Hyung :
Kookie, Kookie

Ja :
Si v poriadku?

Huyng:
Ako vždy úplne.

Hyung:
Späť k veci.

Hyung:
Kedy budeš mať najbližšie čas?

Ja :
Ja mám čas každý deň, ak ma dobre poznáš mal by si vedieť.

Huyng :
Výborne, takže budem rád, ak prídeš pred bytovku, čakám ťa.

Ja :
Počkať... Čo?

Hyung :
Počul si. Takže zdvihni ten svoj zadok a švihom.

Ja :
Vyzerám strašne, mám mastné vlasy a nemám si dať čo na seba. Nemám kľúče a mama nieje doma.

Huyng :
Jungkook. Hoď na seba nejaké tepláky rozťahané tričko a poď prosím ťa.

Ja :
Dobre. Daj mi desať minút.

Huyng :
Päť.

Ja :
Osem

Hyung :
Dobre.

Jungkook plný očakávania vyskočil z postele a ako povedal Taehyung, začal hľadať staré oblečenie, ktoré stále vyzeralo ako tak ku svetu keďže potreboval snáď dobre vyzerať.

Namiesto teplákov zobral čierne rifle a namiesto trička zobral čiernu mikinu. Takže totálne poplietol hyungové požiadavky.

Dúfal, že mu nebude zima. Zo svojej kasičky s drobnými zobral dokopy päť eur aby nebol ako chudák. Predsa len, kľudne ho môže Taehyung vyhodiť dakde v meste a nebude mať ani na lístok domov. Zobral si biele tenisky aj keď mu to neprišlo ako fajn nápad, keďže celý deň pršalo. Do ruky chytil menší skladací dáždnik a za buchol za sebou dvere. Terza sa domov dostane až keď príde jeho mama.

Nechcel ísť výťahom tak si tých pár desiatok schodov prešiel až dole ku dverám. Výstrel dáždnik ešte v chodbe no keď sa ocitol pred čiernym Camarom zastavil sa. Takže Taehyung prišiel pre neho autom. A kázal mu si dať tepláky. A dáždnik mu bol na dve veci. Taehyung otvoril okno auta, cez ktoré mal perfektný výhľad na Jungkook. Obaja sa na seba pozerali v šume dážda.

,, Budeš tam tak stáť, alebo nástupiš? Nechcem riskovať aby ťa odfúklo s tým dáždnikom. " Povedal a opäť sa otočil smerom ku ceste. Jungkook nad tým pretočil očami.,, Dnes si nejaký vtipný." Nastúpi do čierneho auta s červenými sedačkami a čo najjemnejšie zatvorí dvere. Dáždnik položil medzi svoje biele topánky, už teraz ich videl čierne.

,, Najprv mi povieš, zober si nejaké tepláky a zároveň na mňa čakáš pred bytovkou s takýmto autom." Hlavu položil ku oknu a prekrútil očami. Potom sa neodbitným pohľadom pozrel na vodiča.

,, Je úplne jedno, čo máš na sebe, ale aj tak si si zobral rifle."Povedal aniž by sa pozrel na mladšieho spolu sediacého.,, Sám máš na sebe sako..." Povedal opäť. Snažil sa do Taehyunga rípať. Nešlo mu o to, aby ho provokoval, čisto sa ho snažil len podráždiť.,, To je pravda." Taehyung pomaly išiel vpred. Vyšiel z parkoviska a ako si Jungkook myslel išli niekam do mesta.

,, Tvojej mame som písal,že si ťa na chvíľku požičiam. Bola s tým v pohode. Dúfam ti to nevadí." Pozrel sa na mladšieho zatiaľ čo sa snažil sústrediť aj na cestu.

,, Je to v poriadku. Aj tak som nemal čo robiť. A na druhú stranu som rád, že ťa po čase opäť vidím." Prehovoril kľudnejším tónom po tom ako sa na neho pozeral smrteľným pohľadom.

,, Aj ja. Milé, že už nie si urazený, fakt ma to irituje hlavne to tvoje prekrúcanie očami a hranie sa na neodbitného."Z chuti sa Taehyung zasmial.,, Ako si vedel?" Jungkook sa taktiež s úškrnom pousmial na Taehyunga zatiaľ čo sa ich pohľady stretli.

,, si ľahko čitateľný Kookie."Bola zápcha, takže aspoň mali čas sa porozprávať.,, Mal by som to zamaskovať, už to proti tebe asi nevyužijem. Pán vševidaci." Opäť sa pousmial. Opäť ho taktiež iritoval.

,, To je pravda. Som. " Prikývol. Jungkookovi sa stratil úsmev. Zas ho hnusne striasol.,, Snáď si sa neurazil."Jungkook sa odul a pozrel sa z okna von.,, Čakal som to... Nevadí." Povedal. Taehyunga prekvapilo, ako často sa dokáže mladší uraziť. Čím ďalej tým viac to je horšie. Jungkook sa očkom pozrel na Taehyunga. Mohol si všimnúť, ako perfektne vždy vie vyzerať. Upravené vlasy, ktoré mu opäť trošku porástli. Vážny výraz v tvári nesmel chýbať a taktiež perfektné oblečenie.

Cítil sa ako obyčajné nič. Cítil sa dokonca horšie ako Hoseok. A ten je zo všetkého vždy ten najšpinavejší a slušnosť mu nič nehovorí. Stále sa cítil byť v inej triede. V tretej zatiaľ čo Taehyung sa vznáša v prvej a hviezdičkou nad hlavou.

Jungkook až priveľa premýšľa nad týmto vecami. Kto je čo, kto aký je. Taehyung sa o Jungkooka snažil zaujímať a videl na ňom práve to. Chýbala mu starostlivosť a iné zaobchádzanie. Je pravda, že niesu na tom až tak dobre, no tá láska mu chýba. Často je smutný, hoci kedy keď bol s ním. Buď je vystrašený, alebo nieje v nálade.,, Nemysli na to, prosím." Taehyung si všimol jeho pohľad. Jungkook otriasol hlavu.,,Prepáč. Nemal som v pláne-"

,, Jungkook, niesom tu od toho, aby si sa mi ospravedlňoval." mladší sa zarazil a pozrel sa na staršieho. Jediné čo bolo vidieť v jeho tvári bolo akurát tak 'huh?'.

,, Pozri sa na mňa." Jungkook zdvyhol pohľad z volantu na Taehyunga. Starší mohol prisahať, že by ho chcel zožrať doslova. To robia tie 'nevinné' očká.

,, Dobre. Kurva Jungkook." Taehyung sa naklonil aby čelil Jungkookovi v tvárou v tvár pomalým pohybom chytil jeho sánku, čo znamenalo, že volant bol prázdny a kolóna sa začala rozbiehať. No v ten moment mu to bolo jedno. Jedine, čo v tedy začal cítiť boli mladšieho pery priložené k tým jeho. Nebolo to až extra pri sebe. Ale cítil mladšieho dych a trepot srdca, ktorý ho ukľudňoval.,, Zavri tie oči, lebo ich zavriem ja." síce sa na neho nepozeral, no mladšieho mihalnice sa dotýkali jeho tváre. Už dlhšie len tak nestál a rozhodol sa, že svoju moc preberie on. Taktiež ako jeho pery, ktoré v ten moment začal zvierať tými svojimi.

-
Prepáčte za neaktivitu. Som v takom štádiu, že chcem skončiť s wattpadom