Chapter 25: We can stay alone together

✧✧✧

Jay ostal stáť pri posteli, keď si Sebastian na ňu naopak sadol. V ruke držal fľaštičku od jablkového džúsu a druhou si otvoril vrchnáčik. Na tvári mal pobavený výraz, pričom Sebastian vedel, že to neznačí nič dobré.

,,Nemusíš sa o mňa toľko báť. Viem sa o seba postarať," povedal a napil sa opäť z džúsu.

,,Nestarám sa o teba..."

Jay nadvihol obočie, v tvári sa mu objavil prekvapený výraz z chlapcovho chladného tónu.
,,Aha... takže sa nestaráš sa o mňa? Tak prečo ma chceš nechať zostať v tvojej izbe až do rána?"

,,Pretože som sa snažil byť milý," prevrátil očami a povzdychol si.

,,Pre niekoho, kto sa o mňa nestará, si celkom dobrý hostiteľ. Dal si mi džús a chceš ma nechať zostať cez noc. To neznie ako niekto, kto sa nezaujíma," uškrnul sa Jay.

,,Spíš na podlahe," rozhodol sa ihneď Sebastian.

,,Ach, no tak. Na podlahe? Necháš ma spať na tvrdej studenej podlahe? A čo posteľ? Nemôžeme sa podeliť?" Jay sa potichu zasmial.

,,Nemyslím si."

,,Prečo nie? Je to veľká posteľ, je tu dosť miesta pre nás oboch," Jay predstieral sklamanie a trochu našpúlil ústa. ,,Sľubujem, že nebudem ti brať prikrývku, ani ti neukradnem vankúš."

,,Dobre... ale ak zaberieš veľa miesta, vykopnem ťa," pohrozil mu s prstom a rezignovane si povzdychol.

,,Nebudem chrápať a ani sa ťa nedotknem. Môžeš mi veriť," povedal s úsmevom, hoci nemal v úmysle dodržať tieto sľuby. Malé objatia predsa nikoho nikdy nezabili.

,,Dám ti len nejaké oblečenie, nechcem, aby si ležal na mojej posteli v tomto oblečení, ktoré mal vonku," oznámil Sebastian ako sa postavil z postele a vydal sa ku svojej skrini.

,,Ďakujem."

Hodil naňho biele tričko a čierne tepláky ako stál pri skrini. Jay zachytil oblečenie a chvíľu si ho prezeral. ,,Keďže moji rodičia spia a nechcem robiť zbytočný hluk...tak sa prezleč tu... a ja sa pokúsim nájsť nejakú prikrývku a vankúš," oznámil hnedovlások. Chvíľku sa zahľadel na Jaya ako drží oblečenie v rukách. ,,Nebudem sa pozerať, sľubujem," otočil sa ku skrini a snažil sa nájsť prikrývku a vankúš s miernou červeňou v tvári, ktorú dúfal, že blondiak nezbadal. Len započul ako sa Jay zachichotal. Nechápal kvôli čomu, nechcel sa pýtať. Zas by si ho doberal.

Počas toho ako sa rozhodol, ktorý vankúš vyberie - nemal veľa možnosti, len sa nechcel otočiť a hľadieť polonahého Jaya. Blondiak si vyzliekol mikinu, následne tričko. Pohľadom zablúdil na Sebastianov chrbát v čiernom tričku. Rýchlo si obliekol vrch, ktorý mu dal Sebastian. Pocítil hladkú látku na svojej pokožke. ,,Nemusíš byť otočený. Nie je to nič, čo by mi vadilo, keby si videl."

,,Sklapni a už sa prezleč."

Jay prevrátil očami, no nemohol si pomôcť a trochu sa uškrnul. ,,Fajn, fajn, ale prichádzaš o pekný výhľad. Tvoja smola," povedal, keď si začal rozopínať gombíky na džínsoch.

,,Neuveriteľné," Sebastian zamrmlal, prešiel k posteli a položil na posteľ prikrývku a vankúš.

Jay si vyzliekol džínsy a ponožky. Po chvíľku nato, už mal na sebe čierne Sebastianove tepláky. ,,Sú pohodlné. Možno ti ich ráno ukradnem," povedal ako prešiel k posteli, schmatol vankúš a načechral ho.

,,Prečo? Nemáš doma tepláky?"

Jay pokrčil plecami, ľahol si na posteľ a položil si hlavu na vankúš. Sebastiana zarazilo ako sa ani nespýtal na ktorej strane môže spať, jasné, že si zabral tú ktorá je pri stene. ,,Samozrejme, že mám tepláky. Ale tie tvoje sú proste pohodlnejšie, vieš? Navyše, takto mám dobrú zámienku znova sa sem vrátiť."

Sebastian pretočil očami ako hľadel nadol na Jaya. ,,Ak nemáš dostatok oblečenia, tak si ho kúp, a láskavo sa posuň," hnedovlások si založil ruky na hrudi, ako očakával od Jaya, to čo od neho vyžadoval. Napokon si Sebastian ľahol vedľa Jaya. Hnedovlások ležal na okraji a blondiak pri stene.

,,Nie je to o tom, žeby som nemal oblečenie, len mám chuť ukradnúť roztomilému chlapcovi ako si ty, pohodlné tepláky. Je to veľmi dobrá zámienka, prísť sem opäť," zavtipkoval a prisunul sa trochu bližšie k Sebastianovi v nenápadnom pokuse skrátiť vzdialenosť medzi nimi.

,,Divné... a zavri si ústa, prosím... skôr než si moji rodičia uvedomia, že tu niekoho mám."

Jay sa potichu zasmial. Vedel, že Sebastian má obavy, že sa to jeho rodičia dozvedia, a dostať sa do problémov by bolo hrozné. ,,Dobre, dobre, budem ticho. Moje ústa sú zamknuté," odhodil imaginárny kľúčik do izby. ,,Ale ak začnem rozprávať zo spánku, budeš mi musieť zakryť ústa."

,,Boh mi pomáhaj," zamrmlal Sebastian a pretrel si čelo.

Blondiak sa uškrnul, prisunul sa ešte bližšie k Sebastianovi, ich telá sa takmer dotýkali. ,,Nič nesľubujem. Nemôžem ovládať čo poviem počas spánku. Len sa priprav nato, že keď sa ráno zobudím, začnem ti rozprávať ako krásne vyzeráš."

,,Buď už ticho," chlapcova tvár zružovela, prikryl sa s perinou, rovnako ako Jay.

,,Pozrieme sa, celý si zmenil farbu. Je to rozkošné. Ale dobre, budem ticho. Zatiaľ."

,,Pššt, prosím...zavri si tie ústa," vytočil Sebastian svoj pohľad naňho zatiaľ čo ležal na chrbte, ruka ho svrbela, ako ho chcel zbiť s vankúšom.

,,Možno začnem recitovať Shakespeara," Jay sa uškrnul ako si podoprel hlavu pod svoju ruku a hľadel na Sebastiana z vrchu. ,,Nikdy nevieš," mykol svojim obočím.

,,Ani nevieš, kto to je Shakespeare," odvetil Sebastian zatiaľ čo odvrátil od chlapca pohľad.

,,To, že som nečítal každú jednu klasickú literatúru, neznamená, že neviem, kto je Shakespeare," znova sa zachichotal a prevrátil očami. ,,A čo to má spoločné s tým, že sa červenáš?"

,,Nič, spi už."

,,Už mám ústa zavreté."

,,Ešte stále rozprávaš," odvetil mladší.

,,Ale nemôžem sľúbiť, že sa uprostred noci nezobudím a nezačnem hovoriť o tom, aký si pekný."

,,Jay..." Sebastianov varovný tón v hlase, prinútil Jaya široko sa usmiať.

Vedel, že liezol Sebastianovi na nervy, ale nemohol si pomôcť. ,,Už naozaj mlčím. Idem spať. Už žiadne rozprávanie a podpichovanie. Sľubujem."

Sebastian sa odvrátil od Jaya. Prikryl sa až tak, že viditeľné mu boli len jeho vlasy.

✧✧✧