➷➷➷

Trvanie prebiehajúceho hovoru sa blížil ku jednej hodine a tridsiatim minútam, keď čiernovlások vstúpil do svojej izby s fľašou v ruke. Sadol si najprv na posteľ a napil sa. Fľašu s čistou vodou zavrel a položil vedľa seba. Ľahol si bruchom na posteľ a oprel sa lakťami do matraca. Perina pod ním vydala šuchotavý zvuk.
Do dlani si položil bradu a zadíval sa na obrazovku notebooku, kde v okienku prebiehajúceho hovoru mal sklonenú hlavu Harua.

Maki sa trošku viac naklonil dopredu, aby dovidel čo tam práve Rua robí. V tej chvíli mu nedošlo, že volajú cez video hovor a neuvidí nič iné len Ruove vlasy. Oddialil sa s jemným úsmevom od notebooku.
Natiahol prsty k obrazovke a prešiel bruškami prstov po jej povrchu, ako by sa snažil chlapcovi upraviť odstávajúce vlásky.

Harua dvihol svoj pohľad, čo prinútilo Makiho pomaly stiahnuť ruku naspäť ku svojej tvári.
,,Ešte si si nezačal robiť úlohy?" naklonil hlavu na bok hnedovlások a aj keď sa jemne usmial, Maki spozoroval jeho rozkošné králičie zúbky.

,,Začal..." odvetil zamyslene čiernovlások. ,,V škole."

Harua si so svojim svetlomodrým perom s hviezdičkami prešiel po ofine, aby si ju odhrnul z očí.
Maki sa nevedel dobre sústrediť na nič iné, pokiaľ mal pred sebou svojho priateľa. Aj keď v skutočnosti boli od seba niekoľko desaťtisíc kilometrov.
Tieto ich spoločné niekoľko hodinové hovory bral Maki ako vzácnosť. Dôvodom bolo veľké časové pásmo. Nie vždy sa im poradilo zavolať. Niekedy aspoň na pár minút, aby sa mohli vidieť. Ak nebola iná možnosť, tak si aspoň vzájomne ponachádzali na instagrame kilometrový spam správ a fotiek z určitých dní.
Kvôli časovému pásmu si dokázali takto volať len cez víkend. Cez týždeň sa im to veľmi nedarilo. Jeden musel ísť do postele a druhý vstával do školy. Makiho to neskutočne štvalo, ale nezmohol s tým nič.

V piatky si bežne robieval Maki úlohy v škole, len aby mal viac času práve na video hovory s Ruou cez víkend. Keď mal veľa učenia, tak sa učili spolu. Pomáhali si s projektami alebo vypočítavali ťažké rovnice. Aj keď Maki bol starší, tak vysvetľoval Haruovi učivá na pripravujúcu maturitu. Čiernovlások mohol s pokojom povedať, že sa mu určite lepšie učilo s Haruou v jeho izbe ako v škole, kde nechápal poriadne nič, čo mu rozpráva učiteľ. Maki mal maturitu za rohom, a pritom pomáhal Haruovi, ktorého čakala až za rok. Bolo to vtipné, ale zároveň rozkošné, ako radšej sa venoval jeho vzdelaniu, ako práve tomu svojmu. Pritom jeho zvládnutá maturita by bola preňho pokračovanie na dobrú vysokú školu. Samozrejme, že chcel dobre dokončiť štúdium. Bol ukážkový študent. Každý ho mal v škole rád. Bol pekný, populárny a chytrý. To, že bol Japonec s nemeckými koreňmi prinieslo k jeho jedinečnosti.

,,Dorobím si ich až, keď sa rozlúčime," odvetil Maki po tom ako Harua naňho len zamyslene hľadel.

,,A keď sa nechcem dnes rozlúčiť?" hnedovlások naklonil hlavu na bok a prisunul sa bližšie k notebooku. Ešte predtým svetlomodré pero v hviezdičkami položil niekde veľa seba. Maki mohol počuť ako Harua zašušťal so zošitmi. Prisunul sa tak, že v na obrazovke notebooku bola vidno naozaj len jeho tvár a pramienky jeho svetlohnedých kučeravých vláskov. Niekedy si ich z nudy točil medzi prstami.

,,Tak budem nevzdelaný," pousmial sa Maki s jedným zdvihnutým kútikom.

,,Ale budeš stále zadaný," Harua pošepkal. Mohol si dovoliť šepkať, bol tak blízko pri mikrofóne od slúchadiel.

,,A unavený," pošepkal Maki a prisunul sa tiež ku notebooku. Obidvaja si navzájom priali, aby boli v takejto pozícií pri sebe práve teraz. Harua jemne našpúlil pery a odvrátil na chvíľku pohľad do svojej priestrannej izby. ,,Budeme obidvaja unavení a potom si nezavoláme, lebo budeme dospávať."

,,Čo je to spánok?" spýtal Harua ako si oprel bradu o podložené ruky na perine.
Maki sa dokázal nad touto jeho otázkou len zasmiať. Harua ho dokázal rozosmiať svojou roztomilosťou. ,,Obetoval by som ten spánok, aby som ťa mohol vidieť," povedal na rovinu mladší.

,,Obetoval by som všetko, aby som ťa mohol vidieť."

Rua na chvíľku sklonil tvár smerom ku svojim rukám ako keby sa chcel schovať. Slzavé oči dvihol opäť na svojho priateľa cez obrazovku. ,,Však ma vidíš," snažil sa odľahčiť konverzáciu Rua.

,,Vieš ako som to myslel," pousmial sa Maki. ,,A neplač prosím." Sám vedel, žeby mu tie slzy nedokázal nijako utrieť alebo ho utešiť. Klamal by ak by povedal, že pri každom ich video hovore sa mu netlačili slzy do očí, ale vedel to prekvapivo kontrolovať, narozdiel od hnedovláska.

,,Keď mi povieš, že nemám plakať, ešte viac sa mi chce," posmrkol Rua a natiahol sa po vyťahovacie vreckovky z krabičky na nočnom stolíku. Jemne si pretrel oči.

Harua bol citlivý. Neraz plakal pri videách mláďatiek, a nariekal aké je to roztomilé. Predsa všetko malé je rozkošné. To povedal aj Maki potom ako mu Harua prezradil svoju výšku. Mladší sa s druhým chlapcom v ten moment nebavil asi desať minút. Viac nevedel vydržať. Potreboval mať s Makim aspoň nejaký minimálny kontakt nato, aby bol spokojný.
Maki... nebol citlivý ako tak, ale nezniesol ak niekto odmietal jeho maznaciu povahu. Bol doslova ako šteňa, ktoré sa vám omotá okolo nohy a nepustí. Harua sa tomu smial zo začiatku ich... kamarátstva ak sa to dá tak nazvať.

,,Nechcem, aby si plakal..."

,,Prestaň!" Harua skríkol do periny pod sebou, aby utlmil svoj výkrik.
Maki sa jemne pousmial. ,,Lebo mám strach, že by si neprestal a ja by som s tým nedokázal nič urobiť."

,,Ty vážne chceš, aby som tu začal roniť krokodílie slzy. A mamka sa mi bude smiať, že zase plačem nad šteniatkami," zasmial sa so slzami v očiach Harua a zakryl si ich jednou rukou.

,,Ich möchte dich nicht weinen sehen, erst wenn wir uns endlich sehen, dann werde ich auch leise weinen," pošepkal Maki blízko notebooku a v polovičke vety si Harua stiahol ruku z tváre.

,,Čo to znamená?" pretrel si viečka s bruškami prstov.

,,Že mi chýbaš," Maki naklonil hlavu až príliš rozkošne na Ruove srdce.

,,Nie," pridusene sa rozosmial Harua a nadvihol obočie. ,,Chýbaš mi znie inak."

,,Vieš mi to povedať? Ja som nejako pozastavil svoju nemeckú polovicu mozgu, keď tak na teba pozerám."

,,To je škoda, tvoja nemecká polovička mozgu je sexy."

,,Tak to, aby som rozprával len po nemecky," pousmial sa Maki.

Harua začal rýchlo krútiť záporne hlavou. ,,Nie, nie... nič ti nebudem rozumieť," namietal ihneď mladší.

,,Bolo by to romantické, keby si vedel aj môj druhý jazyk."

,,Znie to ťažko... nemám hlavu na jazyky," mykol ramenami. ,,Možno keby som sa tomu dostatočne venoval."

,,Dostatočne venovať sa nemčine, znamená častejšie hovory so mnou. Doučovanie s Marcusom."

,,S Makim," povedal potíšku Harua, aj napriek tomu ho čiernovlások počul. Bol sám v izbe, tak isto ako aj druhý chlapec. Nikto nevolal čiernovláska Maki. Jedine Harua. Bolo to pre Makiho jedinečné, že mali niečo medzi sebou len oni dvaja, aj keď to bola obyčajná prezývka. Tešil sa z toho, že mohol niečo také zdieľať práve s chlapcom z Japonska.

,,Ich vermisse dich," pošepkal Maki.

Harua sa pousmial a odhrnul si vlásky z čela. ,,Tiež mi chýbaš."

Čiernovlások prekvapene zamrkal a jeho pery sa skrútili do pôvabného úsmevu, ktorý by položil Haruu do kolien, ale našťastie ležal na posteli. ,,Tak napokon vieš... čo ti rozprávam."

,,Nie.. len túto jednu frázu..." Maki túto vetu hovoril Haruovi celkom často. Niekedy mu to napísal do správy na instagrame, tak si to vyhľadal.

,,Chýbaš mi veľmi," povedal Harua a podoprel si bradu pod dlaň. ,,Chýbaš mi tak moc, až ma to bolí." Maki nedokázal nato nič povedať. Bál sa, že v tomto momente kedy by povedal hocičo, mohlo by to znova rozplakať Haruu a to nechcel.
Už len chýbalo pár minút do polnoci kedy si Maki všimol, že Haruovi padajú unavené viečka. Nechcel sa rozlúčiť, ale museli ísť spať, aby sa mohli čo najskôr počas dňa opäť skontaktovať. Maki si priložil ku perám končeky prstov a poslal vzdušný bozk Haruovi cez obrazovku.

Harua sa unavene pousmial. ,,Milujem ťa."

,,Ja teba tiež. Dobrú noc, Ru."

,,Dobrú noc, Maki."

➷➷➷

Harua sedel zamyslene v lavici. Opieral si bradu do dlane a hľadel von z okna, keďže mal lavicu pri parapete. Už ubehlo pár dní, od posledného hovoru s Makim. Niekto by si povedal, že je to len pár dní, ale pre Haruu to bolo niečo, čo si neskutočne vážil. Bola to totiž jediná možnosť ako vidieť svojho priateľa. Cez týždeň sa obidvaja museli učiť, takže bolo obtiažne sa skontaktovať. Jedine, že si písali. Aspoň to Haruu trošku ukľudňovalo.

Z rozjímania ho prebrala plastová dóza, ktorá pristála pri jeho rukách. Prekvapene zamrkal na svetlozelenú dózu a dvihol oči na svojho spolužiaka a zároveň najlepšieho kamaráta Takiho. Taki bez ďalších zbytočných slov otvoril plastovú krabičku a ponúkol Haruu s pestrofarebným rakuganom. Tradične sa rakugan konzumoval s čajom, ale Harua ani Taki pri sbe čaj nemali.

,,Ponúkni sa skôr ako zavriem dózu," pousmial sa Taki. Naozaj by počkal aj polhodinu, kým by si Harua niečo z toho vybral.

,,Ďakujem," Harua poďakoval ešte predtým ako sa vôbec rozhodol pre ktorý kúsok sa natiahne. Všetky vyzerali lákavo. Vybral si rakugan sfarbený do ružova. Bola to ružička.

,,Jedno? Zober si viac," naliehal Taki.

Harua záporne zakýval s hlavou a usmial sa milo na čiernovláska. ,,Jedno mi stačí," povedal Harua ako vytiahol mobil z vrecka, nastavil si foťák. Chytil rakugan pevnejšie v prstoch, aby mu nespadol, bola by to škoda. Nastavil na seba prednú kameru mobilu a odfotil sa s rakuganom v ruke.

Malú sladkosť položil na papierový obrúsok, ktorý taktiež doniesol Taki. Chytil mobil pevnejšie do obidvoch rúk a vybral dve najlepšie fotky. Tie poslal Makimu do ich instagramovej konverzácie. Vedel, že si to teraz Maki nemôže pozrieť, lebo ešte spí.
Haruu stále potešilo, ak mu Maki poslal nejakú fotku. Cítil to tak, že s ním zdieľa, to čo práve prežíva. Tak Maki bude prežívať chuť ružového rakuganu.

,,Ako sa má Marcus?" spýtal sa Taki a posadil sa do svojej lavice, ktorá bola práve pred Haruou. Hnedovlások zdvihol svoj pohľad od mobilu a mykol ramenami.

,,Asi... asi dobre." Znel smutne. Nevedel to povedať naisto. Nebol s Makim v každodennom priamom kontakte. Dúfal, že sa ma dobre. Taki neschvaľoval tento typ vzťahu. Načo je to dobré? Mať vzťah na diaľku a ani sa tí dvaja nemôžu vidieť.

Taki si pamätal na ten deň, keď mu Harua povedal, že sa spoznal s jedným chlapcom cez internet. Bola to nejaká chatovacia stránka, kde bola sprístupnená webová kamera. Samozrejme, nezačali spolu chodiť hneď. Spoznávali sa postupne, asi pol roka. Komu stačí pol roka spoznať človeka s ktorým chce chodiť? Samozrejme, vtedy ani jeden z nich nevedel, že sa do seba navzájom zamilovali na prvý pohľad. Takéto niečo proste nepriznáte hneď cudziemu človeku no nie?

Keď Harua oznámil Takimu, že si začal vzťah s Makim, ktorý od neho býva skoro cez celý svet, Taki sa s ním pohádal. Hlavne mu vyčítal, ako si môže začať vzťah s niekým, koho možno nikdy neuvidí. To Haruu zasiahlo. Hlavne preto, že nemal ešte žiaden vážny vzťah a chcel vyskúšať aké by to bolo, mať niekoho, aj keď na diaľku. Potreboval niekoho kto ho bude milovať, aj keď bude bývať na druhom konci sveta. Taki si myslel o Haruovi, že je blázon. Blázon, keď niečo takéto sa snaží podstúpiť. Harua sa vtedy nedal odbiť. Nedokázal sa s Takim o tom normálne rozprávať inak by to vyvrcholilo do hádky. A to úprimne hnedovlások so svojim najlepším kamarátom nechcel. Nechcel sa s ním hádať, ale zároveň chcel, aby pochopil, že potrebuje niekoho, kto mu dá... ten romantický pocit, aj keď na diaľku.

Taki sa zadíval na Haruu, aj keď ten hľadel do mobilu. ,,A ty... ako sa máš ty?"

,,Dobre," Harua dvihol pohľad od mobilu a položil ho na lavicu.

,,Menej dobre alebo viac dobre?"

,,K čomu má toto viesť?" spýtal sa Harua znudene. Chcel ísť domov. Chcel byť s Makim. Chcel by veľa vecí, ale nemôže sa mu to splniť.

Taki venoval svojmu kamarátovi ľútostivý pohľad. Keby mu len vedel nejako pomôcť. ,,Zober si ešte jedno," ponúkol Haruu s posunutím dózy priamo jemu pod nos. Jediné čo mu teraz vedel dať, bolo sladké rakugan. Nemal ani žiadne rady, vzťah na diaľku nikdy nemal. Vyslovene sa tomu vyhýbal.
Harua s menším úškrnom si jeden bielo modrý rakugan zobral a poďakoval. ,,Nechcem byť protivný," prehovoril Harua chvíľu potom ako vošiel profesor do triedy.

,,Ja viem, že nie," natiahol Taki za seba ruku, aby chytil na chvíľku tú Haruovu.

➷➷➷

Čiernovlások hneď po tom ako otvoril konverzáciu medzi ním a Ruou, obidve fotky si uložil. Skúmal čo to má Harua v ruke, až neskôr kým sa vynadíval, si všimol ďalšej správy pod fotkami. Rakugan.
Bolo krátko pred jednou hodinou, keď Maki prišiel domov zo školy, jeho rodičia neboli doma a on mal celý svoj dom pre seba. Odniesol si tašku do izby a z nej si vybral zošity na stôl. Tešil sa, kedy bude môcť si zavolať s mladším. Predpokladal, že Ru taký čas by už asi mal svoje úlohy a veci do školy hotové, tak dúfal s tým, že aspoň na hodinu si budú môcť zavolať, kým pôjde mladší spať. Čiernovlások si umyl ruky po tom ako prišiel z vonku a spravil si rýchle jedlo. Pripravený tanier si odniesol do izby ku stolu, kde mal už rozložené zošity na učenia. Chcel už napísať Haruovi či mu môže zavolať, samozrejme, že sa pýtal. Nevedel či má mladší čas, či sa náhodou ešte neučí. Harua neodpisoval nejakú chvíľku, bolo to len pár minút. Maki si už myslel, že mladší zaspal, keď sa v tom na hornej lište obrazovky objavil prichádzajúci hovor od druhého chlapca. Makimu sa objavil na tvári úsmev, keď zbadal Haruu zabaleného v perine ako kuklu. Jediné svetlo bola asi len jeho lampa, ktorú si nedávno kúpil.

,,Chystal si sa už ísť spať?" spýtal sa milo Maki.

,,Nie... čakal som na teba," usmial sa so zatvorenými očami Harua. Bol unavený, ale nevedel sa dočkať čiernovláska.
Maki sa usmial a chvíľku bez rečí sa na seba dívali. 

,,Tie fotky som si uložil."

,,Hmm... dobre si urobil," Haruovi sa nadvihli kútiky dohora. ,,Mal si to niekedy? Rakugan."

,,Nie... myslím, že nie. Vyzeralo to sladko."

,,Aj bolo. Bežne sa to podáva s čajom, ale Taki nepriniesol do školy čaj," Harua unavene mrkal.

Makimu prišlo roztomilé, keď Harua niečo vysvetľoval unaveným tónom.
,,Bežne ti tak nosí jedlo? Sladké alebo slané?"

,,Hm... celkom často," zamyslel sa Ru. ,,Nieže by to nosil vyslovene mne, ale on sa podelí so všetkým," mykol ramenami pod perinou.

,,Som rád, že sa nemusím báť, že nemáš žiadnych kamarátov. Že máš tam Takiho."

,,Ty mne nikdy nerozprávaš o svojich kamarátoch."

Maki sa smutne pousmial a nadvihol ruky na stôl, aby sa dotkol konečne jedla, ktoré si doniesol. ,,Mám len mojich spoluhráčov... neviem či by som ich mohol nazvať kamarátmi. Sme kolegovia, vieš?"

,,Aspoň máš... nejaký koníček," Harua si prešiel po vlasoch. ,,Niekto si nevie nájsť koníček dlhé roky."

,,Keby som nemal rugby... asi by som sa nikde nezaradil."

,,Prosím ťa... vravel si mi, že vieš spievať," ľútostivo sa pozrel Ru na čiernovláska.

,,Ale nie tak ako ty," uškrnul sa Maki. ,,Nedávno mi na YouTube... vybehlo doporučenie na video."

,,Preboha nie!" zapišťal Harua a jednou rukou si stiahol perinu do tvár. ,,Že si si to nepozrel?" Haruovi hneď došlo načo Maki naráža.

,,Asi... desaťkrát, možno aj to som málo povedal."

,,Maki!!!" kričal Harua pod perinou.

,,Spieval si dobre, priam skvele!"

,,Ktoré...ktoré vystúpenie si pozeral?" stiahol si perinu z tváre a spýtal sa potíšku Harua.

,,To ako ste mali výročie školy."

Harua sa začal dusiť s vankúšom. ,,Prestaň," pousmial sa Maki. ,,Spieval si krásne. Mohol by si spievať covery piesni."

,,Možno v budúcnosti..." pošepkal zahanbene Harua.

,,Bol by som tvoj prvý odberateľ," zapozeral sa Maki na Haruu pohľadom, akým ho dokázal len vykoľajiť. ,,Chcel si sólo?" spýtal sa Maki zo zvedavosti.

,,Sólo? Nie... teda najprv som o tom vôbec nepremýšľal. Nemyslel som si, že by som ho mohol mať," Harua si prešiel po perách s jazykom. ,,Až kým neprišla za mnou profesorka, žeby veľmi chcela, aby som mal sólo."
,,Chcem tú verziu na spotify. Počúval by som ju každý deň na slučke."

,,To sa ti asi nikdy nesplní... len platené covery môžu byť myslím na Spotify. Máš aspoň video," pousmial sa zahanbene Harua.

,,Áno... ako to že na tomto svete existuje niekto kto tak pekne vyzerá, má dobrú povahu a tak krásne spieva? Vieš mi to vysvetliť?"

,,Privádzaš ma do rozpakov," zakryl sa Harua s perinou až po končeky vlasov. ,,Rozprávaš to tak, ako keby si ty taký nebol. Ešte k tomu športuješ," mumlal si Ru pod perinou. Vystrčil hlavu spod periny, bolo mu vidno len oči.

,,Každý v niečom vynikáme. Ty krásne spievaš, ja športujem. Bolo by to mrzuté, keby sme obidvaja vynikali v niečom rovnakom. Súperili by sme spolu."

,,Páči sa mi to, ako to je teraz." Harua nebral do úvahy súčasnú situáciu. Bol rád, že každý jeden z nich mal niečo, čo ho zaujímalo. Ako sa vraví, protiklady sa priťahujú.

,,Aj mne."

Harua sa zapozeral do svojho stropu, tým pádom odvrátil zrak aj od obrazovky telefónu. ,,Keď si sa mi teraz priznal, že na teba vybehlo video..." potichu sa zasmial Harua. ,,Skôr si myslím, že si si to vyhľadával," káravo sa ozval Rua. Maki sa pousmial a rozišiel sa tiež do postele, kde padol do perín s mobilom. ,,Tak sa ti musím priznať, že tiež som si pozrel pár tvojich videí z tréningov a zápasov." Makiho škola mala takzvaný školský časopis a aj YouTube kanál, kde dávali novinky a tam presne Harua našiel nespočetne veľa videí z rugby tréningov.

Makimu sa doslova v očiach objavili iskričky. ,,Vážne? A aký som bol?"

,,Dobrý. Pozeral som to s napätím. Musí to byť neskutočne vidieť na vlastné oči."
,,Áno, a čo potom ten pocit, keď si na tom ihrisku."

,,Je to určite nebezpečné."

,,Ak máš dobrú stratégiu... vieš sa vyhnúť zraneniam."

,,Kedy máš ďalší zápas?" spýtal sa Harua so zvedavosti.

,,Druhého júla. Keďže termín nevychádzal veľmi dobre, tak to dali na tento dátum. Je to veľmi dôležitý zápas."

,,Ako veľmi dôležitý?"

,,Veľmi," odmlčal sa Maki. ,,Musím zvládnuť aj maturitu. Musím ju zvládnuť na dobré známky. Na priemere môjho maturitného vysvedčenia zavisí prijatie na dobrú vysokú školu."
Zvyšok hovoru Maki prehováral Haruu nech mu trošku zaspieva z tej piesne, ktorú spieval na výročí školy. Samozrejme sa Harua hanbil a nechcel sa ztrápniť pred Makim. Preto mu sľúbil, že v raz mu určite zaspieva.

➷➷➷

,,Všetko najlepšie!!" pousmial sa Maki na obrazovku.

,,Ďakujem," Harua sa pousmial a zakryl si rukou ústa.

,,Mal si plno darčekov a veľa chutného jedla?"

,,Nepotrpím si na veľa darčekov," mykol s ramenami Ru. ,,Ale jedla som mal dnes dostatok," oprel sa hnedovlások o čelo postele a pohladkal si bruško. ,,Myslím, že prasknem."
,,Hm... to nesmieme dopustiť pokiaľ ti nedám darček odo mňa."

,,Darček? Od teba?" udivene sa nahol bližšie ku notebooku Ru.

,,Hm.. presne tak," sladko sa usmial Maki. ,,Mrzí ma, že nemôžem byť s tebou na tvoje narodeniny."

,,Som rád, že si aspoň takto so mnou," Haruovi už len z toho by začali slziť oči.
Harua sa prekvapene zahľadel na obrazovku, keď sa Maki na chvíľku vytratil z nej a posadil sa opäť pred notebook, ale teraz s mikrofónom v ruke.

,,Načo to máš?" spýtal sa Harua so zvedavosťou v hlase.

,,To je súčasť darčeka," prehovoril čiernovlások do mikrofónu. Maki notebook vytočil viac do svojej izby. Harua sa naklonil bližšie ku notebooku, aby si lepšie obzrel priestor. Plagáty rugby športovcov nesmeli chýbať. Na dverách mal vylepené ďalšie plagáty. Niekoľko krát si izbu sám o tretej v noci prerábal, lebo potreboval zmenu, tak mu to aspoň vravel Maki. Notebook položil na nejaký stolík. Stojan na mikrofón si nastavil do výšky, aby naňho dočiahol v sede. Keď ho nastavil, do mikrofónu vydal zvuk podobnej melódií zvučky rodiny Adamsovcov. Harua sa zasmial nad tým aký rozkošný dokázal Maki byť. Na stoličke na ktorej už sedel zmizol z obrazovky. A objavil sa opäť o pár sekúnd s gitarou v ruke. Netušil, že Maki vie hrať na nejaký hudobný nástroj. Harua prekvapene pootvoril ústa a chvíľku nato sa natiahol ku notebooku. Rýchlo si nastavil nahrávanie obrazovky, nechcel to mať nahraté na mobile. Nechcel držať v tento moment mobil v ruke. Maki sa pohodlnejšie posadil a tak isto urobil aj Harua. Chytil do rúk jeden svojich vankúšov a opäť sa oprel o čelo postele. Zvuk gitary sa ozval. Harua sa jemne pousmial. Podľa melódie spoznal tú pieseň, ale zatiaľ sa ozývala len gitara.

,,Hey there, Harua" Maki sa sladko usmial na kameru. Harua si zakryl ústa prekvapením. ,,What's it like in Tokio city? I'm a ten thousand miles away, but boy, tonight you look so pretty"

Haruovi hneď na začiatku piesne, ktorú si preňho pripravil Maki, začali slziť oči. Na toto nebol pripravený. Ani by sa nedokázal pripraviť. Maki síce neštudoval spev, ale vedel spievať. Mladší si v mysli vravel, že krajší hlas nikdy nepočul a to on sám spieva v zbore s ďalšími tridsiatimi ľuďmi. Nikto sa nedokázal vyrovnať Makimu.

,,Don't you worry about the distance I'm right there if you get lonely give this song another listen, close your eyes."

Harua mal ako druhý povinný jazyk angličtinu, takže nebol problém, žeby nerozumel Makimu. Toto hnedovlások mohol považovať za najkrajší darček, aký kedy dostal.

,,If every simple song I wrote to you would take your breath away I'd write it all even more in love with me you'd fall." 

Haruovi sa jemne usmieval a po tvári mu stekali slzy, ktoré si nestíhal pomaly utierať. Spodná pera sa mu triasla.

,,One year and you'll be done with school and I'll be makin' history like I do, you'll know it's all because of you, we can do whatever we want to."

Ozvali sa posledné melódie gitary a Maki sa široko usmial. Harua nebol jediný, kto mal slzy v očiach.

Mladší si zakryl dlaňou tvár a posmrkol. ,,Toto bol... ten najkrajší darček," prehrabol si vlasy a začal sa ovievať s rukami, aby sa úplne nezložil.

,,Všetko najlepšie," Maki držal stále gitaru a pomaličky sa na stoličke otáčal do strán.

,,Ďakujem," zlomil sa Haruovi hlas. Musel sa upokojiť. Sklonil hlavu do dlaní, po chvíľke sa vystrel a vypol nahrávanie obrazovky. Uložil to do videí ako Hey there, Harua.

,,Nečakal som to. Bolo to krásne," posmrkol Rua.

,,Čo by som dal zato, aby som ti mohol zaspievať. Sedieť pri tebe. Držať ťa za ruku," prehovoril Maki potom, ako si už Harua pretrel oči s vreckovkou a upokojil sa.

,,To je to čo chcem."

,,Raz... raz to bude skutočnosťou."

,,Sľubuješ?"

,,Sľubujem."

➷➷➷

Dni ubiehali a nastali maturity. Záverečné Makiho skúšky, ktoré mu mali zaistiť dobrú vysokú. Niekoľko dní si museli dať obidvaja chlapci pauzu od hovorov, aby sa Maki mohol plnohodnotne pripraviť. Ale čiernovlások to nevedel vydržať, vyčkal čas kedy si bežne začali volať a vytočil video hovor.

,,Ty nechceš, aby som zmaturoval?" spýtal sa Maki s vyvalenými očami. Keď Harua nechápal, pokračoval. ,,Keď nechceš so mnou volať?" dodal.

,,Samozrejme, že chcem, aby si zmaturoval. Chcem, aby si úspešne dokončil školu. A volal by som veľmi rád, ale musíš sa učiť a taktiež sústrediť."

,,Jedine sa budem sústrediť, keď ťa budem mať na telefóne," usmial sa Maki.

,,Ale... " Harua naklonil hlavou a podoprel si ju napokon do dlane. ,,Takto to nefunguje."

,,Prosím," spojil Maki ruky k sebe a zatváril sa ako smutné šteňa.

,,Marcus... nevyvaľuj na mňa tie psie oči," zasmial sa Ru do svojej dlane.

Čiernovlások sa prekvapene pozrel na svojho priateľa. ,,Prvýkrát si ma nazval celým menom."

,,Určite prvýkrát?"

,,Áno," prikývol Maki. 

,,Ako to, že si to tak dobre pamätáš?" priblížil sa Harua bližšie ku mobilu, na Makiho obrazovke bolo vidno len jeho tvár a trošku jeho svetlohnedú ofinu.

,,Pamätám si všetko čo si mi kedy povedal," Maki sa priblížil tiež ku mobilu, ktorý držal v ruke.

,,Všetko?"

,,Tak sa spýtaj niečo a...a ja ti odpoviem."

,,Vidíš," Harua sa potíšku zasmial. ,,Preto som nechcel volať, nesústredíš sa."

,,Jednu vec len..."

Harua zaklonil hlavu dozadu čím pozrel na chvíľku na svoj strop. Rozmýšľal. ,,Mám radšej mačky alebo psy?"

,,Mačky," poznamenal Maki so vztýčeným ukazovákom. ,,Pamätám si ako si vravel, že si si chcel odniesť domov mačku z ulice, volal si svojej mame a z kríku vybehli ďalšie štyri."

,,Nechápem ako ich niekto mohol len tak nechať na ulici. Škoda, že som im nemohol nejako pomôcť. Aspoň sme ich odniesli ku jednej pani, ktorá sa ich ujala."

,,Vravel som ti, že si pamätám všetko, čo si mi kedy povedal."

,,To bolo celkom ľahké..." Harua sa pousmial.

,,Prvýkrát, keď som ťa uvidel, som si myslel, že si skôr milovník psov."

,,Milujem psov, jeden je práve predo mnou," Harua sa pousmial nad Makiho reakciou. ,,Nemáš sa prečo čudovať, vieš nahodiť tie najkrajšie psie oči."

,,Privádzaš ma to rozpakov," Maki sa naklonil dopredu, zatiaľ jeho mobil zachytil len jeho vlasy.

,,To je za všetky tie momenty, kedy si ma ty priviedol do rozpakov." Harua poslal vzdušný bozk Makimu cez obrazovku a prsty priložil na svoj displej, kde akurát bola tvár jeho priateľa. ,,Veľa šťastia na maturitách."

,,Budem ho potrebovať," usmial sa Maki, zadíval sa na Haruu, ktorý mu opätoval pohľad. ,,Vieš, že..." nedokončil čiernovlások vetu, lebo sa opäť stratil v Ruových očiach. ,,Že ma robíš šťastným... aj keď sme od seba niekoľko desaťtisíc kilometrov?"

Haruovi sa z tváre vytratil pomaličky úsmev. Párkrát zaklipkal bez ďalších slov. Ostalo medzi nimi ticho. Ru sa konečne, čo pre Makiho bola večnosť, usmial.

,,Bolí to... nemať ťa tu blízko," Harua napokon prehovoril. ,,Ale bolelo by ma viac nemať ťa vôbec."

Maki jemne prikývol. Nedokázal nič súvisle povedať. Tlačili sa mu slzy do oči, ale aj napriek tomu sa na svojho priateľa usmial. ,,Vzdialenosť neznamená nič, keď niekto znamená pre toho druhého všetko."

➷➷➷

Maki zvládol maturity bez zbytočných stresov. Hneď ako dokončil skúšky, písal Haruovi. Vždycky mu písal, keď sa niečo udialo. Očakával, kedy mu mladší odpíše na správu, ale nič také neprichádzalo. Odložil mobil do vrecka a vybral sa natešene domov.

Mal vybraté dve výšky. Ešte predtým, kedy sa mal rozhodnúť o ktoré výšky sa jedná, pripravil nato rodičov. Nechcel ich postaviť pred hotovú vec. Bolo to čisto jeho rozhodnutie a tak to chcel. A oni ho láskyplne podporili. Vždy mu dopriali čo potreboval. Makimu netrebalo veľa ku šťastiu. Stačilo mu vidieť Haruu a byť s ním. To jediné si prial.

Natešene vybral mobil z vrecka, keď započul, že mu niekto volá. Ešte s väčšou radosťou dvihol mobil, keď zbadal Haruove meno. ,,Gratulujem!" zakričal Harua s nalepenou tvárou na obrazovke. ,,Konečne to máš za sebou," mladšieho hlas už bol tichší.

,,Ďakujem," vydýchol Maki. ,,Už aby si to mal tiež za sebou," pousmial sa a prehrabol si vlasy.

,,Ešte rok." Harua sa ani nebál maturít, učil sa dobre a presviedčal sa, že ich zvládne. Maki ho o tom presviedčal tiež. Starší sklonil pohľad na chodník pod jeho nohami. ,,Zvládneš ich. Na prvýkrát. Stále sa učíš," Maki pomyslel nato ako neustále, keď volali polku obrazovky vždy prekrývala nejaká Haruova učebnica.

,,Snáď áno," Harua odpovedal. ,,Pôjdeš na ples? S rodičmi?" spýtal sa mladší, hneď po tom ako si zívol. Maki sa nad tým pousmial, musel byť unavený.

,,Nepôjdem. Nemám partnera."

,,Ale rodičia... "

,,S rodičmi som sa o tom rozprával."

,,A... čo povedali?"

,,Že je to v poriadku."

Na žiaden ples by nešiel bez Harui. Po maturitných skúškach je uskutočnený ples. Potom neskôr nasleduje výlet maturantov do nejakej európskej metropole, ale nato Maki tiež odmietol ísť. Nechcel ísť nikam. Chcel si šetriť všetky peniaze, ktoré si zarobil z predošlej brigády aj vreckových od rodičov. Nechcel zbytočne míňať.

,,Ale nebudeš mať zážitky."

,,Ja mám zážitky. S rodičmi sme chodievali neustále na výlety."

,,No teda dobre." Harua ho neplánoval presviedčať o niečom, čo Maki sám nechcel. Maki volal s Haruou, až kým nedošiel domov, čo netrvalo dlho. Dohodli sa, že si spolu opäť zavolajú. A tak aj bolo, Harua ležal vo svojej posteli s notebookom položeným vedľa seba a unavene rozprával. Maki si odbehol len zobrať vodu a keď sa vrátil, Harua zaspal otočený smerom ku notebooku.
Čiernovlások naklonil pohľad bližšie ku svojmu notebooku. Vytiahol si mobil a odfotil si spiaceho Haruu.

,,Pamätaj, že ležíme obidvaja pod rovnakými hviezdami." Síce v inom časovom pásme, ale to Makiho nezaujímalo. Nasmeroval notebook ku sebe a ľahol si na bok. S jemným úsmevom hľadel na spiaceho Haruu, až kým sám nezaspal.

➷➷➷

Do začiatku hlavného zápasu chýbalo pár hodín. Od rána bol Maki na tréningu so svojimi spoluhráčmi a trénerom. Cítil ako mu pot steká po spánkoch. V prilbe, ktorú mal na hlave počul len svoje ťažké výdychy. Dnes bol deň kedy naposledy mal oblečený dres svojej školy. Číslo štrnásť svietilo na tmavomodrej látke dresu a po boku mal zlaté pásy. Stál v strede ihriska a pozeral na svojich spoluhráčov ako prebehujú z jednej strany na tú druhú. Mierne sa mu triasla ruka v ktorej nedržal rugby loptu. Tú avšak držal v prstoch a opieral si ju o bok. Periférne si všimol svojho spoluhráča, ktorý pribehol k nemu a nastavil ruky dopredu. Chcel, aby mu Maki prihral. Tak aj čiernovlások urobil. Začali si prihrávať. Ak by si ich všimol tréner, že stoja na mieste a netrénujú, nedopadlo by to dobre.

Maki síce bol telom na ihrisku a v mysli bol úplne inde. Už skoro trinásť hodín sa mu Harua neozval. Niekto by povedal, že je blázon, keď sa strachuje, že sa mu Harua neozval niekoľko hodín. Nebolo to práve zvykom. Keď si nemohli zavolať, tak si aspoň napísali. Ešte predtým ako vôbec prišiel Maki na tréning žiadne správy od Haruu nedostal. Stále si dávali vedieť čo robia a boli už prázdniny. Posledné správy boli ako mu Harua prial veľa šťastia v zápase. Ešte predtým si volali niekoľko hodín. Maki sa strachoval, lebo nikdy sa nestalo, žeby sa mu Harua neozval. Ani tréning ho nedokázal odpútať od toho ako sa o Haruu bál. Netušil čo mal robiť. Teraz pri sebe ani nemal telefón, lebo mal tréning a na lavičke si ho nechcel nechávať.

➷➷➷

Zápas sa mal odohrávať vo večerných hodinách. Maki sedel v šatni na lavičke so svojimi spoluhráčmi. Mal zloženú hlavu v dlaniach. Hneď ako prišiel z tréningu, chcel si pozrieť správy alebo hovory na instagrame, ale mobil mu začal sekať a vypol sa mu, pritom mal plnú baterku. Netušil, či ma plakať alebo sa smiať od zúfalstva. Tréner prišiel do šatne, aby svojich zverencov podporil. Chcel im povedať nejaké príjemne slová, ktoré by si zobrali k srdcu a sústredili sa na hru. Zapozeral sa na Makiho, ktorý bol mysľou úplne inde a pripomenul mu, že je to jeho šanca, zažiariť. Taktiež mu oznámil, že riaditeľ a tréner z Waseda university už dorazili a sedia na tribúne. Maki nervózne prehltol. Mal by sa sústrediť, ale nevie... ako to urobiť bez neho. Vždy tu bol preňho, síce nie fyzicky, ale bol.

Ako vychádzali postupne zo šatne, bolo zvykom si pre šťastie potľapkať číslo na drese. Maki len letmo priložil prsty na svoje číslo so sklonenou hlavou. Pohľad do zeme mal zapichnutý dovtedy, kým nevyšli na osvietený trávnik a neozval sa vreskot ľudí z tribúny. Maki sa letmo obhliadol na stranu, kde sedeli jeho rodičia. Posnažil sa o úsmev, aby im neurobil zbytočne starosti a zamával im.

V rugby sa určovali čísla podľa pozícií na ihrisku. Maki a jeho spoluhráč, ktorý mal jedenástku na drese, boli takzvané krídla. Obidvaja boli rýchli útočníci a väčšinou aj zakončili akciu. Každý hráč mal v tíme svoju úlohu, ktorý musel splniť na sto percent, ak ju nesplnil, nedostali samozrejme body.

Maki sa snažil ustáliť svoj nepokojný dych, ktorý už mal v šatni pred začiatkom hry. Dlane sa mu potili a prsty triasli. Jeho spoluhráč jedenástka naňho len prikývol, keď sa Maki pozrel jeho smerom. Hra začala hneď ako rozhodca zapískal s píšťalkou. Maki ukázal letmo na pätnástku z týmu protihráčov, ktorá sa mračila práve na jedenástku. Jej úlohou je zložiť útočníka. Ak by zaútočil na jedenástku, on ako druhý útočník bude mať voľnú cestu. Musel sa rýchlo dostať s loptou za bránkovisko, kde bola koncová čiara.

Prvých tridsaťpäť minút síce Blue Tigers vyhrávali, ale Maki dostal od rozhodcu žltú kartu. Neveriacky pozeral práve na rozhodcu, pritom Maki nebol ten kto spravil prehrešok. ,,Keby tím mal byť závislý len na tebe, tak prehráme," utrúsil nepríjemnú poznámku jeden z jeho spoluhráčov, keď prechádzal okolo Makiho. Čiernovlások si zložil helmu z hlavy, sklonil pohľad na trávnik. Odkrytú kožu na nohách mal špinavú od hliny a nie len tú, aj dres mal zaprášený.

,,Marcus!"

Chlapec otočil pohľad za trénerom, ktorý mával naňho, nech príde za ním. Nemohol namietať. Vydal sa za ním ku lavičke, kde mali ostatní jeho spoluhráči položené fľašky s vodou a uteráky na utretie tváre. ,,Posedíš si trochu na lavičke," poznamenal tréner. ,,Nechápem čo sa s tebou stalo." Maki mal pohľad zarytý do trávnika, pod svojimi nohami. ,,Ostatné zápasy si odohral bez chyby, ale keď ti ide o štúdium... zrazu si to chceš pokaziť?" Maki nič nato nepovedal. Nechcel si to pokaziť. ,,Riaditeľ a tréner z Wasedy sa o tebe rozprávali," odmlčal sa. ,,Ak budeš robiť ďalšie chyby... rozmyslia si, či ťa príjmu. Nehovorím to preto, žeby som nechcel, aby si išiel študovať na univerzitu do Japonska. Si dobrý hráč, ale dnes... mi pripadáš ako keby si mal hlavu v oblakoch." Maki počul len trénerov hlas a hukot ľudí z tribúny za jeho chrbtom. ,,Chvíľku si poseď.... niekoho snáď vystriedaš," mľaskol priam nespokojne tréner.

,,Protihráč mi podkopal nohy a tiež spadol na zem. Ja som ten prehrešok nespravil," povedal Maki po tom ako dvihol hlavu a pozrel sa na ihrisko, ktoré bolo osvietené vysokými lampami. Upravil si chrániče a zaviazal si pevnejšie šnúrky na kopačkách.

,,Pôjdem sa porozprávať s rozhodcom," potľapkal tréner Makiho po ramene.Chlapec len neveriacky zakrútil hlavou. Rukami si prešiel po tvári a sťažka vydýchol. Mal toho dosť. Každou chvíľou sa zdalo, že sa rozplače. Zhlboka sa nadýchol. 

,,Maki!"

Chlapec otvoril pohotovo oči. Chvíľku sedel na lavičke nehybne. Odtiahol dlane zo svojej tváre a rýchlo sa postavil z lavičky. Otočil sa k tribúne. Mal pocit, že počul...

,,Maki!! Do toho!"

Blúdil pohľadom po povzbudzujúcich fanúšikoch na tribúne a vtedy zbadal hnedovláska stáť s tmavomodrou malou vlajkou s nadpisom Blue Tigers. Bol od neho na niekoľko desiatok metrov, už to neboli desaťtisíc kilometrov. Dokázal mu zamávať z tej nemalej vzdialenosti. Harua sa usmieval jeho smerom a mával tmavomodrou vlajkou. Maki vyčaril naspäť úsmev, ale skôr cítil ako mu slzia oči.

,,Ty to vyhráš!!" Harua kričal.

Síce kričalo okolo neho niekoľko ďalších tisíc ľudí, ale Maki ho zreteľne počul. Maki prikývol. Hlas sa mu zadrhol v hrdle, hneď ako hnedovláska zbadal na tribúne. Nečakal by to ani v najlepšom sne. Desať minútový trest mu vypršal. Keby bol veľmi závažný, mohol by mu ho rozhodca ešte zvýšiť, ale keďže neurobil prehrešok, a tréner sa porozprával zjavne s rozhodcom, pätnástka ktorá ho zrazila na zem, ohrievala teraz lavičku. Predtým ako Maki pribehol práve ku svojmu tímu, ešte sa otočil na Haruu a zamával mu. Harua mu odmával naspäť.Kto by to len povedal, že takýto malý impulz stačí nato, aby hráč skóroval niekoľko bodov za sebou. Bol ako vymenený. Stačilo mu mať po blízku Haruu. Blue Tigers vyhrali. S obrovským číselným rozdielom v bodovaní. Celý tím, tréneri, ale aj tí pomocní sa zbehli na ihrisko a oslavovali. Makiho vyzdvihli jeho spoluhráči s rukami nad hlavu. Smiali sa a radovali. Čiernovlások len letmo zahliadol, keď ho položili na zem ako sa Harua otočil ku žene vedľa seba. Doteraz... si ju nevšimol. Tá ho pohladila po líci a Harua sa rozbehol k uličke, kde bolo schodisko práve smerom ku ihrisku. Časť ihriska bola zaplnená ľuďmi. Maki sa rýchlejších krokom vybral smerom, kadiaľ videl Haruu bežať dole schodmi. Zbadal ho predierať sa pomedzi ľuďmi. Bol drobný vedľa všetkých okoloidúcich. Maki sa pousmial, keď ho videl bližšie a bližšie. Keď už boli skoro pri sebe, Harua sa nešťastne potkol o niekoho nohy a stratil rovnováhu. Maki ho pohotovo chytil za pás, ale obidvaja neudržali rovnováhu a spadli na zem. Harua dopadol na trávnik a vlasy sa mu rozprestreli. Z toho, že sa zľakol pádu, zavrel oči, ktoré po chvíľke otvoril. Maki sa nad ním skláňal s jemným úsmevom. Neležal na ňom celou váhou. Opieral sa lakťami vedľa jeho hlavy a prstami jemne žmolil jeho svetlé vlásky. Mladšieho oči sa ihneď rozžiarili.

,,Ahoj," usmial sa Maki.

,,Ahoj," Harua si prikryl na chvíľku ústa od prekvapenia.

Maki sa postavil a chytil opatrne Haruove ruky do tých svojich. Na dotyk ich mal tak jemné. Mladší sa postavil s pomocou na rovné nohy a oprášil sa. Maki naňho stále hľadel bez slova. Nebol chvíľku schopný ani jednej súvislej vety. Mal ho pre sebou. Harua ho jemne chytil za ruku, chcel ho skôr objať, ale nevedel ako v tom drese to bude možné. Haruove pery sa dvihli do úsmevu plného rozpakov. Neboli v takej príjemnej blízkosti ani desať minút a už boli úplne v keli.

Maki sa priblížil trochu bližšie ku Haruovi, aby ho aspoň dokázal pohladiť po líčku. Harua sa pousmial a zaplietol svoju ruku do chlapcových čiernych vlasov. ,,Nemôžem tomu uveriť, že ťa vidím zoči voči."

Maki myslel nato isté. Zdalo sa mu to ako sen. Ako ten najkrajší sen.
,,Tak veľmi si mi chýbal," pošepkal Maki. Jeho tón hlasu bol smutný, ale zároveň šťastný, že mohol mať mladšieho pri sebe.

,,Ty mne tiež," usmial sa mladší. ,,Chcel som ti urobiť prekvapenie," odmlčal sa Harua. ,,Vedel som, aký je pre teba tento zápas dôležitý," pošepkal Harua a oprel si čelo o Makiho. ,,Volal som ti, ale nedvíhal si a potom už mi hlásilo, že si nedostupný." 

,,Mobil sa mi z nejakého dôvodu pokazil," odvetil Maki. Teraz ho to netrápilo. Pozrie sa na mobil neskôr, alebo ho odnesie do servisu. Obidvaja spozorneli, keď dva staršie páry mierili k nim s jemným úsmevom na perách. Chlapci sa od seba oddialili. Maki sa predstavil Haruovým rodičom a zase Harua tým Makiho. Rozprávali sa len chvíľku, lebo čiernovlások bol zavolaný trénerom, akurát ho zháňal riaditeľ z Wasedy. Maki letmo chytil Haruu za ruku a slušne sa rozlúčil s jeho rodičmi. Jeho mama ho pohladila po líci a otec ho potľapkal po ramene.

Po prevzatí trofeje školského zápasu, sa Maki spolu so spoluhráčmi presunul do šatne. Mohol si to vyškrtnúť zo zoznamu vecí, ktoré musel vyriešiť. Osprchoval sa, lebo bol špinavý až za ušami a prezliekol sa do oblečenia v ktorom prišiel už na tréning. Pár metrov od tribúny, kde sa odohrával zápas bolo parkovisko, bolo tam zaparkované auto, ktoré si vypožičali rodičia Harui a auto Makiho rodičov. Hnedovlások sa opieral o auto smerom ku tribúne, odkiaľ mohol vidieť prichádzať Makiho. Ruky mal uložené vo vreckách od mikiny. Starší sa po chvíľke vynoril z rohu tribúny a mieril si to ku autu. Na jeho tvári sa ihneď objavil úsmev, ktorý venoval Haruovi.

Maki sa posadil do auta ku svojim rodičom, viedol so sebou aj mladšieho. Keď sa posadili, Makiho mama sa otočila smerom dozadu na zadné sedadla. ,,Pozvala som ich na večeru," oznámila. Nečakala popravde, že nato Maki niečo vôbec povie. Bol až veľmi zaujatý svojim spolusediacim. Držali sa za ruky a Harua sa opieral o Makiho rameno. Mal zavreté oči, pričom len letmo hladil s palcom staršieho hánky.

Ani sa nenazdali a vystúpili pred domom Makiho rodičov. Harua pootvoril ústa hneď ako vošli dovnútra, ale Maki mu ich so smiechom zavrel s dlaňou. Čiernovlások nebol práve z najchudobnejšej rodiny, ale nevychvaľoval sa s tým. Harua zase bol na tom rovnako. Maki síce o tom nevedel... ale jeho rodičia vedeli, že Harua priletí. Dopredu sa dohodli, preto už večera bola pripravená. Všetko vyšlo podľa plánu.

,,Dohodli ste sa bezo mňa," odvetil hrane Maki.

,,Malo to byť prekvapenie," usmial sa Harua a natiahol ruku práve ku Makimu, ktorý sedel vedľa neho pri jedálnom stole.

,,Je to príjemné prekvapenie," pousmial sa Maki na ostatných pri stole.

Keď sa všetci navečerali, Maki previedol Haruu po dome. Ukázal mu svoju izbu, ktorá ani zďaleka nevyzerala tak ako na web kamere. Bola väčšia. V rohu izby Harua si všimol gitaru a stojan s mikrofónom, ktorý bol súčasťou jeho darčeka k narodeninám. Harua sa obhliadal po Makiho izbe, nevedel sa vynadívať. Maki nevedel od neho odtrhnúť svoj zrak. Stál za mladším, pristúpil ku nemu bližšie, až ho šteklili jeho vlasy na brade. Objal ho okolo pásu a hlavu si položil na jeho rameno. Začal sa s ním jemne kolísať zo strany na stranu ako keby ho chcel uspať. Harua položil svoje dlane na tie Makiho a zavrel oči.

,,Takto ma naozaj uspíš," zamumlal Harua.

,,Čo keď... je to môj zámer?" potichu sa zasmial Maki a venoval mladšiemu letmý bozk na líce.

,,Nechcem ísť ešte spať," zašomral Harua ako keby sa sťažoval. Maki napokon s tichým smiechom Haruu pustil z objatia.

Keďže bolo celkom neskoro, Makiho rodičia navrhli svojej návšteve, že môžu u nich prespať, aby zbytočne nejazdili takto neskoro na hotel. Harua by nenamietal určite.

,,Máme hosťovskú izbu," presviedčala ich Makiho mama.

,,Nebudeme vám robiť starosti?" Haruov otec objal svoju manželku okolo ramena.

,,Samozrejme, že nie," Makiho mama sa pousmiala a smerovala do hosťovskej izby, aby pripravila periny. ,,Tak... my si pôjdeme po batožinu." Harua so svojim otcom odišli do vypožičaného auta, zaparkované práve pred domom.
Harua sa potešil, že nasledujúce hodiny strávi s Makim.

Večer, keď už bola poriadna tma a na oblohe svietil jasne mesiac, Maki si ľahol spolu s Haruou do svojej postele. Síce mu trošku musel dať čas, lebo to bolo prvý krát, kedy mali spolu ležať v jednej posteli, ale nesťažoval sa. Ležali oproti sebe. V izbe im svietila akurát malá lampa na nočnom stolíku.

,,Ako si vlastne rodičov prehovoril, aby ti dovolili sem letieť?" spýtal sa so zvedavosti Maki. Chcel sa to spýtať skôr, ale prišlo mu to neslušné vyťahovať to pred jeho rodičmi.

Harua sa usmial, až tak, že vyceril svoje králičie zúbky. Sám očakával kedy sa Maki spýta. ,,Po narodeninách... deň po nich, mi rodičia podali peknú červenú obálku," odmlčal sa Harua a chytil Makiho za ruku. ,,Najprv som myslel, že sú to peniaze, ako dodatok k tomu čo som dostal od nich. Ani v najlepšom sne som nečakal, že tam budú letenky do Nemecka," vydýchol Harua. ,,Ja som sa im zveril so všetkým, vedeli ako ťa veľmi mám rád a ako veľmi by som ťa chcel vidieť a oni... mi to splnil," zatriasol sa mu hlas, načo si ho Maki pritiahol do objatia.

,,Tak dlho som si toto prial," pošepkal starší, načo pohladil Haruu po vlasoch. Hnedovlások zaboril nos do krku druhého chlapca a omotal ruku okolo jeho pásu. Maki zavrel oči, neustále hladil Haruu vo vlasoch. Myslel, že už pôjdu spať, predsa bolo neskoro, ale Harua sa trošku oddialil od Makiho tváre, letmo sa im dotýkali nosy. Maki zalapal po dychu, nie že by to nechcel, ale nečakal, žeby to mohlo nadísť práve dnes, keď sa prvýkrát videli zoči voči. Harua bol prvý ktorý, prerušil tú medzeru medzi nimi, čo Makiho prekvapilo. Hnedovlások priložil pery na tie Makiho a dlaň priložil na rozhorúčené líce druhého chlapca. Oddialili sa od seba a na tvári sa im obidvom objavil úsmev, ktorý im zanikol v ďalšom bozku. Maki si pritiahol mladšieho bližšie, nebol medzi nimi skoro žiadny priestor. Zaspali napokon v objatí.

➷➷➷

Nasledujúce teplé dni, trávili Harua a Maki spolu. Buď sa vybrali do mesta, na celodenný výlet s ich rodičmi alebo ako jeden deň sa rozhodli zablúdiť do karaoke klubu v centre mesta. Karaoke miestnosti boli vo veľkej budove niekoľko. Maki a Harua si práve zarezervovali jednu z nich na určitý čas. Starší nemusel veľmi dlho presviedčať Haruu, aby mu niečo zaspieval.

,,Myslíš, že tu bude v ponuke pesnička, ktorú si spieval v škole?"

,,Hmmm, neviem," usmial sa Harua, zatiaľ čo hľadal s ovládačom nejakú pesničku. Pri každej vybratej pesničke sa prehrala krátka nahrávka. Harua si prešiel po tvári, keď sa v ponuke prehrala práve pesnička, ktorú spieval v škole ako sólo. 正解 čo znamenalo správna odpoveď. Harua vytočil svoj pohľad na Makiho, ktorý už mal zopnuté dlane k sebe a nahodil psie oči.

,,Sľúbil si mi to," dodal Maki.

Harua zakrútil jemne hlavou, schytil mikrofón do ruky a spustil pesničku. Makiho oči sa rozžiarili ako dve jasné iskričky. Čiernovlások prisahal, že nikdy nepočul dokonalejší hlas. Nedalo sa to porovnať s tým čo videl na videu. Bolo to dokonalejšie a krajšie. Po tom ako Harua dospieval, Maki mu zatlieskal, chcel mu prejaviť aspoň trošku rešpektu. ,,Počuť ťa v reále je oveľa krajšie," ozval sa ihneď ako dotlieskal. 

,,Ďakujem." Harua sa hanblivo usmial a uložil mikrofón do jedného zo stojanov. 

➷➷➷

Tak ako bývajú šťastné dni, tak sú aj tie smutné. Tak ako práve deň kedy sa Harua vracal s rodičmi domov. Obidvaja chlapci sa objímali na letisku niekoľko minút. Keď zahlásili otvorenie brány pre daný let, Harua sa viac rozplakal, ale Maki sa ho snažil utíšiť, aj keď samému tiekli slzy po tvári. Rodičia obidvoch chlapcov sa taktiež rozlúčili.

,,Napíš mi, keď pristanete, dobre?" Pohladil Maki Haruu po líčku.

Harua len zvládol prikývnuť z dlhého plaču, nevedel poriadne rozprávať, mal zachrípnutý hlas. Napokon pustil Makiho ruku a rozišiel sa s rodičmi smerom ku otvorenej bráne, kde čakalo ich lietadlo na odlet. Maki ostal hľadieť smerom kadiaľ odišiel Harua ešte niekoľko minút. Až jeho mama ho potiahla za ruku, aby sa rozišli naspäť ku autu, ktoré bolo zaparkované pred letiskom. Z niekoľkých dní, boli týždne a z týždňov bol mesiac čo sa nevideli. Volali si každý deň, všetko bolo rovnaké ako predtým, keď sa prvýkrát stretli. Mali aj svojej povinnosti, ako napríklad návšteva rodiny a výlety s nimi. Ani vtedy si nenechali ujsť aspoň trochu času si zavolať, ak teda chytili dobrý signál.

,,Raz... raz si ťa zoberiem," pošepkal Maki do telefónu.

,,Za nevestu?" usmial sa Harua na obrazovku a ruku ktorou si podopieral hlavu povolil. Vlasy sa mu rozliali po vankúši.
,,Ak budeš chcieť tak aj za nevestu," Maki sa pousmial, nad tým ako si Harua prešiel po unavených viečkách a nechal dlaň chvíľku položenú na svojom čele.

,,Ak ty budeš môj ženích, tak ja budem tvoja nevesta," Haruovi sa zdalo, že už rozpráva z únavy.

,,Dohodnuté," Maki nastavil malíček ku obrazovke, tak aby ho Harua videl.

Hnedovlások vytočil svoj pohľad na notebook, keď chvíľku nepočul nič od Makiho. Oprel sa opäť dlaňou o matrac a druhú ruku priblížil ku kamere, aby Maki videl jeho vztýčený malíček.

,,Dohodnuté," usmial sa unavene Harua.

➷➷➷

Harua si už dva týždne pred začiatkom školy, nerobil veľké plány. Väčšinou sedával doma, pozýval si na návštevu Takiho, alebo na oplátku on chodil ku nemu. Trávil viac času s rodičmi. Svoj voľný čas vypĺňal, keď nevolal s Makim, čítaním kníh, hraním počítačových hier, alebo chodil von s Takim.

Keď Harua svojej mame neskôr počas jedného dňa pomáhal s obedom, zazvonil zvonček na dverách. Haruova mama to odôvodnila, že čaká balík, že vraj objednala preňho darček. Harua sa zatváril nechápavo.

,,Však narodeniny som už mal, a na Vianoce je ešte priskoro," odôvodnil zmátene.

,,Utekaj otvoriť," usmiala sa a postrčila ho do ramena.

Hnedovlások podišiel ku dverám a postavil sa na špičky, aby dočiahol pozrieť do kukátka. Síce pred pár sekundami zvonil zvonček, ale nikto pred dverami nebol. ,,Nikto tam nie je," odvetil ako prišiel naspäť do kuchyne a schytil varechu do ruky, aby pomiešal polievku. Zrazu sa ozval opäť zvuk zvončeka. Harua sa zmätene otočil a venoval svojej mame ďalší nechápavý pohľad. Rozišiel sa ku dverám avšak nenakukol cez kukátko, ale rovno otvoril dvere. Nikto nestál na ich mramorových schodíkoch. Počas toho ako mal stále otvorené dvere sa otočil smerom do kuchyne. Síce svoju mamu nevidel, ale počula by ho určite. ,,Nabudúce od tej spoločnosti neobjednávaj nič, zjavne si z nás...." Zrazu mu pred očami ostala tma. Svoje prsty roztrasene priložil na ruky, ktorú mu zakryli oči. ,,Tak to ma mrzí, že niektoré kuriérske služby niesu úplne v poriadku. Budeš si musieť vystačiť len so mnou," zašepkal mu Maki do ucha.

Harua zalapal po dychu a dal si dole z očí Makiho ruky. Otočil sa k nemu čelom a vážne máličko mu chýbalo, aby sa rozplakal. Maki ho pevne objal a zavrel za sebou dvere. Objímali sa niekoľko minút, až po nejakom čase prišla Haruova mama do chodby, kde zbadala chlapcov stať tesne pri sebe. Harua bol múdry... hneď pochopil, že sa dohodli, tak ako sa to urobili jeho rodičia s tými Makiho. Hnedovlások sa rozišiel objať svoju mama. Jej oči tiež neostali suché. Nedokázala vidieť svojho syna plakať, bez toho, aby ona tiež neplakala, či už to bolo zo smútku alebo šťastia.

Harua sa nikdy poriadne nepýtal, kde chce ísť Maki na výšku. Myslel si, že najlepšie bude preňho v jeho rodnom štáte, ale mýlil sa. Tak veľmi sa mýlil, keď si myslel, žeby Maki ostal v Nemecku, keď jeho má v Japonsku.

,,Prihlásil som sa na Waseda university. Viem tam hrať aj rugby," vysvetlil Maki.

,,A rodičia nato čo povedali?" Maki sa usmial, Harua vždy sa staral čo povedali jeho rodičia na všetko. Vždy chcel vedieť názor druhých.

,,Nič. Podporujú ma. Waseda je dobrá vysoká... s rozsiahlym zameraním a budem blízko teba, takže pre mňa ideálne."

,,Ako veľmi blízko?"

,,Asi... pol hodina cesty," pousmial sa čiernovlások.

,,Budeš na internáte?" spýtal sa Harua so zvedavosti, aj keby stále to bude blízko.

,,S Makiho rodičmi sme sa dohodli..." prerušila ich rozhovor Haruova mama.

,,Vy sa stále len dohadujete a potom sú takéto prekvapenia," odvetil Harua.

Haruova mama sa usmiala. ,,Dohodli sme sa, že nemusí byť na internáte... môže byť tu. Vlastne som ich presvedčila spolu s otcom. Makiho rodičia najprv nechceli, aby nás neobťažovali... ale pre nás je to maličkosť."

,,Tu ako tu tu?" spýtal sa ešte raz Harua či zle počul. Na Makiho tvári sa objavil úsmev, ktorý nedokázal skryť z Ruovej roztomilosti.

,,Tu ako tu, áno," potíšku sa zasmiala hnedovláskova mama.

➷➷➷

Nový školský rok začínal Maki na univerzite. Harua ho prvýkrát išiel odprevadiť až ku škole, hlavne preto, že jemu samému začala neskôr. Maki mal trošku strach, hlavne kvôli tomu, že tam nikoho nepozná a bude si musieť nájsť nový kolektív, alebo sa len začlení do rugby tímu. To by mu úplne stačilo.

,,Do tímu zapadneš ani sa nenazdáš a budeš už na ihrisku s nimi hrať," tak veľmi Harua Makimu veril.

,,Čo keď nebudem dostatočne dobrý?" začal pochybovať Maki.

Nádvorie kde stáli sa vyprázdnilo behom chvíle. Harua si otočil Makiho k sebe. ,,Si skvelý. A verím ti. Dokážeš to čo väčšina ľudí nedokáže. Isť si za svojim snom, lebo väčšina sa ho vzdá a ani sa poriadne nechytia šance. Ty tu šancu máš a priamo pred sebou," chytil ho pevne za ruku. Maki sa pousmial nad tými povzbudivými slovami.,,Vydržal si čakať na mňa, aj keď si netušil, či sa niekedy uvidíme. Ideš si za tým čo chceš dosiahnuť, toto musí byť pre teba hračka," dodal napokon Harua.

Maki napokon si Haruove slová zobral k srdcu a prišiel na tréning rugbistov z Wasedy niečo dokázať. Zapadnúť. Tak ako povedal Harua, tak aj bolo.
Zapadol pekne. Zoznámil sa s väčšinou hráčov. Všetci boli skoro v jeho veku. Niektorí z nich neboli práve Japonci. Kapitán tímu bol Kórejec, ale vedel plynule rozprávať po japonsky. Pýtali sa ho na akej pozícií bol predtým na strednej. Keď im oznámil, že práve bol v pozícií krídla, zoznámil sa bližšie s Nicholasom, ktorý mal tiež rovnakú pozíciu. Zapadol lepšie ako predpokladal. Vôbec ho nebrali ako nováčika. Správali sa k nemu ako keby sa poznali roky. Po tréningu v šatni sa dozvedel, že niektorými z nich bude chodiť do triedy. Ukázali mu rozvrh a napokon mu pomohli nájsť triedu. Po škole ho chceli jeho spoluhráči niekde pozvať, aby s nimi strávil popoludnie.

,,Veľmi rád, ale som dohodnutý už s niekym iným."

,,S nejakým dievčaťom?" Koga najvyšší z nich sa uškrnul.

,,Nie... s dievčaťom nie," usmial sa Maki. Nenechal ich nijako reagovať, lebo sa ponáhľal za Haruou. Ku strednej škole, kde chodil Harua, mu netrebalo ísť autobusom. Bola len o jednu ulicu ďalej od tej jeho, čo bolo jedno veľké plus. Maki sa postavil na nádvorie, akurát to perfektne vypočítal, že za necelých päť minút by mal Harua skončiť. Napísal mu rýchlu správu, že už na nádvorie dorazil.

Keď sa zo školy vynorilo niekoľko študentov, medzi nimi Maki hľadal Haruu. Keď ho zbadal, všimol si, že vedľa neho kráča druhý chlapec. Zamával Ruovi, aby si ho všimol. Hnedovlások rýchlejším krokom sa rozišiel ku Makimu. Popohnal za sebou druhého chlapca, ktorý mal na tvári malý úsmev. Keď obidvaja pristúpili ku čiernovláskovi, Harua ihneď druhého chlapca predstavil ako Takiho.

,,Počul som o tebe," Maki sa usmial a jemne sa poklonil.

,,A ja zase o tebe," Taki sa tiež poklonil.

Po tom čo sa zoznámili a odišli z nádvoria, Taki si nedovolili utrúsiť poznámku, ktorá mu ležala na jazyku odkedy ich videl spolu stáť vedľa seba na nádvorí. ,,Ste nechutne roztomilí."

Nemalo to byť myslené ako urážka. Maki sa pridusene zasmial a Harua sa chystal kopnúť Takiho do zadku. V Takiho očiach bolo najviac roztomilé, keď sa Maki smial a Harua mal vražedné sklony. Boli naozaj spolu roztomilí. 

Happy birthday! 💞