Chapter 21: My heart is fragile It's like it's paper thin

✧✧✧

Pokračovali v jazde pár minút v príjemnom tichu, až sa napokon Jay spýtal: ,,Takže už si v pohode? Už žiadne premýšľanie o tvojich minulých priateľstvách a starosti s tým, či mi máš veriť alebo nie. Neublížim ti."

,,Dobre," pošepkal Sebastian zatiaľ čo sa zahľadel na Jaya, aj keď ten akurát pozeral na cestu.

,,Len 'dobre'? Žiadne 'Verím ti, Jay', alebo 'Verím ti celým svojím srdcom'?" uchechtol sa blondiak nad čím Sebastian len pokrútil hlavou.

,,Budem sa snažiť nemyslieť nato," odmlčal sa. ,,A taktiež sa budem viac sústrediť na prítomnosť."

Jay nachvíľku venoval pohľad Sebastianovi. ,,Len sa so mnou rozprávaj ako to robia priatelia. Budem dúfať, že nebudem príliš otravný," uškrnul sa. ,,Aj keď nič nesľubujem. Byť otravný je súčasťou môjho šarmu."

,,To som si už všimol." Jay sa zasmial nad odpoveďou a jeho uškrn sa rozšíril. ,,Teraz to hovoríš, ale v hĺbke svojej duše miluješ moju otravnú osobnosť."

,,Nie je to až také zlé," odvetil Sebastian, zatiaľ čo hľadel von z okna.

,,Naozaj vieš, ako mi polichotiť," uchechtol sa blondiak. ,,Som rád, že ma nepovažuješ za príliš otravného, lebo už ťa nepustím..."

,,Boh mi žehnaj," odvetil ihneď Sebastian. Jay sa rozosmial, pričom považoval Sebastianov sarkazmus za zábavný. ,,Už som ti povedal, že ťa nepustím a to čo raz poviem, myslím vážne..." pousmial sa a sledoval naďalej cestu. Zastavili na červenej a Jay vytočil svoj pohľad na Sebastiana. ,,Vieš, že len žartujem však? Nechcem, aby si mal pocit, že potrebuješ božsky zásah, aby si sa so mnou vysporiadal," štuchol jemne Sebastiana do jeho ruky s prstom.

,,Viem, že si robíš srandu," povedal Sebastian a opätoval pohľad Jayovi.

Blondiakov úsmev sa rozšíril. Bol rád, že v skutočnosti si nebral jeho doberanie k srdcu. ,,Dobre. Nechcem, aby si si myslel, že som v skutočnosti taký neznesiteľný," povedal odľahčeným tónom, červené svetlo sa rozsvietilo na zeleno a opäť pokračoval v jazde.

Po nejakom čase Jay zaparkoval pred obytným domom v Seocho. Nachvíľku blondiaka zaplavil pociť sklamania, že už nebude mať chlapcovu spoločnosť.

,,Tak... sme tu."

,,Ďakujem," Sebastian si odopol pás.

,,Žiadny problém," odpovedal a jeho oči sa upierali na chlapca. Chcel povedať viac, opýtať sa, či by mohol ostať v aute a stráviť viac času spolu, ale držal jazyk za zubami. Nebol si istý, či to nebude pôsobiť príliš dotieravo.
Jay sledoval, ako Sebastian otvoril dvere auta a pripravoval sa vystúpiť. Nemohol si pomôcť, ale trochu sa zdráhal nechať ho ísť. Maskoval to priateľským úsmevom.

Sebastian zavrel dvere od strany spolujazdca, nestihol ani spraviť krok ku bytovke, keď si všimol ako Jay stiahol okno na svojej strane. Podišiel ku jeho stiahnutému okienku.

,,Ešte niečo?" spýtal sa hnedovlások ako sa trošku naklonil ku Jayovi.

,,Len mi napadlo, či by sme si nešli spolu niekedy opäť von. Cez víkend, alebo hociktorý deň, ktorý bude tebe vyhovovať. Len my dvaja..?"

,,Možno."

Jayovo srdce poskočilo. 'Možno'. Nebolo to áno, ale nebolo to ani nie. Milo sa na Sebastiana usmial, mal pohľad upretý na neho.

,,Možno znie dobre. Dúfam však v odpoveď, 'áno'," nemohol si pomôcť a jemne sa uchechtol a dodal odľahčeným tónom. ,,Ak je odpoveď 'nie', buď ku mne jemný, dobre? Nezlom mi srdiečko."

,,Dúfam, že nezlomíš ty moje."

Jayov úškrn trochu pominul a pozrel sa na Sebastiana s vážnym výrazom. ,,Sľubujem," položil si ruku na srdce. ,,Záleží mi na tebe. Neurobím nič, čím by som ti ublížil." Natiahol ruku z auta a krátko sa dotkol Sebastianovho ramena, chvíľku tam zotrvávala. Chcel ho utešiť a uistiť o jeho úmysloch. ,,Len s tebou chcem tráviť viac času. Dobre?" Pustil Sebastianove rameno a oprel sa do sedadla, pričom sa mu po tvári rozlial drzý úsmev. ,,A ak máme byť úprimní, celkom sa mi páči tvoja sarkastická spoločnosť."

Sebastian prevrátil očami. ,,Maj sa, Jay." Rozišiel sa k bytovému domu.

Jay sa nad chlapcovým chovaním pousmial ,,Ahoj." Sledoval ako Sebastian podišiel cez chodník ku bytovému domu. Výraz sa mu zjemnil, keď uvidel ako Sebastian mu zamával. Jay mu zamával naspäť, hneď po tom hnedovlások vošiel do chodby bytového domu. Nespustil z neho zrak až kým nezhaslo automatické svetlo v chodbe. Potom neochotne naštartoval opäť auto. Počas cesty domov sa snažil rozptýliť počúvaním hudby, no jeho myseľ sa stále vrátil ku Sebastianovi. Jeho pekný úsmev, sarkastické odpovede alebo jeho roztomilý spôsob gúľanie očami. To všetko sa mu na hnedovláskovi páčilo.

✧✧✧