Jimin pov.

Ja som ale debil, kréten, manták a neviem čo ešte.

Prečo?

Uh- hádajte kto sa dnes zjebal pred celou triedou.

Tak kto iný než Park Manták Jimin...

AKO REÁLNE SOM ZAKOPOL O LAVICU JAK NAJVÄČŠÍ DEBIL.
(vlastná skúsenosť :')) pozn. autor.)

Akože nesmiali sa, ale aj tak.

„Väčší manták ako ja neexistuje fakt. Veď ja sa zabijem aj na rovnej zemi. Ani chodiť normálne neviem. Furt sa len strápňujem svojou neschopnosťou." zamumlal som nahlas.

„Baby. Čo som o tomto povedal?" ozvalo sa zrazu za mnou.
„E-ehm- a-ahoj H-Hyung-" otočil som sa naňho.
„Porušil si pravidlo." oprel ma o umývadlo a rukami sa zaprel vedľa mojich bokov.
„A čo som povedal, že urobím keď porušíš pravidlo?" tvárou sa priblížil bližšie.

„Ž-že dostanem trest." zamumlal som.
„Správne. A aký trest hm?" stále sa zapieral rukami o umývadlo.
„D-dostanem po zadku alebo niečo iné." zamumlal som.

„Správne baby." povedal a prezrel si ma.

Prehodil si ma cez rameno a šiel so mnou do izby. Položil ma na posteľ a vyhúpol sa nado mňa.

„Dostaneš na holý baby." pozrel sa na mňa.
„Koľko si zaslúžiš hm?" spýtal sa a pohladil ma po boku.
„Neviem." zamumlal som.
„Päť asi zatiaľ stačí hm?" spýtal sa a ja som prikývol.

Otočil ma na brucho a stiahol mi nohavice. Potom mi stiahol boxerky.

„Budeš počítať dobre?" spýtal sa a dal mi prvú, slabú ranu.
„Jeden." zamumlal som.
„Toto sa stane keď porušíš pravidlá." dal mi ďalšiu a silnejšiu.
„Dva." zamumlal som.
„Nie si manták ani nič také. Rozumieš?" dal mi silnejšie.
„Tri. Áno." zamumlal som.

„Áno kto?" dal mi ďalšiu a silnejšiu.
„Áno daddy. Štyri." zamumlal som.
„Posledná baby." dal mi poslednú a najsilnejšiu.
„P-päť." zamumlal som.

„Nabudúce to nebude len päť." povedal a dal mi späť nohavice aj boxerky.
„Baby nie si manták ani nič podobné. Si len iný a výnimočný." povedal, keď ma otočil na chrbát a pozrel sa na mňa.
„Ale veď ani neviem chodiť normálne a zabijem sa aj na rovnej zemi." zamrmlal som.

„Tíško. Nemôžeš za to jasné?" dal mi pusu na nos.
„Ale- v-vážne ti to nevadí?"zamumlal som.
„Nevadí zlatíčko." objal ma a ja som si zaboril hlavu do jeho hrude.

„Nabudúce nehnevaj."

Hiii

Neskoro- no nevadí-

Je taká meh- a hlavne koniec, ale nevedela som ako to napísať inak.

Mňa už by Gi musel rovno zabiť aby som neporušovala to isté pravidlo ako teraz Jimin xd

Luv U 💜