Jungkook pov.

„Jungkook vravela som, že sa máš prezliecť!” zvolala vychovávateľka a chcela ísť za mnou, ale začalo ju otravovať dieťa.
„Ja sa prezliecť nejdem.” zamrmlal som drzo.

Väčšinou nie som takto drzý, ale tak čo už no.

Podišla ku mne a založila si ruky na hrudi.

„Vravela som, že príde- ty si fajčil?” zamračila sa viac a podišla ešte bližšie.

Narušila môj osobný priestor, ale nemohol som sa pohnúť, pretože moje telo zalial studený pot. Úprimne? Áno trochu som sa bál pretože som porušil vec, ktorú mám zakázanú aj keď- vlastne nikto tu nesmie fajčiť. A ja som to porušil už niekoľkokrát.

„Jungkook... To už máš niekoľký krát porušenie... No nič to budeme riešiť potom a teraz si choď sadnúť. Nejdem sa tu s tebou doťahovať o prezliekaní.”  zamrmlala a ja som si šiel sadnúť na stoličku.

Ovoňal som si mikinu a musím uznať, že vážne smrdela od dymu. Ale tak to si doteraz nevšimli?

Vychovávateľky všetkých usmernili a do miestnosti vstúpil pár. Možno by ste čakali klasický pár tvorený z muža a ženy avšak nie. Do miestnosti vstúpili dvaja muži.

Obaja vysoký. Jeden mal výraznejšie pery, širšie ramená, pekne upravené tmavo hnedé vlasy a vkusne oblečený.

Druhý bol od neho o trochu vyšší mal menšie ramená, ale zato výraznejšie svaly, blond vlasy mal upravené a taktiež bol vkusne oblečený.

Obaja vyzerali sympaticky a na moje počudovanie, mlado.

Ja vám prisahám, že vyzerali ozaj sexy. Ehm teda čo?- Nah- vidíte? A takto to vyzerá keď ste v puberte, v decáku a ešte aj gay. Teda akože nie že by to bolo niečo zlé a musím uznať, že aj tu sú pekní chalani, ale tak tu nemáte ani pokoj- viete ako to myslím.

Z mojich myšlienok ma vytrhol hlas, ktorý volal moje meno. Počkať MOJE MENO?!

Pozrel som sa na vychovávateľku.

„Jungkook no poď sem.” povedala.

Ja proste nemôžem uveriť, že si chce niekto vypočuť mňa.

'Dobre Jungkook hlavne to neposer ako minule a snaž sa zapôsobiť. Ale nie zas moc pretvarovať. Alebo nah- chladná maska je dobrá voľba. A myslím, že to je jedno.' povedal som si keď som šiel k nim.

„Pán problém ide! No čo? Si si zafajčil dnes? Tvoja mikina smrdí na tristo metrov!” zahučal Taemin.

Iba som sklonil hlavu a šiel som dopredu kde stáli tí muži.

„Decká veď ho nechajte ho. Vám by sa tiež nepáčilo ak by niekto na vás také veci hovoril pred cudzími. Nie je tak?” ozval sa blonďák a znel ba aj vyzeral prísne.

'Tak toho by som naštvať nechcel.' pomyslel som si.

Sadol som si na stoličku a ani som sa nepohol. Plánoval som zachovať chladnú masku, ale tento plán mi prekazil hnedovlások, ktorý mi podal ruku. Ruku som prijal.

„Ahoj Jungkook. Ja som Kim Seokjin.” usmial sa.
„Jeon Jungkook.” zamumlal som.
„Ja som Kim Namjoon teší ma.” milo sa usmial ten druhý a podal mi ruku.

Preskočíme klasické otázky, typu čo rád robím a také chujoviny.

„Taak ktoré z detí vás zaujalo?” spýtala sa vychovávateľka.
„Takže s manželom sme sa rozhodli, že samozrejme ak bude s adopciou Jeon Jungkook súhlasiť.” povedal blonďák.

„Toho teplého problematického dementa?” ozval sa Taemin.
„Niečo proti homosexuálom?” ozval sa blonďák.

Musím uznať, že z tónu jeho hlasu ma až zamrazilo.

Postavil som sa.

„Súhlasím.” povedal som a pozrel som sa na Namjoona.