Všade to tu páchlo ako kedysi, keď dedko zabíjal prasa a potom ho opaľovali a zbavovali chlpov. Musela som si pritisnúť prsty na nos, aby sa mi ten závan nedostal až priamo do mojich čuchových buniek a nespôsobil ešte väčšie škody ako doteraz.

Tento je už piaty.

Obesenec visiaci dolu hlavou, obhorené smradľavé telo, ruky zviazané lanom za chrbtom a biele, oholené brucho ozdobené krvavým písmom.

„Toto je pre teba, moja drahá."

Bolestne som si uvedomila, že zabíja pre mňa a telá necháva ako nejaký sprostý nevydarený narodeninový darček.

„Tak a je načase to vyklopiť, mladá dáma. Kto je vrah?"