Konečne mám dolu sadry. Aj keď, bolí to jak sviňa-

„Chcem byť už normálne v škole.” zamumlal som, keď sme s mamou sedeli na gauči.
„Zlatíčko ešte máš od zajtra týždeň rehabky. Potom už pôjdeš do školy.” povedala mama a podala mi čaj.
„Prečo to tak bolí...” odpil som si z čaju.

„Dám ti lieky? Hm?” spýtala sa a ja som prikývol.
„Zapi to a ľahni si... Uvidíš bude ti lepšie.” pohladkala ma po vlasoch a ja som si ľahol.
„Ja nechcem rehabky... Už teraz to bolí...” zamumlal som.
„Zlatíčko to zvládneš.”

To hovorí veľa ľudí, ale nevedia ako sa reálne ľudia ako ja cítia...