𝓢𝓿𝓪𝓭𝓸𝓫𝓷é 𝔃𝓿𝓸𝓷𝔂
Keď som si tak spätne spomínala na všetko, čo sme spolu zažili, naďalej som sa len utvrdzovala vo svojom rozhodnutí.
Spomínala som na tie ukradnuté dotyky, jeho drsné a mozoľnaté dlane, ako mi pod stolom blúdili po odhalených stehnách.
Tajné bozky v prítmí ulice, opretá o drsný povrch fasády. Túžila som po ňom a on po mne. Viem, že to, čo bolo medzi nami bolo skutočné a hlavne, vzájomné.
A teraz tu takto v tichosti stojím, žiarivá kytica v ruke, s veľkým úsmevom na perách a zahľadím sa ich smerom. Musím zabudnúť. Veď on si predsa berie moju najlepšiu kamarátku.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top