20. Pravý Trest

„Ešte len príde ten pravý trest baby.”

Dal mi dolu nohavice.

„Počítaj baby.” povedal a dal mi prvú ranu.
„Um- šesť?” zamumlal som.
„Správne.”dal mi ďalšiu.
„Sedem.” kusol som sa do pery.
„Osem.” zamumlal som po ďalšiej rane. Dal mi ďalšiu.
„Deväť.” zamumlal som a trochu silnejšie som sa kusol do pery.
„D-desať.” zamumlal som po ďalšiej rane.

„Stačilo ti? Hm?” pohladil ma po zadku a ja som bol ticho.
„Ako myslíš.” stiahol mi boxerky.

„Už ho máš červený.” zamumlal.
„Máš chuť ešte porušovať pravidlá? Hm?” pohladil ma po zadku.
„Nie.” zamumlal som.
„Celou vetou baby. ” povedal.
„Nie, nemám chuť porušovať pravidlá.” zamumlal som.
„A budeš ešte zlý hm?” pohladil ma po zadku.
„Nie.” zamumlal som.

„Nie kto?” dal mi ďalšiu ranu.
„D-daddy.” zamumlal som.
„Správne a počítaj.” dal mi ďalšiu.
„J-jedenásť.” zamumlal som.
„Zle.” povedal.
„D-dvanásť?” zamumlal som.
„Správne.” povedal a dal mi ďalšiu ranu.
„T-trinásť.” zamumlal som.
„Š-štrnásť.” zamumlal som pri ďalšej rane.

'Prosím už dosť... Ale nemám ho štvať'
Mal som čo robiť, aby som sa nerozplakal. Ale tak- človek by možno čakal, že po tých všetkých bolestiach, mám vysoký prah bolesti. Ale ne- lebo to je úplne iný druh bolesti. Z premýšľania ma vytrhla ďalšia rana.

„P-pät-tn-nás-sť.” zamumlal som a tvár som sformoval do bolestnej grimasy.
„Budeš ešte hnevať?” spýtal sa a ja som začal krútit hlavou, že nie.
„Som rád.” položil ma na brucho na posteľ.
„Ostaň takto baby.” povedal a ja som neprotestoval. Aj keď som sa hanbil...

Ale tak- nechcem už riskovať, vyzerá byť ešte stále vytočený. Kúsal som si do pery.  Yoongi sa vrátil a sadol si na moje nohy.

„Iba ti to natriem.” povedal.
„Netreba...” zamumlal som.
„Máš celý červený zadoček takže treba a neprotestuj.” zamumlal a dal mi pusu na plece.
„Ale-” zamumlal som.
„Nehnevaj.” slabo ma capol a začal mi to natierať.
„Um-” ostal som ticho.

„Hotovo baby.” povedal a naspäť ma obliekol.
„Bolí moc?” ľahol si vedľa mňa a dal si ma na seba.
„Um trochu.” zamumlal som a hlavu som si zaboril do jeho hrude.
„Keby niečo povedz.” pohladil ma po chrbte.

Ďalej sme sa už len rozprávali o tom, ako sme sa mali atď.

Avšak- náš rozhovor prerušili hlasy z kuchyne. Celkom hlasné....

Hiii

Nevyjadrujem sa k tomu...

Luv U 💜

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top