Toho rána pršalo, keď som vytiahla päty z postele a zababušila sa do vyhriateho župana.

„Prídeš sa najesť?" skríkol bez emócie Jason.

Rýchlo som sa presunula od studeného okna potláčajúc nepríjemné pocity, ktoré mnou lomcovali od včerajšej hádky. Ktorá to bola v poradí?

Našla som ho v kuchyni, sporák vypnutý a na stole sa kopili palacinky. Zvyčajné nedeľné raňajky. Zrak mi padol na obrovský kufor stojaci niekoľko centimetrov od neho.

„Odchádzam," povedal, schytil rúčku. „Teraz už navždy, Mel. Toto si naozaj prehnala."

Dívala som sa na jeho široký chrbát, ako prekročil prah môjho bytu a nič to so mnou neurobilo.