Jimin pov.

„Ale mne to nejde.” fňukol som.
„Ale ide len sa pozri lepšie na predmety a niečo pouprav.” usmial sa Jungkook.
„Pozri napríklad túto čiaru trošku zaobli a začni tieňovať.” zamumlal s úsmevom.

Aby ste pochopili s Jungkookom sme kreslili zátišie ale ja, aj keď kresliť viem, som nevedel vychytať správny tvar. Ale keď som to mal predkreslené  začal som pomaly pridávať tiene kde by mali byť.

-

„To je pekné.” zamumlal som a usmial som sa keď som bol s kresbou hotový.
„Vidíš, že ti to šlo.” usmial sa Kook.
„Ale tebe to šlo lepšie.” fňukol som.
„Ty si kreslil po dlhej dobe zátišie nie?”  spýtal sa a začal upratovať ceruzky.
„Vlastne po viac ako siedmych rokoch.” zamumlal som.

„No vidíš. Išlo ti to skvelo a nehovor, že nie.” pozrel sa na mňa s privretými očami.
„Ani nemám v pláne to hovoriť.” zasmial som sa a pomohol som mu pratať veci čo boli na stole.

„Ty- si práve nemal v pláne protestovať?” spýtal sa prekvapene.
„Nemal.. Lebo sa mi ten obrázok páči.” usmial som sa.

S úsmevom mi roztrapatil vlasy.

„Si šikovný.” usmial sa.

Hiiii

No- ten koniec :')

Nevyjadrujem sa asi radšej-
Mám pocit, že tá kapitola stojí akurát tak za pi-

Luv U 💜