1.
Jungkook pov.
No- takže vítam Vás v mojom bezvýznamnom živote. Mohol by som sa asi predstaviť, že?
No- takže-
Volám sa Jeon Jungkook, mám 15 rokov a trčím v decáku. Zaujímavý život čo?
Moji rodičia ma totiž nechceli. Teda podľa toho čo mi bolo povedané. Len tak ak by niekoho zaujímalo. V decáku som vyrastal od bábätka takže to tu poznám naspamäť. Takže už 15 rokov tu hnijem a znepríjemňujem život všetkým vychovávateľkám tu.
Prečo znepríjemňujem?
No... Dá sa povedať, že nie som najposlušnejšie dieťa tuná. Teda akože ja sám od seba problémy nevyhľadávam. Avšak občas sa stane, že sa zapletiem do nejakej bitky.
„Hej Jeon! Poď sem!” zakričal na mňa Jackson.
„No? Čo chceš Jack?” spýtal som sa.
„Mohol by si mať viac úcty a poď so mnou.” chytil ma za pažu a potiahol ma dozadu na dvor, kde neboli kamery.
„Pozri ja mám posledné mesiace tu tak si to chcem zapamätať a navyše už dlho si nemal cigu.” podal mi jednu cigaretu.
„Dik.” povedal som a cigaretu som si prevzal.
„Zamálo. Zapalovač máš?” spýtal sa.
„Nie, tá piča mi ho vzala.” pretočil som očami.
„Tak ti zápalim ja.” vytiahol zapaľovač a zapálil nám obom cigarety.
„Kam pôjdeš potom?” potiahol som si z cigarety.
„Neviem... Niečo si nájdem.” výfukol dym z pľúc.
„Čo tu ja bez teba budem robiť?” zamumlal som a znovu som si potiahol.
„Pozri. Dnes príde nejaký pár tak si ťa možno adoptujú.” povedal a niekto mu napísal.
„Uh musim ísť vraj ma zháňa ropucha.” zamrmlal otrávene.
„Hej choď. Ale potom prídi za mnou.” zamumlal som s cigou v ústach.
„Jasné neboj.” zahasil cigaretu a podal mi ju.
„Tu máš vezmi si ich a potom mi ich dáš, ale garantujem ti, že keď ti to nájdu ti dám na zadok krpec.” povedal a podal mi krabičku.
„Hej hej dám si pozor.” potiahol som si.
„Je ti jasné, že to myslím vážne však? No nič musím ísť.” kývol na mňa a zmizol v budove.
Dofajčieval som, keď som si všimol detí ako sa blížili ku mne, tak som rýchlo zahasil cigaretu a strčil si ju do vačku.
„Hyuuuung. Baek mi lozbil autíčko.” pribehol za mnou Chanyeol.
„Prestaňte si už robiť piču zo mňa.” zamrmlal som otrávene.
„Ale keď nás to baví.” zamrmlal Baek.
„Tam sa choďte hrať za deťmi a mňa nechajte jasné?” ukázal som rukou na skupinku hrajúcich sa detí.
„Si len o rok starší.” zamrmlali naraz a odišli.
Mal som v pláne si dofajčiť cigaretu, ale všimol som si vychovávateľky, tak som si to rýchlo rozmyslel.
„Jeon Jungkook!” a sakra- ozvalo sa za mnou.
„Áno?” otočil som sa na ňu.
„Jungkook už si mal byť dávno prezlečený do niečoho slušnejšieho a sedieť v spoločenskej miestnosti.” povedala a založila si ruky na hrudi.
„Idem ježiš.” pretočil som očami.
Šiel som do budovy a šiel som hneď do izby. Nikto tam nebol tak som si mohol po tajme schovať tie cigarety.
'Ja im jebem na slušnejšie oblečenie.' pomyslel som si.
Šiel som do spoločenskej miestnosti.
Ale keby som si aspoň mikinu prezliekol a nebolo by cítiť dym...
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top