Harry Potter, nevedomý čo sa v čarodejníckom svete deje, ležal na posteli, hľadel do stropu a premýšľal. Letné prázdniny sotva začali, keď stretol pár dementorov a bol nútený použiť mágiu na ochranu seba aj svojho bratranca Dudleyho. Od ministerstva - do hodiny od udalosti - dostal list s upozornením, že bude musieť čeliť vypočúvaniu na ministerstve, ktoré rozhodne, či sa bude môcť vrátiť do Rokfortu.

Pri myšlienke, že sa nevráti do Rokfortu, na jediné miesto, kde sa kedy cítil, akoby niekam patril, mu prišlo zle od žalúdka. Dúfal, že ľudia, ktorých má rád, mu pomôžu v boji proti nespravodlivým obvineniam, ale nebol si tým ani istý. Hneď po obdržaní listu od ministerstva dostal jeden od Weasleyovcov a ten sľuboval, že vedia, čo sa stalo, a plánovali, že k nim na leto prijde. Každý deň, kedy na nich zbytočne čakal, strácal nádej, že sa ešte niekedy vráti do Brlohu. V tých pochmúrnejších chvíľach sa dokonca obával, že strávi zvyšok svojho života s Dursleyovcami, pretože naňho jeho priatelia zabudli.

„Harry!" hlasný výkrik tety Petunie sa ozýval po celom dome a vytrhol Harryho z jeho pochmúrnych myšlienok.

Harry váhavo vstal z postele, opustil svoju spálňu a zamieril ku schodisku. Stačilo zostúpiť po niekoľkých schodoch, aby videl, ako jeho teta, strýko a bratranec stoja na chodbe s kabátmi.

„Ideme niekam?"spýtal sa zamračene a nespomenul si na žiadnu zmienku o tom, že by niekam mali ísť.

„My," odpovedal mu strýko Vernon. „Ty zostaneš tu."

„V chladničke je šunka a pár krajcov chleba, aby si si na večeru mohol urobiť sendvič," povedala teta Petunia, a Harry vedel, že keby sa dotkol niečoho iného, zostal by celý týždeň bez jedla.

„A nečakaj, možno budeme meškať," dodal Vernon, „poď, Petunia, Dudley, týmto tempom budeme meškať na večeru."

„Môžem si na začiatok dať mäsové guľky a cesnakové huby?" spýtal sa Dudley a pozrel sa na Harryho so zlomyseľným úškrnom.

„Môžeš si dať, čo chceš," povedala Petunia zhovievavo, keď nasadali do auta, ani sa neobťažovala rozlúčiť sa s Harrym.

„Bavte sa," zamrmlal Harry.

Harry si povzdychol a zamieril do kuchyne, aby si urobil večeru, a potom sa hodili do gauča pred televíziu. Málokedy mal šancu sledovať televíziu sám, ale vedel, že pokiaľ bude vypnutá a bude v posteli, kým sa Dursleyovci vrátia domov, nikdy nebudú vedieť, že ju sledoval.

O pol hodiny neskôr bol Harry úplne ponorený do americkej komediálnej show, keď ho prerušil hlasný zvuk. Znelo to, akoby niečo, s najväčšou pravdepodobnosťou jedna z mačiek pani Figgovej, narazilo do košov, ale aj napriek tomu Harry vytiahol prútik, keď sa opatrne približoval k predným dverám. Pripravený na prenasledovanie akéhokoľvek tvora, ktorý narazil do smetných košov, prudko otvoril dvere, aby sa postavil tvárou v tvár žene s ružovými vlasmi, ktorej pomohlo von z veľkého koša niečo, čo vyzeralo ako Alastor Moody.

„Profesor?" spýtal sa Harry opatrne.

„Nie som si istý, či som získal privilégium, aby som sa tak mohol volať, Harry,"povedal Moody, keď sa otočil tvárou k Harrymu. „Poď, Nymphadora," zavolal späť na čarodejnicu za ním, ktorá vyberala z oblečenia zblúdilé odpadky.

„Nevolaj ma Nymphadora," zasyčala čarodejnica a jej ružové vlasy sa nakrátko zafarbili na tmavo červené, než sa vrátili k žuvačkovo ružovej.

„Nepozeraj sa, chlapče, presuňme sa dovnútra," povedal Moody a Harryho jemne postrčil. „A nedávaj si prútik do zadného vrecka," poučil ho, keď Harry schoval prútik do riflí, keď mieril do domu, „je to dobrý spôsob, ako prísť o zadok."

„Naozaj?" spýtal sa Harry a narýchlo si vybral prútik z džínsov.

„Nestraš toho chlapca, Moody," karhala ho ružovovlasá čarodejnica, než sa usmiala na Harryho a podala mu ruku. „Ahoj, Harry, ja som Tonksová."

„Rád vás spoznávam," povedal Harry. „Ale čo sa deje, profesor?" spýtal sa Moodyho.

„Prišli sme ťa zobrať do ústredia Rádu," odpovedal Moody.

„Ústredie Rádu?" Harry sa zamračil. „Aký Rád a aké ústredie?"

„Fénixov rád," ​​odpovedala Tonksová, akoby to meno pre Harryho malo niečo znamenať. Harry, bez toho, aby tušil, čo sa deje, len pokrčil ramenami.

„Vysvetlíme ti to, keď prídeme," povedal Moody s povzdychom, „V skutočnosti nemáme čas strácať čas, nie s tým, čo sa v tejto chvíli deje. Choď a rýchlo si zbal kufor, Harry."

"Čo sa deje?" spýtal sa Harry.

„Čo sa deje, je staré rozhodnutie, ktoré nás bodlo do chrbta," zamrmlal Moody, „ale to zistíš dosť skoro. Varujem ťa, Harry, pôjdeš priamo do srdca búrky."

„Nie je to doslova búrka," upokojovala Tonksová Harryho, ktorý vyzeral trochu znepokojený tým, čo Moody hovorí, „ale veci v ústredí nefungujú úplne hladko."

„Nemal by som tu potom zostať?" spýtal sa Harry ostražito.

„Najlepšie je, keď si s nami," povedal Moody a jeho tón nenechával priestor na hádky.

„Neboj sa, Harry, Weasleyovci tam budú, rovnako ako Sirius," povedala Tonksová s malým úsmevom.

„Sirius," zalapal po dychu Harry a oči sa mu rozsvietili pri zmienke o svojom krstnom otcovi, „je späť?"

„A túži ťa vidieť," povedala Tonksová, „choď si zobrať veci a môžeme vyraziť."

Nepotreboval viac presviedčať, pretože teraz mohol návštíviť Siriusa, Harry vybehol z miestnosti a vybehol schody, aby si narýchlo nazbieral svoje veci a zbalil kufor. V jeho nadšení to netrvalo dlho a už po niekoľkých minútach mal na pleci batoh, Hedvigu v klietke pod pažou a hlučne ťahal kufor po schodoch.

„Dovolíš mi," povedala Tonksová, zrazu sa objavila na spodku schodiska a pomocou mágie vzniesla Harryho kufor zvyšok cesty dolu.

Bez ťažkého kufra Harry doslova zletel po zostávajúcich schodoch a skontroloval, či po sebe nič nenechal, a potom sa presunul k Tonksovej a Moodymu vonku pred domom. Tri metly boli zoradené na prednom trávniku Dursleyovcov. Moody mu vysvetlil, že boli skryté pred očami muklovských susedov. Niežeby Harrymu skutočne záležalo na tom, či ho muklovia vidia, bol iba šťastný, že sa dostal preč od Dursleyovcov a ide za svojim krstným otcom.

Akonáhle bola všetka Harryho batožina pripevnená k trom metlám, trojica vyskočila, zdvihla sa do vzduchu, odletela z Privátnej ulice na Grimmauldovo námestie. Harry však nemal ani tušenia o búrke, do ktorej sa chystal vletieť, a o ničivých tajomstvách, ktoré sa chystal dozvedieť.

~swiftie27potterhead