༺༺♛༻༻

Sotil ho zo seba, aj keď ledva vládal. Dýku, ktorá mu vypadla z ruky, ostala ležať vo vysokej tráva. Chlapec ju ihneď zovrel v ruke a vystrel pred seba. Mal sucho v hrdle, nemal hlasivky, nato aby zakričal, aby ho odplašil. Muž len postával asi meter pred ním, ruky dvihnuté v obrane vo vzduchu a na jeho tvári mu hral jeho hnusný úsmev. Hnusne sa vyškieral.

Sunghoonovi cez pery prešlo len ľahké nechaj ma ísť. Zahliadol za mužom, pobehujúce kone s jazdcami v sedlách. Byunghun mykol rukami ku Sunghoonovi. Chcel mu vytrhnúť dýku z ruky. Čiernovlások sa ohnal a porezal muža na tvári. Prešiel si končekmi prstov po ranke, ktorá sa rozprestierala na jeho lícnej kosti.

,,Zato zaplatíš," prehovoril muž až nahnevaným tónom.

Schmatol ho za zápästie a vytrhol mu z ruky dýku. Pritiahol si ho ku telu. Otočil si ho smerom ku sebe chrbtom a dýku priložil na jeho krk. Spolu s ním sa vydal ku jazdcom na koňoch, ktorý obkľúčili jeho bandu. Sunghoon ho držal pevne za ruku. Byunghun ju mal omotanú okolo jeho hrudníka. Zvieral chlapcove rameno tak pevne až ho to bolelo.

,,Nechajte mňa a mojich mužov ísť, inak ho zabijem," dýku priložil vyššie na chlapcove hrdlo, až sa čepeľ dotýkala jeho kože.

Neznámy sa otočil od bandy chlapov, kľačúcich vo vysokej tráve. ,,Nie si tu nato, aby si si dával podmienky."

Sunghoon cez slzy poriadne nevidel. Bol mu známy ten hlas, ale nič viac.

,,Čo keby si sa staral o svoje veci a nás nechal tak... my sme kamaráti však?" Nôž posunul vyššie, kde chlapcovi bila splašene tepna.

,,Nezdá sa mi, že chce ostať v tvojej prítomnosti," poznamenal zaujato mladík. V ruke držal lúk a cez jedno rameno mal prehodený tulec.

,,Zjavne si nepochopil s kým sa vlastne rozprávaš," povedal jeden z neznámych na bielom žrebcovi.

,,Mňa nezaujíma kto ste... Nechaj nás ísť!"

,,To ti nemôžem dovoliť. Mal by som výčitky." Byunghun nespoznal v neznámom mužovi, kráľa Elendanu. Možno nemal ešte nikdy možnosť ho vidieť, alebo proste nevyzeral ako kráľ, keď nemal na sebe šatstvo z čistého zlata. Bol odetý jednoducho. Teda na prechádzku v lese, stále bol odetý príliš pekne, ale bol kráľ. Chcel vyzerať stále dobre. Preto mu stačila volániková košeľa, ktorú mal zastrčenú v nohaviciach.

Pokiaľ sa ľudia ako Byunghun nezaujímali, kto vlastne vládne ich krajine, tak ich nezaujímali ani bežné udalosti. Mladý kráľ nevedel, čo vlastne chcú od toho krásneho chlapca. Videl len jeho uplakané očí. Cez rukáv odevu zahliadol presakujúcu krv. Nemohol by teraz s tým nič urobiť, aj keď by veľmi chcel.

Kráľ spoznal ohavného muža. Je naňho vydaný zatykač, kvôli ohrozovaniu na verejnosti a kvôli viacerým krádežiam. Pošle ho do žalára aj s jeho spoločníkmi. To si v tej chvíli Jongseong pomyslel, ale ihneď rozmyslel, keď Byunghun sotil mladého chlapca do trávy a rozbehol sa oproti nemu. Natiahol dva šípy do luku a vystrelil mu ich priamo do srdca. Muž dopadol na kolena a následne na zem. Jeho spoločníci, pozerali na neznámych zhrozene možno až šokovane. Vzbúrili sa, bolo ich síce viac ako samotná trojica, mali viac skúsenosti s bojom.

Sunghoon sedel na zemi vo vysokej tráve, ktorá ho šteklila na krku. Pretrel si mokré oči. Prsty z tváre presunul na krk, kde pred chvíľou cítil čepeľ dýky, ktorá už mala na sebe jeho krv. Bol tak vyčerpaný, že nevnímal osobu, ktorá si ku nemu kľakla. Známy hlas prehovoril, avšak nechápal význam jeho slov. Jeho oči sa zasekli na telách banditov prevažne na tom jednom.

,,Už je to v poriadku."

Sunghoon neupriamil pozornosť na muža, ktorý naňho rozprával. Strhol svoje oči až následne po jeho dotykoch.

,,Si zranený," chytil mu poranenú ruku a vyhrnul mu trochu rukáv.

Sunghoon sa strhol, ale sykol následne ako ho zabolela ruka. Odstúpil od muža.

,,Nevyzerá to dobre. Nechcem ti ublížiť."

Sunghoon sklonil pohľad na svoju ruku, už rukáv mu nezakrýval poranenie, ako predtým. Dvihol oči od svojho špinavého oblečenia a opätoval mužovi pohľad. Nachvíľu sa zahľadel do jeho tmavých oči. Do jeho tváre sa nachvíľu vhnalo zamračenie, ale potom hneď prekvapenie. Spoznal ho. Odstúpil od kráľa a poklonil sa.

,,Oh nie... neklaňaj sa."

,,Tsk... a my musíme," predhodil urazene Heeseung smerom ku Jaeyunovi - Princovi z Valorie.

,,Dúfam, že si teraz nemyslel vážne túto tvoju zbytočnú poznámku," otočil svoj pohľad mladý kráľ na svojho dobrého kamaráta.

,,Ale pravdaže," pousmial sa kráľ z Hesse.

Jongseong venoval pohľad opäť chlapcovi pred ním. Mal pocit, že sa díva na obrázok, tak krásny preňho neznámy bol.

,,Ako sa voláš?" podišiel bližšie.

Sunghoon ihneď zareagoval a o trochu cúvol. Hľadel na kvapky krvi na kráľovej košeli. Dvihol pohľad. Nemal mu v pláne hovoriť ako sa volá, alebo odkiaľ je. Bol to síce kráľ... ale, on celý život bol sklamaný v ľuďoch. Prečo by teraz mal začať niekomu len tak veriť, len preto, že má nejaké postavenie. Avšak zaujal ho kráľov úsmev. Na námestí pred mešťanmi sa málokedy usmieval, väčšinou to boli vážne témy, kde niečo také jemné ako úsmev nepatrilo. Jeho oči ho sledovali a on sledoval tie jeho. Kráľ by klamal, ak by povedal, že neostal očarený krásou neznámeho.

,,Mali by sme konať, inak tu vykrváca," ozval sa Jaeyun sediaci na hnedom frizákovi, zároveň si preplietal medzi prsty gaštanovú hrivu.

Jongseong prikývol na súhlas. Vlastne posledné čo by chcel, aby mladík, ktorý ho tak moc zaujal, zomrel na vykrvácanie. Kráľ ponúkol ruku mladíkovi, aby podišiel bližšie ku jeho vernému priateľovi.

,,Pomôžem ti," vlastne to sa ani nespýtal rovno mu nastavil svoje rameno, aby sa mohol mladík podoprieť.

Sunghoon prekvapivo vedel jazdiť na koni. Vedel aj čo obnáša mať koňa, ale samotný kráľ si s tým asi veľké starosti nerobil. Určite mal nato ľudí. Sunghoon si vložil chodidlo do jedných zo strmeňov a s kráľovou pomocou vysadol na čierneho žrebca. Kôň prešľapol z jednej nohy na druhú. Uchytil poriadne do rúk oťaže. Jongseong vysadol taktiež na svojho štvornohého priateľa. Oťaže, ktoré držal preňho stále neznámy chlapec, chytil do svojich rúk. Tým pádom sa pažami dotýkal jeho bokov.

,,Čo bude s telami banditov?" spýtal sa mladík, tiež odetý v uhladenej bielej košeli. Bol ako prvý v rade. Mierili už do kráľovstva.

,,Poverím niekoľkých vojakov, aby ich išli pochovať... možno dnes," kráľ Elendanu sa odmlčal a zahľadel sa na profil krásneho chlapca pred sebou.

,,Zajtra... pôjdem na nádvorie a oznámim to mešťanom. Aspoň budú môcť zase kľudne vychádzať zo svojich domovov."

Jongseong si to možno neuvedomoval, ale neznámy mladík s ním robil divy. Zaujímal sa, ako sa volá, koľko má vlastne rokov, lebo vyzeral veľmi mlado. Predsa on sám, bol ešte mladý. Všetko ho zaujímalo, čo sa týkalo jeho. Musel si priznať, že ho chlapec očaril, až natoľko, že nespustil z neho zrak celú cestu do kráľovstva. Využíval nepatrnú šancu, ho držať jemne za pás. Pred veľkou vstupnou bránou, sa nachádzal most, ktorý bol dlhý niekoľko metrov. To Sunghoona ohúrilo. Nepotreboval veľa k tomu, aby ho niečo nadchlo, keď veľa toho v živote nezažil. Všetko mu prišlo okúzľujúce. Tak ako kráľove pohľady. To bolo preňho okúzľujúce.

༺༺♛༻༻