Chapter 15: Those daisies remind me of you

✧✧✧

Čas ubiehal veľmi rýchlo. Dni sa čoraz viac oteplili, aj noci bol teplejšie ako predtým. Chlapci si užívali počasie, ktoré im bolo ponúknuté. Teda až na Jaya, keďže bol alergik, ale lieky nosil stále pri sebe. Rozprestreli si deku, vo veľkom prekvapivo prázdnom parku jedno popoludnie. Dohodli sa, že každý donesie nejaké jedlo, alebo niečo na pitie, aby nemuseli ísť do mesta. Tmavomodrá deka doslova svietila na zelenej pokosenej tráve. Umiestnili ju ku väčšiemu stromu, aby mali aspoň tieň. Prvý, kto si ľahol na deku bol Sebastian. S úsmevom si zakryl oči, lebo mu akurát slnko zasvietilo do tváre.

,,Nechceš opaľovací krém?" pobavene sa spýtal Seonwoo.

,,Hmm," Sebastian sa len pousmial a pozrel sa naňho len s jedným otvoreným očkom. Pomaly otvoril aj to druhé a nadviazal s Jayom očný kontakt. Zavrel očko a narovnal hlavu, ako keby sa pozeral do koruny stromu, pritom mal obidve oči zavreté.

Jay sa zaprel rukami za seba a obzeral sa. Síce si nadával, že musí mať alergiu akurát na prírodu, keď je vonku takto pekne, ale snažil sa z toho nič nerobiť. Blízko jeho ruky a zároveň kraju deky, bolo niekoľko malých kvietkov. Úprimne si ich nevšimol, až teraz, aj keď ich bolo okolo nich priveľa. Nevyznal sa veľmi v kvetinách ale vedel, že toto je sedmokráska. Natiahol prsty ku jednému kvietku a opatrne ho chytil za stonku. Opäť sa vystrel a sadol si rovno. Sebastian mal stále zavreté oči a pokojne dýchal. Jay by prisahal, že to ako pokojne sa mu hýbal hrudník, mohlo naznačovať, že zaspal. Jungwon, Seonwoo a Riki si ich veľmi nevšímali lebo Jungwon si čítal nejaký časopis a Seonwoo a Riki hrali nejakú hru na mobile. Jay medzi bruškami prstov si krútil stonku sedmokrásky, zatiaľ čo hľadel na asi spiaceho Sebastiana. Zahľadel sa na biele lupienky. Nikdy predtým si nevyhľadával význam kvetov, ale teraz ho veľmi zaujímalo, aký má práve sedmokráska. Preto vytiahol mobil z vrecka svojich nohavíc a vyhľadal si význam sedmokrásky. Nevinnosť a čistota.

Tými dvoma slovami mohol opísať Sebastiana. Jemne sa usmieval, ako sa slnko opieralo do jeho tváre. Prisunul sa trošku bližšie k nemu telom a mierne sa naklonil. Lupienky sedmokrásky sa dotkli Sebastianovej bledej tváre, ktorá teraz na slnečnom svetle žiarila. Pomaly skĺzol pohľadom na jeho pery, obhliadol si jeho pekný nos a nemohol zabudnúť na jeho dlhé mihalnice. Prechádzal s lupienkami sedmokrásky po jeho bledom líčku, až po chvíľke Sebastian unavene otvoril oči. Napokon mal Jay dobrý odhad, že zaspal. Pomaly mrkal, trepoli sa mu mihalnice, nachvíľku zvraštil obočie k sebe, ale inak po tom ako uvidel nad sebou Jaya, jeho pohľad sa zjemnil. Jay prisahal, že Sebastianove oči v žiari slnka mali farbu tmavej čokolády. Na jeho mihalnice sa leskli pod slnečnými lúčmi.

Jay sa automaticky usmial a neprestával hladkať Sebbyho s bielym kvietkom. Sebastian sa neobzrel čo to má vlastne Jay v ruke, hľadel mu po celý čas do očí. Zapozeral sa na jeho pramene vlasov, ktoré sa mu spustili k čelu. Jemne sa usmial, až po chvíľke mu Jay do jeho prstov položené na hrudníku, položil sedmokrásku. Sebastian dvihol ruku pred seba, aby videl čo to vlastne dostal. A s jemným úsmevom si ju založil za ucho a opäť zavrel oči. Jay sa mohol roztopiť nad jeho roztomilosťou. Započul len tichučké ďakujem, ktoré zmizlo v jemnom šume listov. Jay sa s láskyplným pohľadom pozeral na Sebastiana. Hnedovlások to teda nemohol vidieť, lebo hneď ako si založil sedmokrásku za ucho, zavrel oči a podľa jeho pokojného dychu, druhý chlapec usudzoval, že opäť zadriemal.

Jay miesto toho, aby sa učil na maturitu, sedel v parku na deke a rozplýval sa nad krásou svojho kamaráta. Pre Jaya bola maturita formalita. Vedel, že ju zvládne. Učil sa dobre, dával stále pozor na hodinách, vysvedčenia mal neustále s vyznamenaním. Nebola ani jedna písomka alebo test, ktorý by ho prekvapil. Áno, nudilo ho byť v škole, ale zato dával stále pozor, preto vedel, že maturitnú skúšku zvládne na prvýkrát. Síce ho trojica jeho kamarátov stále prehovárala, nech sa na ňu poriadne pripraví, ale nepočúval. Až kým mu teda Sebastian vo svojom polospánku na deke povedal, že nemal by to podceňovať. ,,Predsa chceš ísť na dobrú vysokú." Vtedy si Jay všimol v Sebastianovej tvári, niečo čo nemohol nazvať šťastným výrazom.

Hnedovlások sa posadil, sedmokráska stále mu ozdobovala vlasy. Pár pramienky spadli cez ňu.
Jay s pohľadom na Sebastianov profil, vystrel ruku a zastrčil mu odstávajúce pramienky za ucho.

,,Chcem ísť na dobrú vysokú," začal Jay. ,,Ale nechcem nikde cestovať alebo byť na internáte," dodal a zapozeral sa na sedmokrásku, až kým vytočil svoj pohľad ku Sebastianovi. Stretli sa im pohľady. ,,Nechcem opustiť ani jedného z vás," odvetil Jay. Blondiak, keďže bol chrbtom otočený, nevidel ako sa na nich jeho traja kamaráti zahľadeli. Sebastian to taktiež nepostrehol, lebo vnímal v tej chvíli naozaj len Jaya a úprimnosť z jeho očí. Z nejakého dôvodu vedel, že mu to Jay nehovorí len preto, aby nestála reč.

,,Takže... nemáš v pláne odísť?" spýtal sa potichu Sebastian. Lupienky sedmokrásky za jeho uchom a jeho vlasy sa roztriasli spolu s vetrom.

,,Nie," usmial sa. ,,Nemám v pláne odísť," dodal a mierne sa naklonil dopredu. Sebastianovi cukli kútiky dohora, na líci sa mu objavila jamka. Prsty si vsunul do vlasov a spoza ucha si vytiahol sedmokrásku. Zahľadel sa na ňu a párkrát si ju otočil v prstoch. Držal ju počas celej cesty domov. Jay to síce netušil, ale Sebastian si ju odložil.

✧✧✧