Chapter 20: How pretty it is I think I'm in love

✧✧✧

Ako vyšli z knižnice, aj keď bolo pár ľudí na ulici po blízku knižnice, Jay odsunul prameň Sebastianových vlasov z čela a zastrčil mu ich pár za ucho. Jeho ruka sa na chvíľu zdržala na tvári chlapca. ,,Naozaj by si sa mal ostrihať vlasy," prsty sa mu jemne dotkli líca.
Sebastian prevrátil očami, avšak nič nato nepovedal. Jay sa uchechtol. Nebolo potrebné viac nič k tomu povedať. Chytil ho pevnejšie za ruku a potiahol dopredu.,,Poď, mali by sme ísť. Odveziem ťa domov," Jay si preplietol s chlapcom prsty, keď pokračovali cestou ku parkovisku. Kútikom oka pozrela na Sebastiana s malým úškrnom na tvári.

,,A kde sú ostatní?" spýtal sa z ničoho nič hnedovlások.

,,Boli sme v parku, ale povedal som im, že ťa pôjdem za tebou," Jay nenútene pokrčil plecami. 

Zatiaľ čo mierili ku autu, blondiak odkresľoval Sebastianovu pokožku ruke s palcom. Otvoril mu dvere na strane spolujazdca a pokynul mu, aby nastúpil. Jemne sa pousmial, zatiaľ čo stále držal otvorené dvere. Zasmial sa nad Sebastianovým rezignovaným výrazom. Obišiel auto na stranu vodiča, nastúpil do auta a naštartoval motor.

"Vieš, nemusíš vyzerať ako keby som ti zjedol puding," odvetil Jay nad chlapcovým otráveným výrazom.

,,Som len unavený," povedal Sebastian a zahľadel sa von z okna.

,,Ťažký deň?" spýtal sa ustarostene Jay zatiaľ čo hľadel na cestu. ,,Učil som sa len na koncoročné písomky," tak málo stačilo, aby Jay pochopil.

,,Tak... tým sa to vysvetľuje, ale som si istý, že ich zvládneš na Ačka. Si jeden z najmúdrejších ľudí, ktorých poznám."

,,Si prvý, kto mi povedal niečo také."

,,Si nielen roztomilý, ale aj múdry," usmial sa Jay. ,,Dokonalý jackpot."

,,Jackpot pre koho?"

,,Pre mňa, samozrejme. O kom inom by som rozprával?" Jayov úškrn sa rozšíril a jeho oči preleteli z cesty na Sebastiana.

,,Nehraješ sa s mojimi citmi, však?" spýtal sa jemne Sebastian.

,,Nezahrávam sa s tebou. Mám ťa...rád. Veľmi." Jayov tón bol vážnejší.

,,Ja viem... ale hovoril som ti o tých mojich priateľstvách... a stále sa bojím."

,,Chápem, že sa bojíš," Jay prikývol. Pamätal si rozhovor, ktorý viedli v aute o situáciach, ktoré Sebastiana zranili. ,,Ale neublížim ti. Veľmi mi na tebe záleží. Nechcem vidieť, ako sa ti znovu niekto ubližuje, a určite to ja nebudem," jeho stisk na volante sa zosilnel. ,,Mám ťa rád, Sebastian. Úprimne rád. Tak ma prosím neporovnávaj so svojimi predošlými priateľstvami. Ver mi. Sľubujem, že neurobím nič, čo by ti malo ublížiť."

,,Neporovnávam ťa." Jay pocítil úľavu. To, že Sebastian priznal, že ho neporovnáva s tými idiotmi, bolo preňho dobré znamenie. Zľahka sa usmial a chytil Sebastiana za ruku zatiaľ čo druhou držal volant.

,,Len... len sa sústreď na nás, dobre? Zabudni na minulosť a všetkých, ktorí ti ublížili. Daj mi šancu dokázať, že mi na tebe záleží."

,,Dobre," Sebastian stlačil viac Jayovu ruku. Blondiak sa uvoľnenejšie nadýchol. Zaplavil ho pocit úľavy, keď vedel, že Sebastian je ochotný, mu dať šancu. Jeho palec odkresľoval malé krúžky na Sebastianových kĺboch, keď pokračoval v jazde.

,,Mal by si... riadiť s oboma rukami na volante," ozval sa Sebastian, avšak stále držal Jayovu ruku.

,,Som úplne schopný šoférovať s jednou rukou." Jay sa zasmial nad jeho komentárom a prevrátil očami. No aj tak pustil Sebastianovu ruku a položil obe svoje na volant, pričom oči upieral na cestu.

✧✧✧