𝙘𝙖𝙡𝙡 𝙢𝙚 𝙛𝙧𝙞𝙚𝙣𝙙 𝙗𝙪𝙩 𝙠𝙚𝙚𝙥 𝙢𝙚 𝙘𝙡𝙤𝙨𝙚𝙧.


•°¯'•• 𝑜 ••'¯°•

noc č. 1

theov pohľad


pamätám si tú noc, keď sme sa s borisom po prvý krát zblížili. sedeli sme na mojej veľkej posteli v izbe a sledovali telku, fľaše piva bezstarostne pohádzané po zemi, ďalšie nové v našich rukách. vtedy sme sa poznali len pár dni, no na prvý pohľad v autobuse sme si sadli. boris dokázal so mnou hovoriť do skorého rána o hocijakých veciach či už o politike alebo obľúbených knihách a filmoch, aj vtedy už bola noc - teda, ak to mám upresniť skôr skoré ráno, telka svietila a hučala na celú izbu, no nemalo to komu vadiť, už tri dni som bol doma sám, otec a xandra tvrdili že si potrebujú niekde súrne 'odbehnúť'.

boris hlasno zazýval a bez akýchkoľvek rozpakov si oprel svoju neviem koľko dní neumytú hlavu plnú zlepených mastných kučier o moje rameno a ešte k tomu sa na mňa nasáčkoval aj celým telom. trošku nenápadne som sa pomrvil, snažiac sa mu dať znamenie typu 'čo to do riti robíš boris?'. popravde nebol som zvyknutý na dotyky, áno mama ma objímala a hladkala po čele keď som mal horúčky a keď ešte žila(ach, keby ešte žila), ale okrem toho,. . . s kamarátmi v new yorku sme toto, takéto náhodne dotyky a objatia nerobili, usudzujúc žeby to vyzeralo moc gaysky a teple. a to som fakt nechcel, aby si niekto myslel. preto som tam len tak sedel, skamenený na mieste nedokázajúc povedať borisovi ani slovo. pritom to bolo len čisté kamarátske gesto? alebo nebolo?

"potter? rozmýšľaš moc nahlas." uchechtol sa pobavene boris keď si všimol moju mlčanlivosť a zrejme upjaté rameno, jeho oči na mojej tvári, dlhým nosom mi takmer zabáral do priehlbinky na krku.

"kukaj na telku, ty debil." zamrmlal som dávajúc pozor, aby to nevyznelo moc podráždene a odvrátil som zrak.

"ňeeettt. ja utomlennyy."

"čo?" zaksychtil som sa,  niekedy som zabudol, že boris sem tam hovorí po rusky, alebo akýkoľvek to je jazyk. "hovor normálne!"

"že som unavený, ach,bože, potter budem ťa musieť naučiť po rusky. najlepšie je začať nadávkami." začal mi ich tam vymenúvavať a ja som len prevracal očami.

"naozaj ich budem potrebovať?"

"jasné, aby keď ti poviem, že si takááá biksa, aby si mi vedel odpovedať." boris sa rozrehotal, svojim dlhým telom hádzal po okolí.

"naozaj to nepotrebujem vedieť. . ."

"znamená to, že si. . ." boris nedopovedal, pretože som mu schválne zapchal ústa rukou, neuvedomujúc si to. až keď som si po pár milisekundách všimol, že moja ruka je na jeho perách, čo sa mi vôbec nepáčilo, som ju strhol preč a z úst mi hanblivo vyšiel zvuk prekvapenia začo som si v mysli začal nadávať. nanešťastie som zdedil po oboch rodičoch svetlú pokožku, takže som sa červenal viac ako červené svetlo na semafóre. zdalo sa, že boris si všimol moje zahanbenie, pretože síce odstránil hlavu z môjho ramena, ale za to si ju provokačne premiestnil rovno do môjho lona, jeho líce pritlačené na mojom stehne. zrejme mal pohodlie, pretože vydal akýsi uspokojený zvuk. na druhej strane môjho stehna sa uvelebil popper (alebo ako ho boris nazýval popčík), ten malý doterný pes, za ktorého som sa potajme hanbil, pretože vyzeral dosť gaysky a teple. super, nemohol som sa ani pohnúť, aby som ani jedného náhodou nevyrušil. . . 

"je ti pohodlne, ty somár?"zahlásil som sarkasticky a vlastne som sa už ani nepokúšal ho od seba odtisnúť, alkohol mi zatemňoval myseľ, bolo mi to už jedno aj keby spal rovno celým telom na mne a takmer by som sa na tom celom zasmial, keby sa aj mne nezatvárali červené unavené oči o pol štvrtej ráno.

"tiše!, sme priatelia, to normálne. . .ach, ty také milé malé kotku, potter." zamrmlal a s tou vetou a rukou cez môj rozkrok zaspal. S hlbokou nevedomosťou čo dopekla slovo kotku znamená, som zaspal nakoniec aj ja.


///

pozn. preklad: biksa- štetka :D (po rusky)

 kotku- mačiatko (po poľsky)                   

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top