༺༺♛༻༻

Sooyun stŕpnuto stál v stajni a rozmýšľal nad tým, žeby išiel za Sunghoonom. Pozrieť sa naňho, či je v poriadku. Oprel lopatu o stenu v stajni a vydal sa von na nádvorie. Obzeral sa okolo, všade bolo služobníctvo, ale žiaden Sunghoon. Sooyun netušil, kde by ho mohol nájsť. Kráľovstvo bolo dostatočne veľké nato, aby to trvalo pár hodín, kým by ho našiel. Obišiel celé nádvorie pričom si všimol v záhrade pracovníkov. Hodil očkom na nich, či nezahliadne Sanah, ale nebola vôbec na dohľad. 

Keď prešiel celé nádvorie, aj záhradu stačilo málo, aby to vzdal a išiel počkať Sunghoona naspäť do stajne. Tajne dúfal, že neodišiel do hradu. Ešte mu napadlo pozrieť sa ku jazierku, bolo to blízko kráľovstva a mohol si ísť tam Sunghoon sadnúť a vyčistiť si hlavu. Rozhodným krokom sa vydal ku jazierku za kráľovstvom. Tam brával Sanah. Keby ju teraz spozoroval v záhrade, možno by ju so sebou zobral, ak by mala čas. Keď sa ocitol na mieste, jeho oči upútali labute na hladine.

,,Sunghoon?" volal na chlapca. ,,Sunghoon? Kde si?" opakoval a zvyšoval hlas. Prišiel napokon až ku brehu jazierka, ale po chlapcovi ani stopy. Obzeral sa okolo a aj na druhú stranu. ,,Sunghoon?!" 

Ak... ak by mu Haiku ublížil priamo pred jeho očami a zrakom kráľa... nevedel si predstaviť čo by nastalo. Haiku bol kedysi dobrý žrebec. Kráľov žrebec. Po tom ako... popravil práve počas pracovnej doby jedného z pracovníkov, nikto ku nemu už nevošiel. Bol kŕmený, napájaný len... vyzeral zanedbane. Skoro mu srdce explodovalo, keď uvidel Sunghoona v boxe, kde bol akurát mohutný žrebec.

Pamätal si ten deň, keď poradcovia práve s kráľom pribehli do stajne a radili mu, aby ho utratili. Jongseong nechcel. Zaplatil rodine zosnulému odškodné, ktoré by im jeho milovaného brata, otca, manžela už nevrátilo. Nechcel Haika zabiť, bol vtedy to jediné čo mu ostalo po otcovi. Sooyun sa rozhliadal, až sa mu zasekol pohľad na druhej strane brehu, kde ku vode podišiel statný jeleň. S krásne rozvetveným parožím a žiarivo bielou srsťou. Pokojne sa napil z jazierka, ako keby vôbec nevnímal, že tam Sooyun je. Chlapec naďalej s úžasom hľadel na statné zviera, ktoré v tomto lese videl prvýkrát. Zrakom behal po okolí a snažil sa nájsť Sunghoona. Cúvol pár opatrných krokov vzad, aby nevyľakal jeleňa a rozišiel sa naspäť ku stajni. Možno sa Sunghoon len na truc vydal ku jazierku a už je pri stajni. To si myslel Sooyun.

Avšak Sooyun Sunghoona pri stajni nenašiel. Nevidel ho pohybovať sa pri nej, ani okolo hradu. S pohľadom zakotveným na sídlo, vošiel do stajne. Dúfal v to, že sa Sunghoon vráti. Možno sa len potreboval prejsť.

Sooyun sa nevedel sústrediť na prácu. Zadíval sa na box, kde bol ustajnený práve Haiku. On ako žrebec zato nemohol. Každý radšej hodí vinu na zviera, ktoré sa nedokáže brániť. Tá nehoda sa stala zavčas ráno, slnko len vychádzalo. Haiku neštastne udupal starého Choia. Nikto nevedel či Haiku zaútočil úmyselne alebo sa len niečoho zľakol. On sám pri tom bol, ale nestihol nijak zasiahnuť, aby zachránil život svojmu staršiemu priateľovi. Nikto nevie čo sa vtedy odohrávalo Haikovi v hlave. Sooyunovi prebehol rovnaký incident pred očami, keď zbadal Sunghoona v blízkosti Haika.

Zavrel za sebou jeden z boxov a vyrazil von zo stajne. Nevedel pracovať pokiaľ sa neuistil, že je Sunghoon v poriadku. Chcel sa s ním o tom porozprávať. Sám nechápal prečo mu o Haikovi nepovedal. Možno práve preto, že sa o Haikovi nebavil poriadne od toho incidentu s nikým. Poslednú konverzáciu čo si pamätal, bola práve o jeho utratení. Prekliatí poradcovia naliehali. Keby sa starali radšej o seba, život by bol krajší.

Odišiel do práčovne. Pri hodvábnych bielych plachtách našiel Hayoon. ,,Neviem nájsť Sunghoona," prehovoril jednoducho.

,,Ha! Ja som vedela, že je to špión. Určite odišiel predať správu svojmu kráľovi," mykla ramenami ako keby ju vôbec nezaujímalo čo sa mohlo stať s druhým chlapcom.

,,Nie je špión," prekrútil očami Sooyun. ,,Pomôžeš mi ho nájsť?"

,,Mám dosť práce, nevidíš?"

,,Ale to stihneš dorobiť aj do večera, prosím... Hayoon, bojím sa oňho." Sooyun ostal pri dverách práčovne. Hayoon sa otočila, že odíde spolu s košom plachiet. 

,,Prečo by som ti vôbec mala pomáhať hľadať Sunghoona? Však je dospelý."

,,Nie je, má len šestnásť."

,,Tak je skoro dospelý," chytila pevne kôš a vyšla von z dverí do miestnosti, kde práve prali plachty ďalšie dve slúžky.

,,Prosím," Sooyun sa naklonil trochu ku Hayoon a prihovoril sa ku nej tichším hlasom, pritom spojil svoje dlane k sebe. Šepkal hlavne kvôli ďalším dvom slúžkam. Nechcel, aby to každý hneď vedel. Hayoon položila kôš na zem a poverila dve dotyčné slúžky, aby dokončili za ňu prácu. Dodala, že im to oplatí, Hayoon vždy držala svoje slovo. Sooyun sa pousmial, keď súhlasila.

,,Čo keď nás chytia poradcovia? Že si nerobíme svoju prácu," odfrkla si.

,,Robíme. Povieme, že si stratila rodinný prsteň a snažíš sa ho nájsť."

,,Načo by som nato potrebovala teba?" odfrkla Hayoon.

Sooyun sa pousmial. ,,Niečo si predsa musíme vymyslieť."

A prečo ja musím byť obetný baránok?" prehovorila zatiaľ čo ju Sooyun potiahol za jej rukáv von z práčovne pripravený hľadať Sunghoona. 

༺༺♛༻༻