Chapter 26: Moon, tell me if I could send up my heart to you?

✧✧✧

Jay sa pousmial, keď videl ako Sebastian bol zabalený v perine ako burrito. Vyzeral roztomilo. Posunul sa bližšie a uzavrel malú medzeru medzi nimi. Snažil sa pôsobiť nenútene, no v tajnosti sa snažil dostať k Sebastianovi ešte bližšie. Keď sa priblížil, ich telá sa teraz pod prikrývkou prakticky dotýkali. Cítil teplo Sebastianovej kože oproti tej svojej. Vdychoval vôňu jeho vlasov, voňali za broskyňami. Túžil natiahnuť ruku a odhrnúť Sebastianovi prameň vlasov z tváre, no ovládol sa.

,,Čo robíš? zamrmlal unavene.

Jemne sa pousmial, prichytený pri čine. Hral nevinného, ​​predstieral nevedomosť. ,,Čo? Ja? Nič nerobím. Len sa cítim pohodlne, rovnako ako ty." Klamal. Vedel, že je dostatočne blízko k Sebastianovi, aby ho prakticky objal pod prikrývkou.

,,Chcel si ma objať?"

Zrýchlilo sa mu srdce, keď si uvedomil, že ho chytil pri čine. ,,Čo? Nie, nie, nepokúšal som sa ťa objať," klamal cez zuby. Chcel ho držať, objímať a zaboriť si tvár do jeho ramena. Vedel však, že nič z toho nemôže povedať nahlas. Bol si istý, žeby ho Sebastian pravdepodobne odstrčil. ,,Len som sa prehadzoval, pretože pod prikrývkou mi je horúco," opäť klamal a snažil sa vymyslieť presvedčivú výhovorku. Srdce mu bilo ako o závod.

,,Tak sa odkry."

Zachichotal sa, keď si uvedomil, že Sebastian neuveril jeho výhovorkám. ,,Dobre, dostal si ma. Snažil som sa ťa objať. Nemôžeš ma obviňovať, keď si tak blízko, vyzeráš tak v kľude a tvoje vlasy tak dobre voňajú," priznal sa. Oprel sa svojich hrudníkom o Sebastianov chrbát. ,,A ja som si jednoducho nemohol pomôcť. Chcel som ťa držať, cítiť tvoje teplo proti mne. Je to tak zlé?" zašepkal, jeho slová prehovoril v šepote. Ani sa nesnažil zakryť túžbu byť bližšie ku druhému chlapcovi. Naklonil sa nad chlapca, aby aspoň videl na jeho tvár, aj keď z vrchu.

,,Možno..." zašepkal unavene, mal zavreté oči.

Potichu sa zachichotal nad Sebastianovou ospalou odpoveďou. ,,Si príliš unavený na to, aby si ma odtlačil?" jemne ho podpichol. Položil ruku na Sebastianov pás.

,,Som unavený, tak buď ticho..."

Pousmial sa s pocitom víťazstva. Sebastian nezvládol protestovať, mohol byť blízko neho a nemusel sa báť, že ho hnedovlások odstrčí. ,,Netreba mi to hovoriť dvakrát. Budem ticho ako myška," zašepkal, pritisol si tvár do ohybu Sebastianovho krku a vdychoval jeho vôňu.

,,Povieš, že budeš ticho, ale stále rozprávaš," Jay sa potichu zasmial na Sebastianovej koži, na perách cítil teplo a hladkosť jeho krku.

,,Nemôžem si pomôcť. Ale sľubujem, že teraz budem ticho. Tentokrát naozaj."Zašepkal, jeho slová sa jemne nadýchli Sebastianovmu uchu.

,,Sľúbil si to toľko krát, že už to neviem spočítať na obdivoch rukách," pošepkal naspäť.

Zrazu sa ozvalo slabé klopanie na dvere. ,,Zlatko? Ešte si hore?" ozval sa hlas pani Park.

,,Tvoja mama je pri dverách...čo budeme robiť?" Sebastian vo svojom vnútri začal nadávať, zakryl Jayove celé telo s perinou.
 
,,Áno, ja... počúvam audio knihu, prepáč, že som ťa zobudil," povedal prvé čo ho napadlo.

Sebastian držal perinu až po Jayovu hlavu. Blondiak nevidel nič okrem malého prúžku svetla, ktorý svietil pod dverami.

,,Len nezostávaj dlho hore."

,,Dobre, mami... pôjdem si ľahnúť o pár minút," povedal a počul, ako jeho mama odišla od dverí. Ihneď zložil z Jayovej hlavy prikrývku. Potichu obidvaja vydýchli úľavou.

Jay už chcel niečo povedať, ale ostal zarazený, keď Sebastian si priložil prst na svoje pery. Blondiak následne prikývol. Jeho telo bolo napäté a pritlačené ku Sebastianovi.

✧✧✧