Angličtina bola najľahšia, ale ekonomika a slovenčina mi dali zabrať! Vybrala som si presne tie témy, ktoré som nechcela!"

"To je tak vždy! A čo presne si mala za témy?"

"Z ekonomiky som mala trh a trhový mechanizmus a zo slovenčiny avantgardné smery. No hrôza!"

"Hlavné je, že si to zvládla!"

"Ani si nevieš predstaviť, aký kameň mi spadol zo srdca. Tieto posledné tri mesiace boli nervy drásajúce!"

"A teraz si konečne môžeš užívať zaslúžené voľno! Som na teba hrdá! A idete to niekam s ockom a mamkou osláviť?"

"Že vraj áno, ale ja ešte o ničom neviem. Pravdepodobne pôjdeme do našej obľúbenej reštaurácie."

"Škoda, že tam s vami nebudem môcť byť."

"Mám na teba prosbu. Mohla by som k tebe opäť o dva týždne prísť?"

"Áno, príď! Spravíme si babský týždeň, pôjdeme na masáž, nákupy!"

"Hovoríš mi z duše, sestrička. Presne to isté som ti chcela navrhnúť aj ja."

"Tak vybavené. Neviem sa dočkať. A ešte raz ti gratulujem!"

Moja malá sestra zmaturovala, bola som na ňu neskutočne hrdá. A obzvlášť som bola šťastná, že sme sa konečne dostali do bodu nášho vzťahu, kde sme si okamžite volali, keď sa nám niečo podarilo. Na tvári sa mi zjavil úsmev.

"Ideš so mnou na prechádzku s Daisy?" kričal na mňa z dverí Sam.

"Daj mi minútku, len si vezmem kabelku!" kričala som na neho, hoci som si bola istá, že na mňa nečakal.

"Čo tak bežíš?"

"Ďakujem ti, že si na mňa počkal!" ironicky som odpovedala.

"Daisy potrebovala ísť von, to som mal čakať, kým sa opäť vymočí na chodbu a ty ma donútiš umývať to?"

"A kto iný to mal umývať? Je to tvoj pes!"

"A koho som čakal na chodbe?"

"Dobre, nehádajme sa. Potrebujem si skočiť do drogérie."

"To už je ten čas v mesiaci? Zdala si sa mi včera už nejaká podráždená, ale zas na druhú stranu, ty si podráždená stále," doberal si ma.

"Ty si hovädo! Aby si vedel, ženy to majú počas svojho cyklu náročné. Nielenže majú bolesti a lietajú im hormóny, ešte aj musia počúvať tieto kraviny od chlapov!"

"Bela, prepáč. Ja, vás ženy, obdivujem. Len som ti chcel zlepšiť náladu."

"Neprepáčim." snažila som sa hrať na urazenú.

"Celý rok za teba budem umývať schody, keď budeš mať službu!"

"Platí!"

"Máš ma dobre omotaného okolo prsta! Čo sa tak usmievaš?"

"Ela zmaturovala!"

"Áno, už som jej aj gratuloval."

"Malo ma napadnúť, že to vieš."

"Nežiarli. Vieš, že si predsa moja obľúbená Molnárová."

"Aká to česť!"

"Otec organizuje firemný večierok, všakže budeš moje plus jedna?"

"To záleží od toho, kedy to bude..."

"Nepovedz mi, že máš plány."

"Ela príde na prázdniny."

"O dva týždne a firemný večierok je až za tri týždne. Nevyvlečieš za z toho."

"Ako môžeš vedieť všetky tieto informácie? Veď som s ňou len pred chvíľou dovolala!"

"Naše steny sú tenké! Navyše mi to Ela napísala do správy. Pozri!" ukázal mi svoj mobil, na ktorom svietila smska od Ely.

"Vy dvaja ste nemožní!"

"Naozaj ma v tom nemôžeš nechať samého. Tieto akcie neznášam a môj otec sa ma opäť bude snažiť dať dokopy s nejakou rozmaznanou dcérou jeho partnera."

"Fajn, pôjdem. Ale len kvôli tebe."

"Si najlepšia!"

"Bože, Daisy bola len pred chvíľou malé šteniatko a teraz mi je takmer po ramená!"

"Riadne nám vyrástla!" Daisy ako by vedela, že sa rozprávame o nej, skočila na nás a obaja sme spadli do zablatenej trávy.

"Daisy, ty malá potvora!" pohrozila som jej, pričom sme sa so Samom obaja rehotali.

Počasie bolo na jún neobvykle chladné a prichádzajúce oblaky predznamenávali búrku.

"Mali by sme ísť dnu, za chvíľu začne pršať!"

"Nikam nepôjdeme! Bláznenie v daždi je ďalšou položkou môjho must-do-listu! A chcem si tento dážď užiť s mojimi dvomi obľúbenými dámami!"

"Sam, ten tvoj zoznam obsahuje samé šialenosti!" len čo som to dopovedala, z oblohy začali padať obrovské kvapky.

"Uvoľni sa. Je to len dážď, keď prídeme dnu, usušíme sa!" kričal a rukami chytal padajúce kvapky.

"Aj Daisy radšej utiekla do vchodu!"

"Tancuj so mnou!"

"Zbláznil si sa? Čo si o nás ľudia pomyslia?"

"Nezaujíma ma to! Chcem si tento moment pamätať tak, že som z neho vyťažil čo najviac," vyhlásil a pritiahol ma k sebe.

"A do šľaka! Čo ma po ostatných!" vystrela som ruky do vodorovnej pozície, hlavu zaklonila dozadu a Sam ma chytil za pás. Krútili sme sa, tancovali, kričali, spievali, smiali sa. Boli sme premoknutí na kosť, ale v tej chvíli na tom nezáležalo.

Dážď sa znásoboval a blesky začali silnejšie hrmieť a jeden blesk udrel tak silno, až som poskočila.

"Neboj sa Molnárová, držím ťa," zašepkal Sam a pevno ma držal v objatí.

* * * * * * * *

Molnárová, zomieram. Postaraj sa mi o Daisy!

Prišla mi ráno správa od Sama. Opäť dramatický, prekrútila som oči, navliekla na seba tepláky, vyťahané tričko a namierila si to do bytu od vedľa.

"Čo sa deje?" spýtala som sa, keď som vošla do Samovej izby.

"Nečítala si moju správu, zomieram!" odpovedal mi chrapľavým hlasom a hlavu si skryl pod perinu.

"Nepreháňaj," odpovedala som mu a chytila ho za čelo.

"Nevidíš v akom som stave? Cítim sa príšerne," zakašľal.

"To máš za to, že sa čľapkáš v daždi!"

"Ak si spomínam, ty si tam bola so mnou tiež. A navyše, neľutujem to. Bola to krása."

"Mám výbornú imunitu. Ale nemôžem nesúhlasiť, skvelý zážitok. Bohužiaľ ti to prinieslo chrípku, zájdem ti kúpiť nejaké lieky do lekárni. Zatiaľ sa pokús na chvíľu zaspať."

"Nenechávaj ma tu samého! Nechcem zomrieť sám!"

"Nebuď taký dramatický, je to obyčajná chrípka. Chceš aby ti bolo lepšie alebo nie?"

"Áno..."

"Tak to tu vydržíš. Pospi si zatiaľ. Za chvíľu som naspäť," nakázala som mu a rýchlo som zbehla do svojho bytu prezliecť sa. V lekárni mi dali len nejaký Paralen a pastilky na hrdlo. Cestou domov som sa zastavila ešte v bistre a kúpila som mu kurací vývar. Stará mama mi ho vždy robievala, keď som bola v detstve chorá.

"Už som tu! Vidíš, netrvalo to až tak dlho!"

"Bela, naozaj sa cítim zle."

"Paralen by ti mal pomôcť," povedala som a opäť som mu dala ruku na čelo. Bola pravda, že Sam vyzeral o poznanie horšie, navyše celý horel.

"Je mi veľká zima!"

"Musíme ti zmerať teplotu. Kde máš teplomer?"

"V hor-hornej poličke," drkotal zubami.

"38,9! Musíme ísť do nemocnice!"

"Nikam nejdem. Ako si po-povedala, musím to vy-vyležať."

"Jasné, veď sa úplne trasieš od zimy! Prehltni už tú tabletku!"

Mala som o neho obrovský strach, vyzeral príšerne, bol celý bledý a spotený. Po desiatich minútach som mu opäť zmerala horúčku, ktorá sa teraz zvýšila na 39 °C! Na toto zaberie už len jedno - studená sprcha!

"Daj si dole tričko!" opäť som mu kázala.

"Tričko? Veď mi je zima!"

"Ver mi, viem čo robím," sadla som si vedľa neho, stiahla mu svojvoľne tričko cez ruky a hlavu a postavila ho.

"Kam to ideme?"

"Do sprchy."

"Snažíš sa ma zviesť v tomto stave? Molnárová, ty za nezdáš!"

"To by si nebol ty, keby si ešte aj v tomto stave netrepal somariny!" karhala som ho, chytila som ho za pás a celou cestou do kúpeľne ho podopierala. Jeho pokožka bola horúca.

"A čo tu budeme robiť?"

"Zastaň si pod sprchu!" navigovala som ho do sprchového kútu a spustila studenú vodu.

"Bela, ty ma chceš zabiť? Prečo na mňa púšťaš studenú vodu?" drkotal zubami a rukami si objímal prsia.

"Pomôže ti to, neboj sa," po dvoch minútach som ho rýchlo usušila a pripravila mu teplé oblečenie.

"Nemusíš ísť von z izby, nehanbím sa pred tebou," vravel Sam, pričom si začal vyzliekať svoje premoknuté oblečenie, ja som sa pre istotu len otočila, ak by ma náhodou potreboval.

"Horúčka ti už klesla, takže sprcha zabrala!"

"Hotová liečiteľka," zakašľal a chlípal kurací vývar.

"Cítiš sa lepšie?" ustarostene som sa spýtala.

"Omnoho. Som veľké dieťa, keď som chorý."

"Len keď si chorý?" žartovala som.

"Ale aj keby som mohol zvrátiť čas, aj tak by som sa rozhodol zostať s tebou na tom daždi. Bolo krásne držať ťa v náručí. Mal som chuť pobozkať ťa," ospalým hlasom zašepkal Sam a zavrel oči. Pravdepodobne ešte stále trochu blúzni a nevie čo hovorí. Prečo by ma chcel pobozkať, keď sme len kamaráti?