𝐬𝐭𝐚𝐫𝐬 𝐜𝐨𝐥𝐢𝐝𝐞.


•°¯'•• 𝑜 ••'¯°•

noc č.4

borisov pohľad


tie noci, ktoré si theo nepamätal začali pri bazéne, alebo možno aj úplne skôr - ťažko povedať, keď každé ráno tak zaryto mlčal neschopný prehovoriť o svojej premárnenej noci. 

bol nový rok. ležali sme vedľa seba pri bazéne, nezaujímal nás okolitý svet aj napriek tomu, že na oblohe vybuchovali pestrofarebné ohňostroje a ľudia hlasno oslavovali príchod nového roka. len my sme popíjali  pivo ako vždy, cigarety v rukách, osamotení vo svojich prázdnych domoch. 

akurát sme hľadeli na tmavú oblohu, keď padla jedna hviezda,  a potom ďalšia a ďalšia. . .

"to pekné, nazdarovje!" uškrnul som sa a cinkol som si o theovu fľašu. nový rok, iba s ním, iba s jedinou osobou, na ktorej mi záleží, jediný, ktorý stojí za to. . .ach malý nevinný, theo, ktorý dokáže byť  zároveň zničujúci ako hurikán - ani neviem, kedy som si ho tak obľúbil. . .

"hej, nazdravie. a šťastný nový rok, boris."odpovedal mi s rovnakým úškrnom a odpili sme si z horkého piva. 

"tebe šťastný nový rok, tiež, potter."otočil som k nemu hlavu a skúmal jeho zamyslený profil. chvíľu bol tichu. vždy býval  chvíľu ticho. ako pred búrkou. . .

"chcem takto zostať navždy." šepol zrazu a lenivo si potiahol z cigarety, stále hľadel na oblohu pokrytú hviezdami.

"vieš čo?  hviezdy len tak nezmiznú zo dňa na deň, potter." venoval som mu pobavený pohľad, no on zvážnel. niekedy nebol fakt vtipný.

"nie, tak som to nemyslel." povedal takmer nahnevane. "ja len...ugh!"fakt nevedel vysvetliť svoje pocity.  niežeby mal s tým nejaké skúsenosti, pretože ani ja nie. s našimi blbými otcami určite nie.

"len si chcem toto zapamätať, s tebou, navždy. . ."nakoniec vyslovil svoje myšlienky, a ja som sa nezmohol na nič iné len na zízanie na neho s pootvorenými ústami. aj on na mňa konečne pozrel, obidvaja sme boli opitý, ale to nevadilo, videl som ho jasnejšie ako deň. z okolia sa stala len machuľa, pozrel som dole na naše dotýkajúce sa ruky, musel som sa uistiť, že to čo vidím, je pravda, pretože všetko bolo rozmazané (možno to bolo extázou, ktorú sme si dali, pretože bol nový rok a povedali sme si prečo nie). ale prisahám, že som ho videl. iba jeho. do tohto momentu bola v našom priateľstve (alebo ako to mám kurva nazvať?) neviditeľná hranica, ktorú sme telepaticky dohodli neprekročiť, no zrazu som to bol ja čo som ho v tú noc vzal za ruku.

"čo?" pozrel na mňa možno trochu vystrašene.

"chcem si toto tiež zapamätať, potter. len sa nezľakni a nebuď prosím na mňa nasratý keď teraz niečo spravím, da?" 

pomaly prikývol, mal nečítateľný výraz na tvári, ktorý som bohužiaľ ani ja nedokázal prečítať. 

"sľubuješ?" spýtal som sa ho ešte raz. nechcel som zničiť naše priateľstvo. nechcel som zničiť nás.

musel som si byť istý.

"sľubujem."

po jeho sľube, som sa k nemu nahol čo najbližšie, vzal som  jeho tvár do svojich dlaní a priložil som svoje pery na jeho. najprv bol nehybný, takmer ako socha z mramora, ktorá láka svojou chladnou krásou v múzeu, potom sa však začal podo mnou roztápať. zrazu ma začal bozkávať späť s takou vášňou a silou až ma to ohromilo. toto však nebol reálny theo, nevedel o sebe, bol taký závislý na všetkých zlých veciach až ma to desilo, no hodlal som sa chytiť každej chvíle. bohužiaľ, museli sme sa odtiahnuť pre nedostatok kyslíka. 

"takže toto je prvý krát čo si niekoho pobozkal, čo potter?"  doberal som si ho s úškrnom.

"práveže vôbec." zamrmlal zrejme urazený a prekrútil očami. o svojom živote v new yorku mi predsa len všetko nepovedal.

"oh...ale pobozkal si už niekedy chlapca?" nadvihol som obočie.

"boris, fakt o tomto nechcem hovoriť ak mám byť úprimný. mohli by sme uhm...ísť dnu,a pokračovať v tomto bez zbytočného rozmýšľania?" dochádzala mu trpezlivosť. 

nechcel som, aby sa cítil zle, preto som zmĺkol, postavili sme sa a mlčky odkráčali dnu do domu. atmosféra hustla a my sme skončili na posteli.

theov pohľad

  ráno som sa zobudil spotený, s ukrutnou bolesťou hlavy a pokožka ma svrbela, ako by ma práve poštípal roj včiel. 

spomínam si len ako moje telo narazilo posteľ. ostatné sú len matné útržky z mojej mysle. je to pravda? mohlo sa to stať ? jedno bolo však isté, nechcel som dovoliť, aby sa boris niečo dozvedel o minulej noci. . .


•°¯'•• 𝑜 ••'¯°•

//nemám skúsenosti s extázou ani s inými drogami takže neviem či môže byť všetko rozmazané ale dajme tomu že jo :D ¯\_(ツ)_/¯inak som googlila nežiadúce účinky extázy a našla som potenie a svrbenie pokožky tak by to malo sedieť :D //

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top