Jeden za druhým sa lenivo niesli k zemi, kôpka sa zatiaľ zväčšovala. Keď sa zahľadela tým smerom, naplnil ju neskonalý pokoj. Už dlho sa takto dobre necítila.

Jeseň bola jedným z jej najdepresívnejších období a nikdy sa nedokázala natoľko upokojiť, aby si vedela vychutnať jej krásy.

Až do dnešného dňa. Ešte celkom netušila, čo to znamená, no keď ráno odišla z kaviarne, usmievala sa. Kedy sa poslednýkrát usmiala? Už si vlastne nevedela ani spomenúť.

Dnes však k nej pristúpil on, pozdravil sa a dokonale usmial. A ona vedela, že toto je deň, kedy konečne prestane smútiť a začne znova žiť.