Chapter 1: All of my favorite colors, songs, sights, times, things, I'm looking at them now
It's you

✧✧✧

Keď zazvonilo na koniec vyučovania, cez chodbu sa hemžilo veľa študentov. Hlavne tí, ktorí už sa už snažili opustiť školu.
Blondiak so svojimi troma kamarátmi, ešte musel ostať na niekoľko hodín. Závidel, že ostatní študenti už odchádzali domov. Niekedy sa mu vážne nechcelo byť v škole, aj keď mal ukážkové známky.
Sadli si na gauč vo  veľkej vestibule, kde väčšinou trávili prestávky. Jayovi ostávali posledné tri hodiny do konca školy. Ak by mu neodpadol knižný klub pravdepodobne by sa dostal domov pred siedmou večer. Chodil tam len chvíľku, rád čítal knihy, ale zabíjal tam len nudu. Väčšia váha toho, že chodí do knižného klubu, bola jeho mama, ktorá ho prehovárala nech si nájde nejaký krúžok. Väčšina krúžkov bolo zameraných na šport, a potom ostával už len maliarský krúžok a knižný klub. Jay vedel, že nemá šancu sa ani hlásiť na maliarský krúžok, nevie kresliť a jeho pohár trpezlivosti by rýchlo pretiekol. Tak mu ostával jedine knižný klub.
 Vedel, že to nedáva zmysel. Jeho traja kamaráti nechápali prečo tam vlastne chodí, keď ho to nudí.

,,Mama chcela, aby som mal niečo ešte okrem školy," odpovedal znudene a oprel si hlavu o operadlo gauča.

,,Čítať si knižky inde ako doma?" spýtal sa Seonwoo.

,,Nejde tam len o čítanie."

Cez chodbu prebehovalo niekoľko študentov, ktorý mali ešte nejakú hodinu. A jeden z nich bol vyšší hnedovlások, do ktorého nejakí študenti nechcene sotili, ako sa ponáhľali. Chlapec dopadol na kolená, všetky jeho zošity a učebnice sa mu rozleteli. Jay sa obzrel za hlukom, lebo chlapec spadol s učebnicami priamo pred gauč. Jay sa posadil sa a pri svojich nohách si všimol jednu zjavne z chlapcových učebníc. Ten si zatiaľ zbieral ďalšie popadané veci. Jay zobral učebnicu do rúk a podišiel bližšie ku chlapcovi, ktorý kľačal na zemi. Jeho traja kamaráti ostali sedieť na gauči.

,,Toto je asi tvoje," ozval sa Jay a natiahol ruku v ktorej držal učebnicu.
Hnedovlások dvihol svoj prekvapený pohľad. Jay ostal stáť a hľadel na chlapca, ten sklonil pohľad na svoju knihu. Na jeho bledej tvári, vynikali jemne sýto červené pery a tmavé oči nádherne. Jay si už stisol obhliadnuť celú jeho tvár, za takú krátku dobu. Všimol si tri výrazné znamienka. Dva mal na tvári a jedno blízko úst.
Jay mu podal ruku, aby sa postavil nohy, keďže stále bol na zemi. Chlapec neisto jeho pomoc prijal, ale hneď ako sa postavil, ruku z Jayovej dlane stiahol. Prezval si od neho učebnicu a potichu poďakoval. Obišiel ho a smerom do inej časti školy. Jay sa obhliadol s nečitateľným výrazom tváre.

,,Wau, vyzerali ste ako z nejakej kórejskéj drámy," Riki poznamenal v tom tichu, ktoré medzi nimi nastalo.
,,To som akurát chcel povedať," Jungwon si najmladším dali high-five.

Jay stále hľadel smerom kadiaľ odišiel jemu neznámy chlapec. ,,Kto to bol?"

,,On?" Seonwoo prehovoril. ,,To bol Sebastian Park."

,,Chodí do tretieho, však?" spýtal sa Jungwon.

Zjavne jediný Jay, netušil že tento chlapec vôbec navštevuje ich školu.

,,A nie len tam... ale aj do knižného klubu," Seonwoo sa uškrnul.

,,Asi ho začne baviť knižný klub," Riki sa potichu zasmial a opäť sa oprel o gauč.

Jay nevedel čo ho očarilo na chlapcovi skôr, či jeho gaštanové vlasy, oči alebo jeho nádherná tvár. Chlapec si ho od prvého dňa pomaličky omotal okolo prsta a ani o tom nevedel.Pár mesačné pokukovanie po sebe počas prechádzania cez chodbu, vyvrcholilo do prvého pozvania na rande. Jay zobral všetku svoju odvahu a chcel pozvať hnedovláska von.

,,Mňa? Na rande?" Sebastian sa zmätene spýtal. Jay prikývol s jemným úsmevom. Sebastian sa začal pomaličky vzďaľovať. Nevyslovil žiadnu odpoveď, ale Jay na jeho výraze videl, že pravdepodobne odmietne. Hnedovlások sa otočil napokon chrbtom a ušiel z chodby kde stáli sami. Až pokiaľ neprišli ku Jayovi jeho traja kamaráti, ktorí ich sledovali z rohu.

,,Odmietol?" spýtal sa Riki a pohladil Jaya po chrbte.

,,Proste ušiel," posmutnel Jay.

✧✧✧