Chapter 29: Can't stop thinking 'bout the way you kissed me

✧✧✧

Sebastian si zaboril tvár do Jayovho ohybu medzi krkom a ramenom. Blondiak si spokojne povzdychol. Pevnejšie ho zovrel, jeho ruky sa ovinuli okolo Sebastiana v teplom a bezpečnom objatí. Jemne hladil jeho chrbát, ruka sa mu pohybovala v pomalých a upokojujúcich kruhoch. Počúval jeho pokojné dýchanie, teplý dych sa mu odrážal na pokožke krku. 

Zavrel oči a užíval si pocit, mať Sebastiana v náručí. Váhu a teplo jeho tela pritlačeného na sebe.
Vtisol si tvár do Sebastianových vlasov a vdýchol sladkú vôňu jeho šampónu. Jemne zašepkal Sebastianovi do ucha: ,,Tu si v bezpečí. Držím ťa."

,,Verím ti," pošepkal.

Jayovi sa na perách objavil úsmev. Vedel, aké ťažké je pre Sebastiana opäť dôverovať, a to, že mu veril, pre neho znamenalo celý svet. Pritiahol si ho bližšie, ich telá sa dokonale spojili. Položil bradu na jeho hlavu a rukou mu stále kreslil na chrbte upokojujúce kruhy.
,,Nikam nejdem."

Blondiak cítil, ako sa Sebastianovo telo uvoľňovalo, jeho dýchanie sa spomaľovalo a prehlbovalo, keď upadol do spánku. Pozoroval ho v slabo osvetlenej miestnosti s jemným úsmevom na tvári. Natiahol ruku a zhasol tlačítko lampy na nočnom stolíku. Izba upadla do čiernočiernej tmy, keďže aj závesy boli zatiahnuté. Jemne upravil ich polohu, aby to bolo pre  Sebastiana čo najviac pohodlné. Prikryl poriadne s perinou seba aj jeho. Oprel si hlavu o vankúš a zvuk Sebastianovho tichého dýchania ho ukolísal do pocitu pokoja. Ako si zvykol na tmu, zreteľne videl Sebastianovu tvár.

Cítil, ako mu oťažievali viečka, vyčerpanie zo dňa ho konečne dostihlo, ale ešte nechcel spať. Chcel si vychutnať túto chvíľu, pocit Sebastiana v náručí, teplo jeho tela proti jeho. Držal ho blízko. Obdivoval jeho pokojný výraz v spánku. „Si taký krásny..." zašepkal, aby ho hlavne nezobudil. Oči nechával blúdiť po Sebastianovej tvári. Vedel, že by sa mal pokúsiť zaspať, no nedokázal odtrhnúť pohľad od neho. Chcel zostať v tejto chvíli navždy, držať ho v náručí, cítiť jeho teplo a prítomnosť.

Jemne naklonil svoju tvár k tej jeho, palcom mu prešiel po spodnej pere. Srdce sa mu zachvelo, keď sa zahľadel na Sebastianove pootvorené pery, pokušenie znova ho pobozkať bola takmer zdrvujúca. Ale ovládal sa, nechcel ho zobudiť. Namiesto toho opäť len zašepkal: ,,Sladké sny, Sebby..." Jay naďalej držal Sebastiana v náručí. Sledoval jeho pokojnú tvár, zdvíhanie a klesanie hrude pri dýchaní, ako sa mu mihalnice mihotali na lícach. Pritiahol si ho bližšie, akoby ho chcel chrániť pred svetom. Počúval stály tlkot Sebastianovho srdca a jemný šum jeho dychu. Cítil pocit pohodlia a spokojnosti, ako keby držanie hnedovláska v náručí bolo miesto, kde má byť. Pomaly mu opäť oťaželi viečka a on zaspal. Jeho telo bolo stále ovinuté okolo Sebastiana ako ochranný štít. Takto spali niekoľko hodín, ich telá boli prepletené, ich dych a tlkot srdca boli synchronizované. Jayova ruka zostala bezpečne okolo Sebastianovho pásu, dokonca aj v spánku. Jeho telo si Sebastiana inštinktívne pritiahlo bližšie, kedykoľvek sa pohol, akoby si ho podvedome držal blízko, aj v ich snoch.

✧✧✧