𝓞𝓭𝓬𝓱𝓸𝓭
Stlačím raz, druhýkrát. Pohľad upriem pred seba a neúnavným klipkaním sa snažím rozohnať tie slzy zradkyne.
Nič sa nedeje. Vari nefunguje? Prečo neprichádza?
Moja domýšľavosť pracuje na plné obrátky a mozog produkuje jednu horšiu teóriu, než tú predchádzajúcu.
Upokoj sa, vravím sama sebe, ale nič nepomáha.
Na chrbte ma tlačí vak, je v ňom celý môj život. Je to smiešne, v jednom vaku nesiem všetko. Oblečenie, kozmetiku, nôž na sebaobranu.
Neotvára.
A ja v tejto chvíli myslím len na jedno. Útek. Od neho, od minulosti.
Otočím sa a pomalými krokmi odchádzam. V zámku zarachotí kľúč, no ja sa už neobzriem.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top