•°¯'•• 𝑜 ••'¯°•

noc č. 2

theov pohľad

tentoraz som jeden večer prespával u borisa. čakal som na neho hore v jeho izbe, pohodlne uvelebený na posteli s cigaretou v ruke hľadiac na televíziu. toto sa stali naše obvyklé lenivé večery, ktoré som naozaj potajme miloval.  

"zdes, boris!"hučal od dverí a snažil sa zachytiť kľučku. vyškočil som z postele a prišiel som mu na pomoc. predo mnou sa objavil boris s plnými rukami dvoch fľašiek tequíl, chipsov, s miskou plnou pomarančou a kdesi vo vrecku potrhaných riflí som mu zbadal vytŕčajúci sáčok so škoricou.

"ukáž, pomôžem ti." zasmial som sa, veci mal poukladané v svojom náručí do akejsi pyramídky až po tvár, tak som mu zobral aspoň misku. lenže keď som zbadal borisovu chorobne bledú tvár, takmer som sa zhrozil. pod okom a v kútiku pier mu svietili čerstvé modriny. nevedel som, čo na to povedať, iba som vedel, že tie modriny tam pred chvíľou neboli. ani som nedával pozor na to, čo sa deje, príliš zaujatý sledovaním stupídnej telky- nejakého debilného programu o miliardároch, ktorí sa pred kamerami chválili svojimi bohatými domami. zamrzelo ma to, hlavne to, že som bol niekedy naozaj ľahostajný voči borisovmu súkromnému životu. mlčky sme sa posadili, opreli o peľasť postele, okolo nás samí neporiadok. 

"mal si zle, že si zobral z dola alkohol?" nakoniec som prelomil ticho, hlas som mal úprimne znepokojený. 

"ňet, ňet- o to sa nejedna." boris ľahostajne mávol rukou. "to som stihol ukradnúť až potom. . . otec sa len hnevá, pretože si dole zavolal biksu,. . ."veľavýznamne nadvihol obočie, asi predpokladal, že som už niečo pochytil z jeho ruštiny a rozumiem mu, "bol som len v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, vraj sa tam dole nemám ukazovať." mykol ľahostajne plecom. "akokeby si ma niekedy všímal." nakoniec zamrmlal popod nos, ale ja som to započul. boris a ja sme boli úplne odlišní, ako oheň a ľad, úplne protiklady, no napriek tomu sme mali veľa spoločné. . . mŕtve mami, chrapúňskych otcov, smutný posratý život. . . a samozrejme naše tripy.

"boris,-" začal som, pripravený protestovať, alebo sa ho pokúsiť nejako obrániť - lenže som nemal ako, vedel som, že boris bol proti tomu, aby sa zavolalo na sociálku- to by pre neho znamenalo ďalšie sťahovanie. prešiel si ukrajinou, ruskom, poľskom, austráliou, novým zélandom, švajčiarskom, švédskom, papa guineou, saudskou arábiou, kanadou, texasom a našťastie skončil tu. pri mne. . .

"pššššt, potter."prerušil ma a do rúk mi strkal nakrájaný pomaranč a potom fľašu tequily. ako omámený som si zobral, niekedy som ho v mysli preklínal, za to,  že ma dokázal tak jednoducho utíšiť, tak jednoducho zmazať vážnu tému. 

"mal si niekedy toto?" kývol hlavou na fľašu tequily, v očiach mu svietili pobavené iskričky. pokrútil som negatívne hlavou, na čo sa len uškrnul. 

"tak ma sleduj, musíš to urobiť ako ja, inak sa dogrcáš." zasmial sa, z vrecka vybral sáčok škorice a nasypal mi voňavý prášok na chrbát ruky, ukradol mi z rúk pomaranč a fľašu. potom, bez toho, žeby som sa spamätal alebo si to nejako hlbšie uvedomil, mi z ruky zlízol škoricu, vysal šťavu z pomaranču a celé to zapil.

"eww. . ."okomentoval som svoju oslinenú ruku z jeho slín, no ďalej som to nekomentoval a ani on, len sa pobavene uškŕňal pri mojom jemnom začervenaní, ktoré som preklínal. 

"skúsim to bez toho." vyhlásil som hlúpo, pretože boris mi už ponúkal svoju ruku, na ktorej mal prichystanú čiaru škorice, no celé to olíznutie  jeho ruky mi prišlo moc gayske, tak som to odmietol.

"tak ty si riadny frajer, potter." poznamenal, a ja som netušil či to myslí naozaj, alebo ironicky. niekedy ho bolo vážne ťažké odhadnúť. napil som sa čistého alkoholu a znechutene som zmraštil tvár. tak toto bola chyba. . .

"daj to sem. . ."zamumlal som a vzal som si od neho pomaranč. 

takto sme v pokoji popíjali, mne trešťalo v hlave, zatiaľ čo boris sa zdal v pohode, pretože v rusku popíjajú hádam všetci od skorého detstva. z dola sa ozývali výkriky a smiech, pán pavlikovsky si zrejme parádne užíval, a my sme sa tiež smiali . . . 

"ukáž. . ." boris vo svojej nezvyklej opitosti zrejme dostal nejaký šialený nápad, pretože ma náhle vzal za zápästie, opäť nasypal na chrbát ruky za hrsť škorice, nahol sa nosom a potiahol.

"tebe šibe! fuj!" rozrehotal som sa, no z nejakého nevysvetliteľného dôvodu sa mi to páčilo a zdalo sexy. 

"na! treba si osladiť život."žmurkol na mňa, ponúkol mi ruku a ja som sa teda s úškrnom poslušne naklonil.

///

pozn. preklad: "zdes, boris!"- "tu, boris" (po rusky) :D