Venované multinamedgurl

Aj keď si bol vedomý, že Dumbledore ho možno bude chcieť kontaktovať niekedy v priebehu dňa, Severus dal svoje slovo najskôr Hermione, čo znamenalo byť na panstve, keď sa stretla s Voldemortom po prvýkrát. Severus spojil svoju hop-šup sieť s prútikom, aby si bol vedomý, ak sa ho niekto pokúsi kontaktovať. Keď dorazil do kaštieľa, zistil, že Lucius už kontaktoval Temného pána a Hermiona už bola usadená v prednej miestnosti a čakala na stretnutie so svojím otcom.

„Ako sa máš dnes ráno?" Spýtal sa Severus, keď pozdravil zjavne nervóznu Hermionu.

„Zvládam to," odpovedala Hermiona, „Myslíš si, že by mu vadilo, že sa chcem nechať moje meno? On nech si ma volá ako chce, ale ja som Hermiona celý život a nemyslím si, že by som si chcela zmeniť meno. Draco povedal, že by som si mala nechať to, ktoré je mi príjemnejšie, "dodala závratnou rýchlosťou.

„Hovorila si s Dracom?" spýtal sa Severus, prekvapený poslednou vetou, ​​ktorú Hermiona povedala.

„Stretli sme sa dnes ráno," odpovedala Hermiona, „Ponúkol sa, že bude mojím priateľom."

"Dúfam, že si to využila. Budeš potrebovať priateľov a nepríde ich veľa lojálnejších ako Draco. Viem, že je zjavne a chladný a bezcitný, ale má veľké srdce a keď má niekto rád , urobí pre neho čokoľvek. "

„Skoro som to pokazila, ale prijala som jeho ponuku a dohodli sme sa, že začneme odznova," priznala Hermiona.

„To je dobre," povedal Severus s prikývnutím. „A pokiaľ ide o tvoje meno, nevidím žiadny dôvod, prečo by mal Temný pán trvať na tom, aby si si ho zmenila. Pravdepodobne ťa ale bude volať Hope. Koniec koncov, pre neho si ňou vždy bola."

„Nevadí mi, ak ma chce volať Hope," povedala Hermiona.

Lucius vošiel do miestnosti a oznámil, že prišiel Temný pán. Hermiona si nebola istá, čo má čakať, ale vstala a išla stretnúť čarodejníka, ktorý bol jej otcom. Bol vysoký bledý čarodejník s do očí bijúcimi červenými očami a veľmi krátkymi tmavými vlasmi. Nebol celkom taký netvor, klako ho Harry opísal len pred pár mesiacmi, ale stále na ňom bolo niečo mierne neľudské. Určite ho obklopovala tmavá aura.

„Hope," zašepkal chrapľavým hlasom a opatrne zdvihol ruku k Hermione.

Hermiona si nebola istá, ako má Voldemorta volať, preto nasledovala svoje inštinkty. Vykročila, Voldemortovi jemne prikývla a skôr, ako sa nazdala, bola pohltená jeho náručou. Voldemort ju pevne držal, ale Hermiona necítila strach, pretože po celý čas šepkal, ako veľmi ju miluje, a ona cítila, ako sa jeho telo trasie od emócií. Bolo jasné, že aj keď bolo stretnutie pre ňu zdrvujúce, pre Voldemorta bolo oveľa účinnejšie. Iba teraz objavovala pravdu, zatiaľ čo on sa stretával s dcérou, o ktorej si myslel, že je mŕtva, a smútil za ňou.

„Stále nemôžem uveriť, že si to ty," zašepkal Voldemort a nakoniec sa odtiahol od Hermiony dosť dlho na to, aby sa pozrel na mladú čarodejnicu v jeho náručí.

„Nie som si istá, či tomu celkom verím," odpovedala Hermiona.

„Samozrejme, musí to byť pre teba šok," povedal Voldemort ustarostene a pustil Hermionu, „Sadneme si."

Hermiona sa ocitla usadená na najväčšej pohovke v miestnosti a Voldemort ostražito sedel vedľa nej. Lucius aj Severus počkali na malé kývnutie od Voldemorta, kým sa posadili, Severus na menšej pohovke a Lucius v kresle vedľa ohňa. Hermiona už vedela, že ani jeden čarodejník neplánoval zasahovať do schôdzky, ale len ich prítomnosť, zvlášť Severusova, jej pomohla cítiť sa bezpečne.

„Len by som chcel začať tým, že neočakávam, že ma budeš okamžite milovať alebo dokonca mať rada," ​​začal Voldemort. „Nebudem ti klamať a rozprávať ti, že príbehy, ktoré si o mne počula, sú nepravdivé, pretože také nie sú. Som to, čo sa zvyčajne považuje za temného čarodejníka, a v minulosti som urobil niektoré temné veci a v budúcnosti ich urobím viac. Je tu však aj moja druhá stránka. Dúfam, že ju chceš spoznať. "

„Keďže ku mne hovoríš úprimne, chcela by som urobiť to isté," povedala statočne Hermiona a pozrela Voldemortovi do očí, aj keď si nebola istá, ako bude reagovať na to, čo musí povedať. „Naozaj si nemyslím, že chcem byť tvojou dcérou, a za iných okolností si ani nemyslím, že by som tu bola. Ale môj život bol s Rádom v ohrození a Severus mi sľúbil, že ma ochrániš."

„A to urobím," sľúbil Voldemort a skryl svoju bolesť nad Hermioniným vyhlásením, že nechce byť jeho dcérou, „Len ma mrzí, že som to nezvládol, keď si bol dieťaťom. Mal som vedieť, že Dumbledore..."

„Vedel si, že Dumbledore vedel, že existujem?" spýtala sa Hermiona.

„Nie," pripustil Voldemort.

„Potom si nemohol urobiť nič," uviedla Hermiona. „Som si istá, že obaja chceme odpovede na to, čo sa mi stalo v minulosti, ale nepotrebujem ospravedlnenie za niečo, čomu si nedokázal zabrániť."

"Čo potrebuješ?" spýtal sa Voldemort.

„Potrebujem, aby si ma udržal v bezpečí," odpovedala Hermiona. „A aj keď som povedala, že nechcem byť tvojou dcérou, som si dobre vedomý, že som tvoja dcéra, a chcem, aby si vedel, že to akceptujem. Nemôžem predpovedať, ako sa bude diať všetko medzi tým nás, ale som tu a teraz to je môj život, takže by som ťa chcela spoznať. "

„Rád by som ťa spoznal aj ja," odpovedal jej Voldemort a na okrajoch pier mu zovrel malý úsmev. "A môžeme brať veci tak pomaly, ako len chceš. Nebudem ťa tlačiť do toho, aby si robila čokoľvek, na čo nie si pripravená."

„Ďakujem," zašepkala Hermiona s úľavou. Aj keď jej Lucius sľúbil to isté, bolo úľavou počuť to od samotného Voldemorta, pretože vedela, že nakoniec by Lucius nemal inú možnosť, ako urobiť, ako mu bolo prikázané.

„Viem, že keď si prišla, nemal si nič zo svojho oblečenia a hoci si nie som istý, či ich pre teba zoženieme, rád za teba zaplatím, aby si mala nové oblečenie a nové veci, " povedal Voldemort, „Samozrejme predpokladám, že v kaštieli zostaneš, ale ak s tým nie si spokojná, môžeš bývať niekde inde."

„Myslím, že tu rada zostanem. Okrem toho, nie je to pre mňa najbezpečnejšie miesto?" skontrolovala a pozrela na Luciusa.

„Kým si tu, nikto sa k tebe nedostane," potvrdil Lucius.

„V takom prípade si myslím, že je najlepšie zostať tu," vyhlásila Hermiona. „Ak som samozrejme, vítaná."

„Môžeš zostať, ako dlho chceš, Hope," povedal Lucius s úsmevom.

"Keď už hovoríme o Hope. Nevadí mi, ak ma ľudia tak volajú, ale neplánujem si zmeniť meno. Som Hermionou už takmer šestnásť rokov a tou som."

„Nikto by ťa nikdy neprinútil zmeniť si meno," povedal Voldemort. „Ale veľmi si vážim, že si mi dovolila volať ťa Hope. Chápem, že si sa naviazala na svoje druhé meno, ale pre mňa si stále moja malá Hope."

„Dal si mi meno ty, alebo moja mama?" Spýtala sa Hermiona. „A môžeš mi o nej povedať?"

„Rád by som ti povedal o tvojej mame," povedal Voldemort so smutným úsmevom. „Ale skôr, ako sa staneme osobnými, myslím si, že musíme hovoriť o formálnych veciach."

„Formálne veci?" Hermiona sa zamračila, nechápala, čo Voldemort myslel.

„Musíme urobiť nejaké rozhodnutia o tom, čo sa stane," vysvetlil Voldemort. „Rád vie, že si nezvestná a určite nebudú sedieť a nič s tým robiť. Dumbledore už požiadal ministerstvo, aby ti aktivovalo stopu neplnoletých, a do dnešného popoludnia budú vedieť, kde si. "

„Môžu ma vziať späť?" spýtala sa Hermiona a nervózne si hrýzla do spodnej pery. „Mohli by Malfoyovcov obviniť, že ma uniesli, a ja nechcem ľudí dostať do problémov."

„Nikdy by nás nemohli obviniť," odfrkol si posmešne Lucius. „Hlavne nie, keď povieš ministerstvu, že si presne tam, kde chceš byť."

„To je to, čo odo mňa potrebujete?" spýtala sa Hermiona a otočila sa, aby sa pozrela na Voldemorta.

„Ak si s tým spokojná," odpovedal Voldemort a prikývol. „V skutočnosti, pokiaľ s tým budeš spokojná, chcel som, aby si ministerstvu povedala pravdu."

"Všetko?" Hermiona skontrolovala. „O tom, čo som počul, a prečo som tu?"

„Každý posledný detail," potvrdil Voldemort. "Môžeme to urobiť tak, že nemusíme uznať, že som späť. Pretože ministerstvo tak veľmi chce poprieť moju prítomnosť, nechajme to tak a keď budem pripravený, zabezpečím, aby vedeli naisto, že som späť. Ale myslel som si, že ty, Severus a Lucius by ste mohli vysvetliť všetko ostatné, čo sa stalo, a vyvinúť tak tlak na Rád. Ale ak by si chcela robiť veci inak, môžeme. "

„Nie, páči sa mi myšlienka povedať pravdu" povedala Hermiona so zamysleným prikývnutím. Okrem toho, že nepriznala, že sa Voldemort vrátil, to znamenalo, že nemusela klamať a nerada klamala.

„To je teda vyriešené," povedal Voldemort. „Keď ministerstvo príde, o čom nepochybujem, povedz im pravdu. Lucius, chcem, aby si sa ubezpečil, že Hope je s vami, Severusom alebo Narcissou po celú dobu, keď je v kontakte s ministerstvom. "

„A čo chcete, aby som urobil s Rádom?" spýtal sa Severus. „Včera v noci som sa vyhol Dumbledorovým otázkam, ale všetci vieme, že budú vedieť, že som sa podieľal na tejto veci."

„Pokiaľ si si istý, že sa ti podarí znovu ujsť, môžeš im povedať aj pravdu," povedal Voldemort. „Môžeš dať jasne najavo, že sa im Hope nezískajú naspäť. V prípade potreby ju ochránim životom."

„Ale nebude to znamenať, že stratíš prácu?" spýtala sa Hermiona zamračene. „Dumbledore ti nedovolí zostať v Rokforte, keď vie, že si mi pomohol utiecť."

„Môžem získať inú prácu," ubezpečil Severus Hermionu s malým úsmevom. „Ochrana je dôležitejšia."

„Ďakujem," zašepkala Hermiona dojatá tým, koľko pre ňu profesor elixírov urobil za posledných dvadsaťštyri hodín.

„Tiež som rozmýšľal a napadlo ma, že v ústredí Rádu, by som sa mohol pokúsiť zobrať niečo z tvojich vecí," povedal Severus. „Nemôžem však nič sľúbiť," dodal rýchlo.

„To by som ocenila, ale všetko, čo skutočne chcem, je Krivolab," povedala Hermiona. Cítila sa strašne, že celou tou drámou zabudla na svoju drahocennú zázvorovú mačku, „Chytal myši, keď sme včera opustili ústredie, a nikdy by ma nenapadlo ho chytiť."

„Budem sa snažiť, aby som ho chytil," sľúbil Severus.

„Ďakujem," opakovala Hermiona a mala pocit, akoby nerobila nič iné, len ďakovala ľuďom.

„Nemáš zač," odpovedal Severus.

„Chcete diskutovať o tom, čo sa stane po stretnutí s ministerstvom?" Spýtal sa Lucius. „Aj keď pravda raz vyjde najavo, neexistuje žiadna záruka, že Dumbledore a jeho kumpáni budú zodpovední za svoje zločiny."

„Poďme na to postupne," povedal Voldemort. „Môžeme urobiť nejaké rozhodnutia, až keď uvidíme, ako bude Dumbledore a Rád pokračovať. Ale práve teraz by som chcel svoju dcéru ešte trochu spoznať. Ak so mnou samozrejme chce hovoriť."

„Áno," potvrdila Hermiona s dychtivým prikývnutím. „Mám toľko otázok."

„Možno je čas, aby sme vás dvoch nechali na pokoji," povedal Lucius.

Než však ktorýkoľvek z nich opustil miestnosť, čakali, kým im Hermiona prikývne, aby im oznámila, že je šťastná, že zostane sama s Voldemortom. Bola si teraz istá, že temný čarodejník mal na srdci iba jej najlepšie záujmy. Zatiaľ však nechcela nič iné, ako sa porozprávať s čarodejníkom, ktorý bol jej otcom, a dozvedieť sa viac o jej minulosti.

Dúfam, že sa Vám kapitola páčila a užili ste si jej čítanie podobne, ako ja jej písanie.
Ak by ste mali nejaké otázky, pýtajte sa, rada na ne odpoviem.

~swiftie27potterhead