Raz, budeš tam stáť a zlomíš to prekliatie osudu.

Iba tak, svojou láskou. Láskou tak veľkou, aby prekonala všetko.

Všetky tie bolesti, to obrovské trápenie a napraví tú spúšť, ktorou si skrz naskrz naplnená.

Raz, keď budeš dosť silná, aby si zabudla. Nie však na mňa a nie na to, čo všetko sme spolu prežili, ale aby si zabudla na dôvod. Pretože jedine ten ťa sužuje najviac.

Viem, že si stále opakuješ jedinú otázku. Prečo? Stále dookola. Prečo? Zatvoríš oči a pýtaš sa, prečo?

Ale ja ti na to odpovedať neviem. Prepáč. Ale vedz, moja milovaná, raz si odpovieš.

Raz.