Chapter 23: I finally found you, my missing puzzle piece I'm complete

✧✧✧

Jay zavrel oči a počúval Sebastiana na druhej strane hovoru. ,,Vieš... chcel by som niečo vedieť," povedal jemne, skoro ako by šepkal, ale zároveň, aby ho Sebastian počul veľmi dobre. 

,,Čo?" odpovedal rovnako jemne Sebastian. 

,,Čo ku mne cítiš?" Pousmial so zatvorenými očami.

,,Neviem, je to pre mňa niečo nové... ako sa ty cítiš?" spýtal sa neisto Sebastian. 

,,Ja som...šťastný, ale zároveň nervózny. Naozaj chcem, aby sme boli niečo, ale... tiež sa trochu bojím, vieš?"

,,Nevyzeráš tak, keď sme spolu."

Jay sa jemne uchechtol a oblizol si pery s jazykom. ,,Viem, to dobre skrývať, ale vo vnútri som nervózny," odmlčal sa a zapozeral sa do tmy svojej izby. ,,Ale keď som s tebou...cítim sa menej vystrašený, vieš ako to myslíš však?" Sebastian ostal ticho a Jay si pomyslel či náhodou nezaspal. ,,Ešte si tam? Povedal som niečo zlé?" 

,,Nie, nie, len..." Na druhej strane sa ozval Sebastianov hlas. Znel ako keby bol zamyslený alebo chvíľku nebol prítomný. 

,,Čo len?"

,,Len je pekné, počúvať niečo takéto."

Na Jayovej tvári sa vytvoril jemný úsmev. ,,Máš rád, keď ti vravím takéto veci? Že mi na tebe záleží?" 

,,Nezaujímam sa o slová, viac ma zaujímajú činy." 

,,Tak by to malo byť," usmial sa Jay, aj keď to Sebastian nemohol vidieť. ,,Vieš....chcel by som niečo urobiť, ale potrebujem tvoje povolenie." 

,,Trochu sa bojím, čo to má byť." 

,,Nič hrozné...no teda hádam, že nie," Jay sa potichu zasmial. Zhlboka sa nadýchol a cítil ako mu srdce bubnoval v hrudi, aký bol nervózny. ,,Chcel by som prísť ku tebe. Hneď teraz." 

,,Je skoro pol tretej."

,,Viem... ale ja ťa naozaj potrebujem vidieť a porozprávať sa." 

,,Môžeme sa rozprávať aj cez telefón." 

,,To je menej lákavé ako ťa vidieť a zároveň sa s tebou rozprávať." 

,,Moji rodičia sú doma." Jay úplne zabudol na pána a pani Park. 

,,To by mohol byť trochu problém," odmlčal sa. ,,Myslíš, žeby som sa mohol vkĺznuť bez toho, aby si to všimli?" 

,,Naozaj stojíš o problémy? Ak to moja mama zistí, už nebudeš mať u nej titul zodpovedaný a milý chlapec."

,,Vážne si to o mne myslí?"

,,Nechápem ju," uchechtol sa Sebastian nad odfrknutím, ktoré počul od Jaya. 

,,Nič nezistia, ak budeme tíško ako myšky," pokračoval Jay, keď počul, že je na druhej strane hovoru ticho. ,,Bude to ako tajná misia," zasmial sa potichu Jay. 

,,Nie si už dosť starý hrať sa na tajného agenta? A tvoji rodičia? Nič si nevšimnú?" 

,,Pfft, prosím ťa. Moji rodičia pravdepodobne teraz spia ako polená."

,,Fajn, ale ak vydáš jediný zvuk, zhodím ťa zo schodov."

,,Pokúsim sa zo všetkých síl, neurobiť problémy sebe, ani tebe."

,,Do koľkých minút tu vieš byť?" Sebastian si povzdychol.

,,Hm, ak teraz odídem," Jay si oddialil telefón on ucha, aby sa pozrel na čas ,,s bicyklom by som u teba mohol byť za dvadsať minút. Možno menej, ak budem pedálovať rýchlejšie."

,,Bicykel? Neberieš auto?"

,,Áno, bicykel. Je to... oveľa tichšie ako auto. Nechceme, aby tvoji rodičia počuli hukot motora až k vášmu bytu, však?"

,,Oh.. dobre."

,,Napíšem ti sms, aby si ma mohol pustiť dnu," blondiak sa usmial.

,,Dobre... len sa nezasekni vo výťahu... nechcem v noci volať hasičov."

,,Vyjdem po schodoch," Jay sa uškrnul nad jeho obavami.

,,Na siedme poschodie?"

,,Pre teba všetko." Ešte raz sa pozrel na hodinky. ,,Nezaspí, kým prídem," s tými slovami ukončil hovor a rýchlo vstal z postele. Obliekol sa do teplákov, trička a mikiny, obul si tenisky. Uistil sa, že má telefón a peňaženku.

✧✧✧