Ja :
Dobré ráno huyng ^^

Hyung:
Kookie. Je 5:04 preboha

Ja :
Ah. Tak prepáč, že som ťa zobudil keď tak.

H

yung :
To nie. Ja som už v práci. Skôr ma zaujíma, čo si ty tak skoro hore?

Ja :
Sam neveim. Nedalo sa mi spinkať.

Hyung, :
Tak to chápem, zajačik.

Ja :

Ja :
Hyung ja asi nevstanem :(

Hyung :
Mám ťa prísť zhodiť z postele?

Ja :
To by bolelo. Hyung. To nie. To by bolelo.

Huyng:
Odomňa nie.

Ja :
Hyung.. Prečo si tak skoro v robote?

Hyung :
Mám to tak skoro vždy chrústik...veľa vybavovačike. Stretnutí. Pohovorov..

Ja :
Ty si jeden z tých, čo nosia obleky? A saká? A tak?

Hyung :
Oh.. To áno. Musím.

Ja :
Si dôležitý... Mam pocit.. Že sa rozprávam s tridsať ročným mužom Hyung.

Hyung :
Hah. Dôležitý niesom ale ďakujem

Ja :
Dnes sa obzvlášť teším do školy. No.. Až na prestávky.

Hyung:
Kazdy sa teší na prestávky.. Prečo ty nie?

Ja :
Chalani v našej tirede fajčia a pijú.. Občas si niečo aj dajú. Ponúkajú to ostatným, len aby im dali peniaze. Koľkokrát aj mne ponúkli no neprijal som

Hyung:
Prosím? Vy v triede beriete drogy, fajčite a konzumujete alkohol?

Ja :
Malo by sa s tým niečo robiť. Bojím sa chodiť do školy Hyung. Bojím sa, že má tam niekde predavkuju.

Hyung :
To sa nestane. Do akej triedy chodíš?

Ja :
Um 1C

Hyung :
Ďakujem. Ak má uvidíš v tvojej škole. Rob sa, že tam niesom.

Ja :
Načo by si chodil do našej triedy?

Hyung :
Nerieš, zajačik.

Ja :

Ja:
Toto sa stáva.. Keď sa nudíme. Hej je to v  šatni...keďže mi necvičíme.

Hyung :
Aspoň sa zabavíte.

Ja :
To áno
@

spomenúť používateľa

Hyung :
Dobre. Ja musím ísť už na pohovor takže ti napíšem potom. Máj sa pekne a poslúchaj v škole ;)

Ja :
Jasne Hyung. Prajem pekný deň :3

Odložil som mobil a išiel raňajkovať ku stolu. "dnes si dlho v škole?" spýtala sa ma mama pri stole. "ahh. Asi tak ako obvikle. " odpovedal som na jej otázku. Len prikývla a chytslala sa do práce.

Najedol som sa a vyrazil pomaly do školy. Aj tak nemám čo robiť.

Prišiel som do našej triedy. Ako vždy. Všetko rovnaké. Triedou sa niesol hluk detí, kričajúcich na seba a lietanie všelijakých papierikov po celej tirede. Sadol som si do poslednej lavici ku môjmu kamarátovi Hoseokovi.

"dobré ráno slnko mojich oči." vyspevoval si šťastne. Dnes bude nejaký jeho šťastný deň. "aj tebe." pousmial som sa nad jeho spevackým výkonom. "ale však Jungkook. Čo si taky skleslí? Ublížil som ti alebo čo?" spýtal sa váhavo a normálne sa usadil.

"to nie Hoseok. Nič si nespravil. Som. V poriadku." na mojej tvári sa objavil menší úsmev. Pravda bola. Že som sa bol celkom sklamaný. Sam neviem aký mám k tomu dôvod... No nejaký byť musí.

"Hoseok!" cez celú triedu sa rozoznel hlas Min Yoongiho. Alebo skôr elity tejto úbohej školy. Min Yoongi je syn jedného pána učiteľa na tejto škole. Vždy mu všetko prejde. Taktiež to je priateľ môjho najlepšieho kamaráta. Hobi ma kvôli nemu veľa problémov. Veľakrát ho prichytili za školou fajčiť, brať omamné látky a taktiež konzumovať alkohol.

Párkrát do toho zapojili aj mňa. Napríklad, keď som išiel s Hosoekom na záchod. Bol som v tom, že ide na WC no namiesto toho sa tam objavil svätý Min a Hoeoskovi do úst strčil joint a pootk celú školu bol na extáze. Nikto si to nevšimol. Až na mňa.

"Hoseok." povedal som len tak cez reč jeho meno keď sa blížil jeho priateľ. Len sa na mňa smutne pousmial. Hoseok takéto veci vôbec nemusí. Keby nebolo Yoongiho, nikdy by si cigaretu do úst nedal. No všetko sa zmenilo v horšie.

Celú školu som presedel sám v zadnom rade pozerajúc sa na žiakov za oknami.

Ja :
Hyung?

Ja :
Ah prepáč. Viem, že tu niesi a ani ti to nemám za zlé. No cítim sa strašne osamelý

Ja :
Môj jediný kamarát išiel za školu a ja tu nemám čo robiť.

Ja :
Chýbaš mi

Ja :
Neveim čo robiť.. Mám pred sebou ešte dve hodiny.

Ja :
Mám zimnicu. Je mi strašná zima.

Ja :
Chcem spinkať.

Ja :
Aši ma tu vypne a dostanem poznámku.

Vypol som mobil a hlavu položil na drevený stôl. Premýšľam. Až dosť premýšľam. Poslednou dobou som moc oslabený. Necítím si kosti a každú chvíľu mam pocit, že ma niekde položí.

Moje viečka sa pomaly ale iste zatvárali
a moju myseľ pohĺtila úplná tma.

"Jungkook?" prišla ku mne ustráchaná učiteľka. "si v poriadku?" začala ma všelijako chytať. "preboha však ty úplně horíš." povedala. Len som sa slabúnko pousmial a opäť zatváral oči.

"Jungkook musíš ísť domov!" povedala celá trieda sa začala radovať,že sa momentálne neučia. Čakám poďakovanie.

"ja.. Ja nemám nikoho doma." povedal som potichu. Mama chodí do roboty, takže doma bývam často sám. "ahh.. Ja viem.. Neviem čo spraviť. Poď so mnou." povedala a ja som ju poslúchol. Toto je moja obľúbená učiteľka. Volá sa Rose a učí nás základnú výchovu. Je mi ako druhá mama. Táto postaršia pani ma tri dcéry. Vie ako viesť zo životom moc dobre.

Zobrala ma do kabinetu a posadila ma na kreslo oproti jej stolu. "dáš si čaj? Kookie?" povedala keď ho už aj tak dala variť. Pousmial som sa. Vedela aké to s rodinou mám. Bola to kamarátka môjho otca ešte keď boli malé deti.

"vieš Kookie. Si ako tvoj otec." povedala keď zalievala čaj. "vždy bol taky vystrašený. Keď sa pozerám na teba. Vidím jeho." na jej tvári bol vidieť veľký úsmev.

"tvoja mama. Je úžasná žena. A musím povedať, že s tvojim otcom boli ten najkrajší pár, aký som kedy videla." v hlave sa mi odohrali myšlienky na otca a matku. Stále boli šťastný.

Cítil som ten tlak, drajúci sa cez oči v podobe sĺz. No zadržal som sa.

"Jungkookie. Chcem aby si vedel. Ak sa deje čokoľvek, môžeš mi to povedať." kývol som hlavou na súhlas. Niesom zhovorčivý typ.

"je vidieť, že ťa niečo trápi. Povedz mi to zlatko." klakla si predo mňa s úsmevom. "som vyčerpaný." povedal som a úsmev jej hneď spadol. "ja j~ja už nevládzem." povedal som a díval sa na podlahu. Priam som ju skenoval. Oči sa mi pomaličky zatvárali. "oh Jungkookie." povedala a venovala mi objatie. Hneď som to prijal a taktiež jej ho venoval.

"som tu vždy. Keď sa niečo bude diať. Som tu stále." chytila moje studené ruky s úsmevom. "usmej sa. Nemôžem ťa pustit domov no nechám ťa dnes na pokoji. Aj tak sa teraz nejdeme učiť." povedala a ja som vstal zo stoličky. Poďakoval som a odišiel zo zborovne.

Za zatvorenými dvermi som si rukami prešiel cez oči. Bol som unavený.

"Jungkook, Jungkook, Jungkookie ! Kurva Kook!" predomnou sa objavil Hobi. "Ty si tu?" otvoril som oči aby som sa ujistil, že niesom na omyle.

"nenapadlo ťa, prečo je tu taky rozruch? Našli nás policajti. Z celou bandou. A momentálne.. Momentálne sa to ide riešiť." povedal a ukázal na vchodové dvere. Vošla banda policajtov a aj nejaký právnici zrejme. Cele komando. Mam pocit, že celý kriminál. No keď som uvidel modrú hlavu. Hneď som prišiel na to, čo sa deje.

-

Dnes trošku aj normálny príbeh. Predsa len.. Začína to byť celkom zaujímavé.