Taehyung...

Telo posiate kerkami.. Taky Taehyung si so mnou píše? Cítim sa ako v ráji..

Je vážne pekný.. Dokonca sa čudujem.. Že píše niekomu, ako som ja sám.

Ja :
Hyung

Hyung :
Áno, Kookie

Ja:
Si.. Vážne pekný

Hyung:
Ďakujem.. Za kompliment maličký.

Ja :
Nechápem.. Ako niekto ako ty... Mohol. Napísať niekomu... Ako som ja..

Hyung:
Lebo si iný než ostatný..

Ja :
Tae..

Hyung :
Stále si myslíš... Že niekoho ako som ja.. By si pustil k svojmu telu, maličký.

Ja :
Tae.. Vypadáš.. Byť...akomjeden s takých tých... Zlých chlapcov..

Hyung :
Akurát tak by som ti pár krát capol po zadočku... K tebe by som zlým byť nedokázal, Kookie.

Ja :
Ja nechcem mať červený zadok Tae!

Hyung :
Prečo nie? Určite ho máš nádherný,šteniatko..

Ja :
Nemám Hyung...

Hyung :
Pri vlastnil by som si ho...

Ja:
Budem sa červenať Hyung!

Hyung :
Kľudne...

Ja:
Hyung.. Ja už musím ísť na ten výlet..

Hyubg:
Bež Kookie. Uži si ho

Ja :
O to sa báť nemusíš.. ^^

Hyung :
Dobre dobre.. Bež :D

Ja :
Ahoj ^^

Hyung :
Ahoj, maličký

Vypol som svoj mobil a s radosťou ho dal do tašky. No však stále nechápem.. Ako niekto ako je Tae, môže písať takému decku ako som ja.

Čím viac si s ním píšem, tým upadám do jeho krásy. Pane bože, prepáč mi za moje hriechy.

Vyšiel som s bytu a mal namierené na školský dvor kde sme sa mali stretnúť.

Ideme totiž do nejakého múzea obrazov. Umenie ma bavilo už od malička. Kreslím už skoro od malička, takže aspoň niečo zaujímavé cez tento školský rok.

Keď som tam prišiel, hneď som skočil do náruče môjmu kamarátovi Hoseokovi. Je to jeden s tých najlepších.

"tešíš sa?" spýtal som sa ho.

"ani nie, skôr sa teším na to, že po múzeu pôjdeme nakupovať." zasmial sa. A samozrejme aj ja. Keď sa Hoseok zasmeje, nevieme obaja prestať. Veľmi nakazený smiech má.

Nasadali sme si cela trieda do autobusu. Ako obvikle. Zasa som sedel sám, keďže hoseok vždy sedí v päťke v zadu. Mne to nevadí, aspoň mám viac súkromia.

Vytiahol som si mobil. Prišlo mi tam hneď niekoľko upozornení, ale ako prvé som otvoril len jedno.

Huyng :
Kookie

Huyng :
Chýbaš mi

Hyung:
Nemám čo robiť, keď žijem sám v jednom dome.

Huyng:
Bol by som rád ak by si mi odpísal, ale viem, že to nieje najvhodnejšie

Hynug :
Potom čakám, že mi o tom budeš rozprávať, kookie.

Hyung :
Ani som si nepredstavoval, že chodíš do (xxx) školy.

Hyung, :
Každe ráno chodím okolo Kookie.

Hyung :
Dnes vypadáš nádherne, zajačik.

Hyung:
Len už tak ten zadoček nevykrúcaj lebo ta tam nejaký učiteľ prehne zlatko.

Hyung:
To by som už moc šťastný nebol.

Ja:
Hyung! Prestaň toto hovoriť.. Je to neslušné

Hyung:
Kookie, ty si odpísal.. :)

Ja :
Jasné. Ďakujem za pochvalenie môjho zadku..

Hyung :
Krása sa pochváliť musí

Ja :
Ale nie takým spôsobom ako ty. Nikto si ma ohíňať nebude hyung!

Hyung:
A ja?

Ja :
Hyung! Prestaň

Hyung:
Nemohol som si pomôcť.

Ja :
Tak si to aspoň nemusel písať. Som v autobuse a červenať sa určite nemienim.

Hyung :
Zlaté, aspoň by si sa usmieval.

Ja :
Dívajú sa na mňa ako na debila, že.

Hyung:
No a?

Ja :
No bé

Hyung:
Kookie! Neprovokuj

Ja :
To ty provokuje š môj zadok!

Hyung, :
Vidíš v tom problém?

Ja :
Áno! Nedívaj sa na môj zadok!

Hynug:
A to už prečo?

Ja :
Lebo som povedal!

Hyung:
Hej, ale tvoj kamarát sa na neho dívať mohol, keď ťa objímal.

Ja :
Oh bože! Huyng... Nechaj to tak..

Hyung :
No nie. Nebude sa na teba dívať ako na niekoho, koho onedlho bude chcieť priviazať o posteľ, zajačik!

Ja :
Dobre, kľud.

Hyung:
Nie!

Ja :
Hyung!

Hyung :
Kookie zapamätaj si len jedno, ten zadok už patrí mne

Ja :
Ale on patrí len mne!

Hyung:
Už som si ho privlastnil.

Ja:
Nemáš moje zvolenie!

Hyung :
To hovor potom na mojej posteli.

Ja :
Hyung prestaň....

Hyung:
Nie :)

Ja :
Prečo?

Hyung :
Páči sa mi, ako sa brániš

Ja :
Hyung.....

Hyung:
Vidíš. Sam o sebe si slabunký a to si chcel, aby som ti to ukázal :')

Ja:
Niesom slabý!

Hyung :
HeJ a ja som ešte stále panic.

Ja :
Si panic?

Hyung:
Nie, Kookie

Ja :
Tak prečo klameš!

Hyung :
Kookie, ja som neklamal... Ale to už nevadí...

Ja :
Nechápem ťa Taehyung.

Huyng :
Raz dúfam, že pochopíš, maličký.

Ja :
Niesom až taky sprostý...

Hyung:
Niesi sprostý, si len ešte maličký

Ja :
Jasné... Maličký. To si zapamätám.

Hyung :
Zapamätaj.

Vypol som telefón a radšej sa na neho vykašlal.

-

"dobré deti. Mate rozchod na dve hodiny.. Takže o desiatej vás chcem vidieť tu!" povedala prísna učiteľka telocviku, ktorá zhodou náhod šla dnes s nami.

Vybral som sa teda sam objavovať kúty múzea obrazov. Boli tu rôzne, či už napodobeniny, umenia Andyho Warhola... A mnohé ďalšie. Aspoň niečo pre mňa.

" hej! Kookie!" počul som svojho kamaráta Hibiho