Chapter 17: I know we've both been afraid, but we can't run from the wind and the thunder

✧✧✧

Jeho hrudník sa prudko dvíhal, hlavne z toho návalu nervov z vybitej baterky, ale ako začal Sebastian rozprávať pomaly sa ukľudňoval. Hnedovlások odvrátil pohľad od Jaya na oblohu na ktorej sa začali zbiehať mračná. Vietor sa pomaličky dvíhal. Prešiel si dlaňami po pažiach a na jeho tvári sa objavil práve nespokojný výraz.

,,Je ti zima?" spýtal sa Jay so starosťou v hlase.

,,Trošku," objal sa Sebastian rukami. Jay odišiel nachvíľku do auta a vybral zo zadného sedadla čiernu mikinu na zips. Sebastian skúmavo hľadel na druhého chlapca.

,,Je celkom teplá a bude ti určite dobrá," Jay mu podal mikinu. Otočil sa chrbtom ku Sebastianovi a otvoril opäť kapotu. Len hľadel na všetko čo sa pod kapotou ukrývalo. Nemal vôbec poňatia, ako to všetko funguje. Nezaujímali ho auta. Stále len kúsok od druhého chlapca. Pohľadom blúdil po jeho chrbte, keďže bol zohnutý. Vlasy mu padali na čelo a kedže mal tričko s krátkym rukávom, ruky mal odhalené. Sebastian nevedomky naklonil hlavu. Až keď sa sám pristihol, že veľmi zíza, odvrátil pohľad na cestičku za nimi, ktorou sem prišli.

,,Nechápem ako som mohol nechať zapnuté svetlá," Jay zavrel kapotu a oprel sa o ňu.

,,Nie si podľa mňa prvý ani posledný komu sa niečo také stalo," mykol Sebastian ramenami ako stál oproti Jayovi. V tej mikine Sebastian doslova plával. Cez rukávy mu bolo vidno len končeky prstov. Ruky mal založené na hrudi a stál tak, že jednou nohou sa odľahčoval.

,,Pristane ti," Jay si ho obhliadol s jemným úsmevom na tvári. ,,Už ti nie je zima?"

,,Nie," zakrútil Sebastian hlavu a ruky spustil pozdĺž tela. Rukávy si vyhrnul tak, aby mu boli vidno dlane. ,,Tebe nie je zima? Predsa je to tvoja mikina." Sebastian si ju chystal rozopnúť.

,,Nie, je mi fajn, tebe bola väčšia. Videl som, ako si sa triasol," Jay si založil ruky na hrudi. Po chvíľke jednu z rúk vystrel ku Sebastianovi. Hnedovlások zmätene pozeral, už sa prehováral, že natiahne k nemu aj on svoju ruku.

,,Vo vrecku mám cigarety," stále nechal vystretú ruku. Sebastian zamrkal.

A po chvíľke svoju jednu ruku vložil do obidvoch vreciek od mikiny. Z pravého vrecka vytiahol sivú krabičku spolu so strieborným zapaľovačom, na ktorom bol zlatý čínsky drak. Hľadel chvíľku na zapaľovač. Do zorného poľa mu vošli Jayove prsty. Otvoril si krabičku, ktorú držal Sebastian v ruke a vytiahol si s dvoma prstami jednu cigaretu s bielym filtrom. Zapaľovač ostal stále v jeho u Sebastiana, zároveň dvihol pohľad práve na chlapca, ktorý sa akurát zakusol zubami do filtra. Oprel sa rukami o kapotu za svojim chrbtom a pozeral naďalej na hnedovláska. Jay sa uchechtol, uvoľnil si jednu ruku a letmo si vytiahol cigaretu z úst. Sebastian mohol vidieť, že určite krajom filtra sa mu dotýka pier. Sťažka prehltol.

,,Zapáliš mi?" nadvihol obočie Jay. Sebastian ostal naňho len hľadieť, krabičku od cigariet zavrel a odložil naspäť do mikiny. Zapaľovač otvoril a snažil sa stlačiť a zapáliť. Nekryl si ho plamienok s dlaňou, takže ihneď zhasol. ,,Musíš prísť bližšie," usmial sa Jay ako si stále držal cigaretu blízko pier. Sebastian pristúpil bližšie. ,,A zakry si plameň dlanou."

Hnedovlások bol teraz od Jaya vzdialený len pár centimetrov. Blondiak si ihneď vložil cigaretu opäť do úst. Vyšší z chlapcov priložil svoje ruky práve na tie Sebastianove, aby lepšie prikryl plamienok. Práve teraz mal Jay pekný pohľad na chlapcove pekné prsty a nechty. Koniec cigarety začal horieť, potiahol do seba a trošku z úst mu ušiel cigaretový dym. Sebastian zavrel zapaľovač a vložil ho naspäť do vrecka. Obidve ruky si zakryl rukávmi a hľadel na Jaya so skúmavým pohľadom. Cigaretový dym sa rozplýval medzi nimi.

,,Ako dlho už fajčíš?" spýtal sa Sebastian a naklonil trošku hlavu na bok.

,,Je to už pár rokov," Jay potiahol posledný zbytok cigarety. Pomalým krokom sa dostal ku autu a otvoril dvere na strane vodiča. Naklonil sa len nad sedadlo. Keď sa vrátil opäť ku Sebastianovi, filter už nedržal v ruke. Jay sa zahľadel na tvár druhého chlapca, ktorý pozeral na oblohu. Za ten čas čo tu stáli a rozprávali sa mračná zčerneli. 

,,Hovoríš to tak ako keby si mal štyridsať..." podotkol Sebastian.

,,Od šestnástich..." odpovedal Jay na otázku presnejšie. 

,,Vieš, že by si tiež peniaze mohol dať do niečoho iného? Toto ti škodí zdravie..." 

,,To som už niekde počul," usmial sa Jay. ,,Rodičom to nevadí... nie že by boli šťastní, ale nevyťahujú to. Akurát mama má jednu podmienku..."

,,Akú?" 

,,Nesmiem fajčiť v dome." 

,,No to je... samozrejmosť si myslím." 

Jay pritakal, uhasil cigaretu a odniesol ju do auta a vhodil do popolníka v aute ako sa ešte predtým dozvedel Sebastian. Keď sa vrátil naspäť držal v ruke ešte nerozbalený fialovo ružový obal. ,,Dáš si?" 

,,Áno, ďakujem," nastavil ruku a Jay mu vysypal do jeho bledej dlane žuvací cukrík vo fialovom papieriku, rozbalil si ho a rovnako Jay si ho vložil do úst. Chvíľu stáli v tichosti, Jay si zobral od Sebastiana papierik z cukríka a vložil si obidve do zadného vrecka od riflí.

,,Doteraz bolo celkom pekne," zamumlal Sebastian a obhliadol sa po okolí. ,,Nenapadne nás žiadna zver však?"

,,Keby niečo máme tu auto ako úkryt," ukázal Jay rukou za seba. Sebastian sa pousmial a nadviazal s Jayom očný kontakt, ktorý nervózne odvrátil opäť do prírody. Prekvapene zamrkal, keď sa po jeho tvári spustila dažďová kvapka.

✧✧✧