↫↫↫↫↫↬↬↬↬↬

Noc bola tichá. Večerný vietor vial šedé záclony smerom do izby. Priestranný balkón bol otvorený už nejakú chvíľu. Chlad sa miešal s teplým vzduchom práve v miestnosti.

Na balkóne sa o múr opieral mladý chlapec. Pohľad venoval hviezdam na oblohe. Obzeral si ich a snažil sa ich spočítať aspoň tie ktoré videl, ale bolo ich mnoho.

Očami zamrkal stále, keď mu do tváre narazil chladný vánok. Prečesával mu dlhšie tmavé vlasy. Pohľad sklonil na záhradu, z ktorej dokázal vidieť len stromy pohybujúce sa spolu s vetrom.

Za ten čas čo bol zatiaľ na balkóne, tak si niekoľko krát prešiel po unavených viečkach. Bol unavený, ale nevedel spať. Nemohol spať. Napokon to Sunghyon vzdal a už nezvládol sa prevaľovať na posteli. Už s miernym hnevom a možno aj sklamaním zo seba samého sa ocitol práve na balkóne uprostred noci.

Mal rád večery, hlavne keď boli ako práve teraz. Tiché, chladné a s jemným vánkom. Chcel si užiť každú jednu chvíľku svojho života, aj napriek tomu, že to hlavné čo potreboval stále nenašiel.

Jeho rodičia mu dali všetko čo mu chýbalo, ale predsa tu bola jedna vec, ktorú nedokázali len tak zohnať. Nebolo to lusknutím prstov. Keby to fungovalo tak ľahko, tak by sa s tým nemusel pasovať niekoľko rokov. Zamyslene hľadel na nočnú oblohu, oprel si bradu a prstami si poklepával po lícnej kosti.

Z rozmýšľania ho vytrhli mestské hodiny, ktoré zvonili o pol noci. Pohľad presunul na digitálne hodinky vo svojej dlani. Hľadel na čísla, ktoré značili už ďalší začínajú deň.

,,Všetko najlepšie," pošepkal do ticha.

↫↫↫↫↫↬↬↬↬↬