Chapter 7: So if you're lonely, darling you're glowing
If you're lonely come be lonely with me

✧✧✧

Ubehlo pár dní a Sebastian opäť začal chodiť do školy. Odkedy prišiel nemohol povedať, že to bolo iné, ale mal zvláštny pocit, keď uvidel blondiaka na rovnakej chodbe. Preto radšej od neho odvrátil pohľad, ktorý zakotvil do svojej skrinky. V duchu sa modlil, aby Jay odišiel do svojej triedy a nie za ním. Posledných pár dní mal zmiešané pocity a nevedel čo si myslieť. Nevedel ako mal opísať, ako sa cítil. Jay chcel byť s ním kamarát a sľúbil mu, žeby ho neignoroval ako predošlí traja ľudia. Aj keď blondiak bol dosť presvedčivý, Sebastian sa stále zdráhal. Váhal a rozmýšľal nad tým. Samého ho to trápilo, že nemal nikoho a pritom mal na dosah Jaya. Len strach, ktorý pociťoval ho zožieral. Neprežil by, ak by stratil ďalšieho kamaráta, aj napriek tomu, žeby to bol otravný Jay.

Pre niekoho to bola hlúposť, ale pre Sebastiana nie. On nemal nikdy veľa kamarátov. Stále to bol jeden človek, ktorý ho opustil. Niekedy si v duchu nadával, že to mohla byť všetko jeho vina. On si to sám spôsobil. Nepoznal odpoveď, čo bol ten dôvod odchodu. Nikdy sa to nedozvedel. Jemne sa strhol, keď ku nemu priskočil niekto. Započul len otravný zvuk podrážky od tenisiek šmyknúť sa po podlahe. Hnedovlások skrivil trošku svoj úsmev a otočil sa na votrelca. Bol to Riki. Vysmiaty od ucha k uchu. Pohľad opätoval Sebastianovi a taktiež Jayovi, ktorý sa ku nim blížil. Jungwon skočil zozadu na Jayov chrbát, skoro mu nestihol chytiť nohy. Hnedovlások sa na nich obzrel a jeho pohľad sa zmenil z prekvapeného na zamračený. Ani si to sám neuvedomil.

Odvrátil svoj pohľad do skrinky potom ako mu Jay opätoval ten svoj. Zbalil si veci do skrinky. 

,,Kde si nechal Seonwooa?" spýtal sa Riki Jaya podišiel bližšie ku nim, spolu s Jungwonom na svojom chrbte.

,,O chvíľku príde, profesorka ho zavolala do kabinetu."

Sebastian si prehrabol padajúce vlasy a zavrel skrinku. Otočil sa na Jaya, ktorý stále držal Jungwona na chrbte. Mladší zjavne nemal v pláne zliezť. Sebastian skontroloval či si poriadne zavrel skrinku. Jay sa naňho usmial, keď mu opätoval pohľad. 

,,Musím ísť," zamumlal hnedovlások a prešiel okolo Jaya. ,,Majte sa."

Jayovi sa otočil za chlapcom. ,,Myslel som....," odmlčal sa a pustil Jungwona. Vedľa Jaya sa postavil aj Riki. ,,Či nechceš ísť s nami von."

Jungwon a Riki neprehovorili, len boli zvedaví, čo odpovie Sebastian. Chlapec sa zastavil v strede chodby. Nemal žiadne plány na dnes.

,,Áno, je piatok, poď," prehovoril napokon Riki.

Hnedovlások sa otočil smerom ku skupinke. Chvíľku len v tichosti na seba hľadeli. ,,Mám ísť s vami?"

,,Áno, s nami," Jungwon sa pousmial a na jeho tvári sa objavili rozkošné jamky. Jay nepriamo povedal svojim kamarátom, čo sa stalo Sebastianovi. Nikto by nemal byť sám. Chcel mu dopriať priateľstvo, aké si zaslúži.

,,Kam by sme išli?" spýtal sa zvedavo Sebastian.

Blondiak sa pousmial. Nemohol si pomôcť, ale hocičo čo hnedovlások spravil, mu prišlo roztomilé.

,,To už máme vymyslené," oznámil mu Jungwon. Jay pristúpil bližšie ku Sebastianovi a omotal okolo jeho ramien ruku. Pamätal si, čo mu Sebastian rozprával o osobnom priestore a čakal, že mu jeho ruku odstrčí, ale nič také sa nestalo. Počkali akurát na Seonwooa, ktorý keď vyšiel z kabinetu, prekvapene sa zahľadel na hnedovláska. Potom sa až tak pousmial, že z jeho očí boli polmesiačiky. Sebastian sa cítil... zvláštne. Mal pocit ako keby mu dávali nádej na nový začiatok.

,,Už si mu povedal, kam ideme?" spýtal sa Seonwoo najstaršieho chlapca.

,,Nie," Jay stiahol na chvíľku ruku zo Sebastianovho ramena a pohladil ho po chrbte. ,,Ale dozvie sa to," usmial sa na hnedovláska.

Sebastian sa veľmi chcel spýtať kam majú namierené, ale Jayova ruka, mu stále zastavila slová na jazyku. Vyšli zo školy, Jay stále držal hnedovláska okolo ramien a jeho traja mladší kamaráti kráčali za nimi, až ku autu najstaršieho.

,,Chystáte sa ma uniesť?" spýtal sa Sebastian po dlhej chvíli ako bolo medzi nimi ticho. Štvorica sa zasmiala, Sebastian sa len mračil, dvihol ruku, aby si zatienil oči pred ostrým slnkom.

,,Keby sme ťa chceli uniesť.." ozval sa Jungwon.

,,Šatka na oči by to istila," pokračoval Seonwoo.

,,Alebo úder po hlave," dokončil Riki.

,,Pozeráte veľa kriminálok, ešte Sebbyho vystrašíte," prehovoril Jaya, ako odomkol auto. 

Sebastian prekvapene zamrkal na prezývkou, ktorú vyslovil blondiak. Sebastian chytil kľučku od zadných dverí.

,,Poď si sadnúť dopredu," mával rukou Jay.

Hnedovlások sa prekvapene obhliadol na trojicu, ktorá po chvíľke nasadla na zadné sedadlá. Sebastian sa napokon posadil na sedadlo spolujazdca. Jay nastavoval zatiaľ navigáciu.

Riki sa otrávene zatváril. Bol najmladší, jasné, že si občas nedal servítku na ústa. Ale teraz musel, inak by ho Jay vysadil ešte predtým ako by vyšli z parkoviska spred školy. Len mu preletela myšlienka hlavou typu, že Sebastiana nepozná Jay, ani z polovice z toho koľko pozná ich, a už mu zarezervoval miesto na sedadle spolujazdca. Kusol si do jazyka, lebo tento deň by preňho nedopadol najlepšie. Oprel si hlavu o sedadlo a Jungwon ho nasledoval.

Seonwoo si ťukal do telefónu. Auto sa pohlo z parkoviska, avšak Sebastian stále nevedel, kde majú namierené, síce videl názov cieľu na obrazovke navigácie, ale netušil kde to je. Jungwon počas cesty zaspal na Rikiho ramene, Seonwoo si dal sluchátka do uší a Sebastian pozeral celý čas pred seba. Jay sa snažil s ním rozprávať. Bolo by mu jedno o čom, rád počúval jeho hlas.

✧✧✧