↫↫↫↫↫↬↬↬↬↬

,,Čítal si si?" pousmiala sa a štvorlístok položila naspäť na miesto, kde ho našla. Knihu zavrela a nechala na stole.

,,Trošku," odpovedal jednoducho.

Natiahla ruku ku nemu, aj keď vedela, že nedočiahne. Chcela ho prijať, aby podišiel bližšie ku nej. Sunghyon  jej opätoval pohľad a podišiel bližšie. Chytil ju za ruku a ona vzápätí prikryla tu jeho svojou druhou. Pohladila ho po hánkach, zatiaľ čo sa mu dívala do jeho oči. Podobal sa na ňu. Ako keby mu z oka vypadla.

,,Deje sa niečo?" Sunghyon vedel, že niečo nie je v poriadku. Niečo sa určite muselo diať.

Kráľovná nevedela ako začať. Bála sa. Vedela, že Sunghyon už možno nebude chcieť praktizovať to čo sa dialo doteraz, ale ona oňho nechcela prísť. Nemohla prísť o svoje prvorodené dieťa.

,,Posaď sa, prosím," pokynula s rukou vedľa, kde bolo ďalšie z kresiel.

Sunghyon chvíľku váhal. Bol dosť múdry nato, žeby možno odtušil čo sa vlastne dialo, ale nejakým spôsobom si to nechcel pripustiť. Posadil sa a podstrčila mu do ruky, kráľovná. Na tvári sa mu vytvorila mierna grimasa, ale nechcel svoju matku naštvať, tak si zákusok zobral. I tak by naň dostal chuť o pol tretej v noci, tak prečo sa trápiť?

,,Tak už mi povieš čo sa deje?"

Kráľovná si zatiaľ nezobrala tanierik so zákuskom. Rozmýšľala ako to povedať jednoducho a bez omáčok. ,,Ešte sú piati účastníci," vybrala tú najjednoduchšiu možnosť a tá skoro zabila Sunghyona. Začal sa dusiť na kakaovej posýpke.

Ihneď mu doniesla pohár vody z džbánu, ktorý mal položený na nočnom stolíku. Chvíľku po vypití vody, sedel s hlavou položenou v dlaniach. Kráľovná sa bála, čo i len ozvať. Opatrne siahla svojmu synovi do vlasov a začala ho hladkať.

,,To je vtip?" spýtal sa po tom ako dvihol hlavu zo svojich dlaní a utrel si slzy, ktoré mu stihli stiecť zo zadusenia.

,,O takých veciach, vieš, že nevtipkujem," povedala vážnym hlasom a sadla si opäť do kresla. 

,,Ale nemala si ma najprv spýtať, či to chcem znova praktizovať?"

,,Je to pre tvoje dobro."

,,Dobro? Čo je na tom dobré, že pobozkám päť ďalších chlapov?"
,,Nájdeš si spriaznenú dušu."

,,Hm.. zaujímavé a myslíš si, že z tých posledných päť bude to niekto z nich? Akurát z tých posledných?"

,,Všetko je možné."

,,Mama. To snáď nemyslíš vážne."

,,Nechcem o teba proste prísť!" Kráľovná zvýšila hlas, až sa jej syn strhol.
To Sunghyona umlčalo. Jeho mama prepukla v plač. Hľadel na ňu so smútkom v očiach. Postavil sa a kľakol si pred ňu na kolená. Objal ju okolo pásu a ona jeho okolo ramien. Plakala mu na ramenách a jej slzy sa vsakovali do jeho oblečenia. ,,Nemôžem o teba prísť," šepkala mu do ucha a vtisla mu bozk na spánok. Hladila ho po vlasoch, ako keby on potreboval upokojiť, ale aj tak po chvíľke to tak bolo. Obidvaja sa navzájom utešovali a utierali si slzy. Kráľovnine potôčiky sa vytvorili kvôli strachu, že príde o svojho syna. Sunghyon... bol skrátka unavený z toho všetkého nátlaku, ktorý bol naňho vytvorený počas tých doterajších rokov.

↫↫↫↫↫↬↬↬↬↬