Keď jedným okom zažmúrim do tmavnúcej izby, mám pocit, akoby sa niekto na mňa díval. Pozriem sa pozornejšie a pri dverách vidím tmavší tieň, čosi, čo tam nepatrí a moje srdce spustí hru o závod.

Hruď sa mi prudko dvíha, keď pomaly zdvihnem jednu ruku a nenápadne si pretriem unavené oči. Tieň pri dverách sa pohne. Zmeraviem.

Ako sekundy plynú, tmavá postava sa stále viac približuje a ja zadržím dych, pretože sa práve deje moja najväčšia nočná mora. Práve ma niekto prišiel zabiť.

A je to tu!

Zhíknem, keď mi stiahne perinu z nahých stehien a zakričí, „všetko najlepšie, láska!"