Na chvíľu ma normálne zamrazilo z jeho hlasu. Nechápal som, čo som mu urobil. Nemal som mu nič ako povedať ani napísať. No stále som si naňho nezohnal Instagram alebo niečo, ale nejak som to neriešil keďže neviem o čom by som si s ním písal.

Natlačil ma na stenu a rukami sa zaprel vedľa mojej hlavy. Na môj vkus bol až neskutočne naozaj neskutočne blízko, až ma to začalo znervózňovať.

"Kriste pane, čo ti zas sadlo na nos? Už som si začínal myslieť, že sa začínaš správať normálne, ale očividne som sa mýlil. Nepotrebuješ nejaké lieky na nervy? Neskutočne často si nasraný.“ zamrmlal som a odtlačil som ho od seba.

Hej uznávam, toto som asi prehnal. Asi určite. Radšej som sa v rýchlosti pozrel na čas, kým on spracovával moju vetu a rozbehol som sa preč. No samozrejme to by som nebol ja, keby sa niečo nestalo.

Narazil som do niekoho a ten niekto bol profesor Min. No super toto som si vždy prial. Nie len, že som behal po chodbe, ale aj som doňho narazil. Bol síce občas flegmatik, ale u vecí, ktoré by mohli spôsobiť zranenie bol sakraménsky ostražitý.

„Čo to tu vyvádzate Lee?" Dvihol obočie a pomohol mi udržať sa na nohách.
"Ospravedlňujem sa.. ja som len. Ehm ponáhľam sa do triedy." Zamrmlal som.
"Aha takže vy sa ponáhľate do triedy, a preto teraz Hwang vyzerá akoby ste ho tým nesmierne vytočili? Ale myslím, že jeho vytočenie má rozhodne iný dôvod a rozhodne nie je s vami spojený. Alebo sa mýlim?" Jemne sa uchechtol.

Ani som nejak nestihol odpovedať, keďže ma obišiel.

"Vlastne by som sa nečudoval, keby vám už niečo urobil. Ste jediný u koho nestratil až tak nervy." Jemne mykol plecami a mňa až prekvapil tým, čo povedal.

Nemyslím si, že on, ako učiteľ, by mal takéto veci hovoriť. Ale tak občas bol naozaj priamy a zrejme mu to bolo jedno. Vedel, že ja by som to aj tak nikomu nevykecal a nerobil zbytočnú drámu, že niečo povedal o žiakovi.

"To myslíte ako?" Nechápavo som ho sledoval.
" Časom vám to dôjde a teraz by ste mali ísť na hodinu. Oh a mám pocit, že dnes máte spojené hodiny s druhákmi." Povedal pokojne akoby nič a odišiel.

No do riti. Rozbehol som sa do triedy a obzrel som sa. Naozaj sme boli spojení. Ty kokos to čo vybuchla apokalypsa, že nie sú ani učitelia, ani žiaci v škole?

Posadil som sa do lavice a oprel som si o ňu bradu. Tak toto bude fest zaujímavé.

"Môžem si prisadnúť?"

Hellooo hviezdičky ✨

Ehm ja viem som neskutočne aktívna ಥ⁠‿⁠ಥ
A vlastne asi by som ani nevydala kapitolu, keby ma k tomu nemotivovala Exo_Forever_Love xd

Mám ešte predpísaných pár kapitol, ale neviem ani ako mám pokračovať ak mám úprimne povedať. V škole sa nám mení matikarka, rozhodili celý rozvrh a k tomu sa mi naozaj nič nechce robiť ಡ⁠ ͜⁠ ⁠ʖ⁠ ⁠ಡ ALE budem sa snažiť ešte napísať nejaké kapitoly kým sa pôjde do školy. Ehm neviem koľko toho stihnem, ale hádam to nebude take zlé.

Luv U (⁠*⁠˘⁠︶⁠˘⁠*⁠)⁠.⁠｡⁠*⁠♡