༺༺♛༻༻

Kráľ spozoroval ako chlapec strnulo sedí. Hľadel na jeho profil, zatiaľ čo Sunghoon sledoval labute. ,,Sedíš ďaleko," prehovoril Jongseong do šumu vetra.

Prisunul sa k nemu bližšie, až ich ramená do seba narazili. Sunghoonove srdce začalo bubnovať ešte rýchlejšie, keď sa ich ramená dotkli. Líca mu jemne sčerveneli. Snažil sa vyzerať, že ho to neovplyvňovalo, ale pomaly zlyhával, keď cítil ako sa kráľove prsty jemne obtreli o tie jeho. Nechal ich odpočívať na steblách trávy. Sunghoon neodvrátil pohľad od labutí, snažil sa odpútať svoju pozornosť niekde inde, aby neomdlel. Kráľ si to určite užíval, ako sedel vedľa neho, bolo jasné, že spozoroval jeho rozrušenú tvár a červené líčka.

,,Si nejaký tichý," prehovoril opäť kráľ.

Sunghoon mu rýchlo opätoval pohľad, ich oči sa na chvíľku stretli a okamžite sa zahľadel opäť na jazero. Nevedel ako má toto prežiť v zdraví. Chcel si zachovať neutrálny výraz, ale nedarilo sa. ,,Nemyslel som si, že je to možné, ale keď si takto potichu... si ešte roztomilejší," ozval sa na rovinu Jongseong.

Sunghoon netušil čo má na toto odpovedať. Doslova ho kráľ vykoľajil. Jongseong si užíval čas, ktorý spolu trávili. Stále sedeli tesne vedľa seba a potichu sa rozprávali ako keby ich rozhovor mal počúvať niekto iný. Aj keď najviac rozprával kráľ.

Odolával dotknúť sa chlapcových červených líc. Stále sledoval labute, aby sa vyhol pohľadu kráľa a jeho usmievajúcim sa očiam.

Až po nejakom čase sa ocitli v strede záhrady pri fontáne na ceste k palácu. Kráčali vedľa seba, niekoľkokrát sa im obtreli ruky. Kráľ nevyzeral nato, žeby to nejako riešil, ale zato Sunghoon stiahol ruku k sebe, ako keby ho kráľov dotyk pálil. Už po niekoľkí krát sa dnes snažil upokojiť svoje srdce. Motýle sa mu trepotali v hrudi ako šialené, už keď sa len kráľove rameno obtrelo o to jeho.

,,Takže... nevadí vám, ak sa začnem starať plnohodnotne o Haika, možno si myslíte, že je nebezpečný, ale aj také zviera potrebuje starostlivosť. Potrebuje čerstvý vzduch a prechádzky... nemôže ostať v tom boxe do konca svojho života," prehovoril Sunghoon rozhodne.

Nechcel ustúpiť od nápadu starať o takého starého koňa ako bol Haiku. Dal by mu všetko len, aby prežil svoje posledné roky, čo najlepšie. Kráľ sa naňho chvíľku zahľadel, mlčal. Úprimne si nebol istý, či to je dobrý nápad. To, že Haiku zabil jedného z pracovníkov, neuľahčovalo situáciu. Bál sa o Sunghoona. Nerobil rozdiely medzi koňmi, ale v tomto prípade by radšej pristupoval k možnosti, aby sa nič nestalo Sunghoonovi.

,,Si si tým istý?"

,,Môžem sa o neho postarať, ak sa Sooyun nebude chcieť postarať, postarám sa ja..."

Kráľ po chvíľke prikývol. ,,Dobre, ale len vtedy, ak mi sľúbiš, že si budeš dávať pozor," požiadal chlapca ustarostene. Neodpustil by si, ak by sa mu niečo stalo. ,,Ak sa niečo stane, čo i len malý náznak, prestaneš," dodal kráľ.

,,A čo potom s Haiku?" Jongseongov pohľad povedal Sunghoonovi to čo najviac nechcel počuť. To čo si nechcel ani predstaviť. ,,Dobre," prehovoril potichu chlapec.

Jongseong mu chcel dôverovať, dať mu šancu s Haiku. Veril Sunghoonovi a jeho schopnostiam s koňmi. Vedel, že nie je taký hlúpy, aby sa dostal do nebezpečenstva, ale stále bol znepokojený, pretože Haiku od smrti starého kráľa nespolupracoval s nikým. Nenechal nikoho, aby sa k nemu priblížil, preto vyzeral tak zanedbane. Kŕmený bol len cez dvierka boxu, cez ktoré sa mu dala voda a seno. Sám Haiku si možno nepamätal kedy dostal naposledy jablko.

,,Môžeš sa oňho teda starať, ale...len na pár hodín denne," povedal rozhodne kráľ.

,,Prečo?" zmätene sa spýtal Sunghoon. ,,Stajňa je plná koní, mám na nich celý deň," ohradil sa. Jongseong sa pozrel prísne na Sunghoona, to bolo po prvýkrát kedy mu venoval takýto pohľad. A chlapec si nachvíľku pomyslel, že aj posledný.

,,Pretože si musíš dávať pozor a neprepracovať sa. Nebudeš sa starať oňho celý deň. Viem, že Haiku potrebuje špeciálnu starostlivosť, ale záleží mi taktiež na tebe," povedal na rovinu kráľ. ,,Len nechcem, aby sa zranil."

Sunghoon bol prekvapený z vážneho tonu, zvyčajne neznel tak prísne, keď s ním hovoril. Z jeho hlasu mu behali zimomriavky po chrbte. ,,Ja viem, že môže byť nebezpečný..." odmlčal sa Sunghoon. ,,Nikdy som o sebe netvrdil, že viem to najlepšie s koňmi, ale keď si spomeniem na Haika... chcem aby sa mal dobre, chcem mu dopriať to čo potrebuje. Budem sa vedieť oňho postarať."

Jongseong naňho chvíľku hľadel a zvažoval, potom si len vzdychol. ,,Viem, že si dobrý s koňmi, som si toho vedomý. Verím, že vieš, čo robíš, len si dávaj pozor, prosím. Môže byť nepredvídateľný, nechcem, aby ťa napadol alebo ti ublížil, preto nechcem, aby si sa o neho celý deň staral, je to príliš riskantné..."

,,Dobre," povzdychol si Sunghoon. ,,Prosím, len buď opatrný. Ak sa niečo stane alebo ak sa príliš vymkne kontrole, musíš prestať. Sľúb mi, že si neublížiš a ani sa nedostaneš do príliš veľkého rizika. To je príkaz," povedal rázne Jongseong. Nehodlal ustúpiť.

,,Sľubujem," odpovedal Sunghoon, jemne poklonil hlavou ako keby dával vďaku kráľovi. Jongseongovi hneď potom z jeho tváre zmizol ten prísny výraz. Kráľ bol spokojný s jeho odpoveďou. Vedel, že je Sunghoon tvrdohlavý. Veril tomu, žeby ho neustále prosil o tom, aby sa mohol starať o Haika. Len stále sa bojí, neskutočne sa bojí.

,,Dobre... buď naozaj opatrný."

Sunghoon sa len pousmial. ,,Budem si dávať pozor."

Jongseong prikývol, stále mal trochu obavy, ale veril jeho schopnostiam s koňmi. ,,To rád počujem, verím, že to zvládneš. Len... sľub mi ešte jednu vec." Sunghoon mu zmätene venoval pohľad. Jongseong opäť prehovoril jemnejšie, ale stále jeho slová mali vážny tón. ,,Sľúb mi, že mi dáš ihneď vedieť ak sa niečo stane. Nenecháš si to pre seba. Ak sa niečo stane s Haiku, ihneď to dáš vedieť mne alebo Sooyunovi. Ak bude agresívny alebo sa vymkne kontrole, alebo ak budeš potrebovať pomoc, prídeš zo mnou, alebo za Sooyunom. Okamžite." Jongseong to myslel naozaj smrteľne vážne. Jeho strach o Sunghoona bol doslova hmatateľný. Aj chlapec to z neho cítil.

༺༺♛༻༻