•°¯'•• 𝑜 ••'¯°•

noc č. 3

theov pohľad

bolo ďalší teplý večer v las vegas, keď slnko zapadalo a my sme si našli nové miesto na zašívanie, namiesto našich prázdnych domov. sedeli sme a popíjali vodku na vŕzgajúcich starých hojdačkách na opustenom ihrisku, v ešte opustenejšej púšti. svetlá las vegas sme videli kdesi v diaľke, ten svet sa zdal úplne vzdialený. často som sa cítil sám, aj napriek stálej prítomnosti borisa, no ani ten ma tak ľahko nedokázal zbaviť môjho kdesi hlboko zakoreneného smútku. vo svetle zapadajúceho slnka a pri pohľade na osamelé ihrisko sa mi zacnelo za domovom, za new yorkom, za mamou. aj ona ma ako decko  brávala na takéto ihriská, kde som sa hrával do neskorého večera, samozrejme bez prítomnosti otca - ten v tom nejaký hlbší zmysel nevidel, a keď si to tak uvedomujem, už vtedy mu chýbali hlbšie otcovské city.

zrazu som zosmutnel pri náhlej nostalgií, a narastajúcu úzkosť v hrdle som musel zapiť ďalším glgom vodky.  boris si zrejme všimol môjho zúboženého výrazu, pretože som cítil jeho pohľad na mne, zoskočil z hojdačky a vstal si za mňa. 

"a-a-a, a-a-a,
byly sobie kotki dwa.
a-a-a, kotki dwa,
szarobure, szarobure obydwa."

začal spievať akúsi pesničku, asi poľskú, usudzujúc, že to boli iné slová ako ruské (po nejakom čase čo som sa s ním kamarátil, som presne vedel určiť kedy hovorí po rusky a kedy po poľsky, aj keď mi  význam často ušiel). hučal na celé okolie (ešte šťastie, že poblíž nikto nebýval) a silno ma hojdal. kombinácia jeho hlasného hlasu, vysokej teploty, alkoholu, a prudkého hojdania mi nerobila dobre, cítil som sa na hovno, bolo mi na vracanie, okolie sa krútilo a videl som jednu veľkú bielu machuľu. 

"o môj bože, drž hubu!" vybehol som na neho, zoskočil som z výšky z hojdačky. zatackal som sa, moja rovnováha bola v keli ale ustál som to, otočil som sa s nahnevaným takmer vražedným pohľadom na borisa ako keby on bol zdrojom všetkých mojich problémov, naozaj som nechcel, no podarilo sa mi mu vraziť  plnou päsťou rovno do nosa a pier. bolo to pri nás normálne, opili sme sa a sem tam pobili. no toto ma z nejakého dôvodu mrzelo, ani si to nezaslúžil, len som mal nervy, a vybil som si to na ňom. niekedy ma desilo, čo vôbec dokážem spraviť v mojej alkoholom zahmlenej mysli.

"boris, prep-" chcel som sa ospravedlniť, no boris sa začal znova spievať, a tak ma tá moja náhla ľútostivosť prešla. 

"a-a-aáá, kotku!" provokoval ma svojim hlasom, zrejme si to náramne užíval pretože sa popri tom rehotal ako zmyslov zbavený a ja som ho začal naháňať pomedzi preliezačky. zrazu náhle zastal, ja som do neho nabúral a tak ma so sebou stiahol dole do piesku. chvíľu sme sa tam váľali, ako také zablatené prasce. boris mi začal hádzať hrste piesku do tváre, a ja som mu to zúrivo opätoval tým, že som mu zase piesok hodil do čiernych kučeravých vlasov. 

"ha! aspoň si ich konečne umyješ."zasmial som sa a vyplazil na neho jazyk. 

"blyat!" zanadával po rusky, a kedže ma naučil ruské nadávky vedel som, že to znamená kurva.

potom sme sa celý zadychčaní trochu upokojili, len tak sme ležali v pieskovisku a hľadeli na tmavomodrú oblohu. 

"ach, śpij, kochanie,
jesli gwiazdke z nieba chcesz - dostaniesz." 

tentoraz boris spieval jemne a aspoň po tichu, upokojovalo ma to, a v hlave mi aspoň prestalo trešťať. neviem čo ma to napadlo, no nahol som sa a hánkami som mu  zotrel krv spopod nosa a z kútiku pier. venoval mi chabý úsmev a potom mi zobral ruku do svojej.

"poď, potter. ideme domov." zatvárali sa mu unavené oči, ale už aj mne. ďalší premárnený deň. 

"wszystkie dzieci, nawet źle,
pogrążone są we śnie,
a ty jedna tylko nie."

zaspieval zase.

"čože? hovor normálne." zamračil som sa. 

"všetky deti už spia, aj tie zlé, len ty jedno malé nie."vysvetlil, musel som uznať, že to bolo roztomilé. boris zrejme cítil nejakú zvláštnu väzbu k tej uspávanke, keď ju tak rád spieval, a neskôr mi vysvetlil, že mu ju spievavala mama, keď ešte tiež žila. 

"poďme," prikývol som, pocítil som náhlu hrdosť, že to čo s borisom máme, môžem nazývať domovom. postavil sa prvý, oprášil sa od piesku a potiahol ma za ruku hore. ustúpil som o krok do zadu pri tej náhlej blízkosti. zmeral si ma pohľadom, ako keby sa snažil vyčítať moje myšlienky, potom si vzal moju ruku, ktorou som ho udrel, a priložil si moje zakrvavené hánky k jeho zakrvaveným ústam. ibaže. . .a nerád to priznávam, možno to bolo iba alkoholovým opojením a nebolo to ani nič vážne, a možno to ani nič viac neznamenalo, som túžil po jeho perách na úplne inom mieste. 

///

pozn. preklad- uspávanka sa volá  kotki dwa - malé mačiatka :-3 dá sa nájsť na youtube ak chcete ^^