,, Jungkook. Vstávaj." Izbou sa ozval hlas mami. Jungkook by bol rád, ak by sa zobudil a vedľa neho by bol starostlivý Taehyung. No bol to opak.

Jeho izba bola taka prázdna a to len v jeho mylsi. Chladno sa vznášalo cez steny a on sa pre istotu opäť zabalil do horúcej prikrývky.

Oči mal stále otvorené. Dýchal z hlbok a stále ho prenasledoval divný pocit. Ako keby sa stalo niečo, na čo nebol zvyknutý. No zrejme to bolo tým divným zrýchleným snom.

Keď sa otočil smerom ku izbe, bola nenápadne čistá. Špinavé ponožky neboli na zemi, knihy zo školy mal uložené v taške namiesto toho aby boli po stole.

A jeho oblečenie bolo perfektne vyžehlené a zavesené na vešiakoch v jeho skrini. Pretrel si svoje rozospaté oči.

No asi sa stále neprebudil zo sna. Jeho mama, ho vždy ťahala do upratovania si svojich vecí a vyhrážania, že mu ich po vyhadzuje von z okna, no práve teraz ich mal pred sebou úžasne poskladané a zavesené.

Jungkook sa nenahámal a svoje studené nohy vložil do príjemne teplých mekučkých našuchovačiek. Vytiahol jedno z tričiek a pretiahol si ho cez hlavu. Následne to isté spravil aj s teplákmi na nočnom stolíku.

Onedlho  vstúpil do obývačky. Jeho mama sedela pred televízorom. Užívala si víkend aj keď len ležaním pred televízorom. Ako rannú rutinu hneď zamieril do chladničky a vybral bieli jogurt. Bol stále veľmi vyčerpaný a kľudne by mohol ešte dlhšie spať.

,, Ráno tu niekto bol, Jungkook." Povedala jeho mama hneď po tom, čo si sadol na stoličku. Nevedel čo má čakať keďže k ním už v podstate nikto nechodí. Akurát tak učiteľka zo školy na kávu, ale nie o šiestej ráno.,, Kim Taehyung, neviem asi sa tak volá..." Lyžička sa mu zastavila pred ústami. Takže tu predsa len bol. Nieje na tom až tak zle so psychikou.

,, Hm?" Tváril sa zmätene, však aj bol. Stále nevedel, o čom je reč.,, Len som si s ním dala kávu. Povedal niečo, že si máme dávať pozor. Bolo by lepšie ak by som si dala pauzu od práce a ty by si nechodil do školy. Bol aj na vašej škole mám pocit." Takže predsa tu včera bol. Jasné a odišiel bez rozlúčky. Bol zo seba sklamaný.,, Mám pocit, že to má niečo s tvojim otcom." Z ťažka prehĺtol. Túto etapu chcel mať už za sebou, ale ako videl, stále sa vracia.

,, Ďakujem za oboznámenie. " Povedal Jungkook, a jogurt nechal položený na stole. Vybral sa do izby a do rúk vzial svoj telefón. Hneď si našiel Taehyungovú poslednú správu, chystajúc mu napísať. Odblokoval si ho.

Ja :
Ako mi chceš vysvetliť, že si len tak náhodou, bol včera u nás?

Ja :
A ráno len tak z ničoho nič odídeš.

Ja :
Som z teba sklamaný...

Hyung:
Aj tebe dobré ráno.

Ja :
A teraz sa robíme, že nič. Nič sa nezmenilo.

Hyung :
Čo ti mám na to povedať?

Ja :
Čo tak ráno aspoň dovidenia, keď si sa sem natrepal.

Hyung :
Opäť si nahnevaný, alebo ako to mám brať.

Ja :
Áno, som kurva nahnevaný.

Hyung :
Kontroluj si slovník Jungkook.

Ja :
Mám na teba nervy.

Hyung :
Len som ti chcel oznámiť, tak isto aj tvojej matke, že vás možno pán Kim príde... No to je jedno. Len si dávajte pozor.

Ja :
To hovorí ten, ktorý má pred niekoľkými dňami doslova odkopol.

Hyung :
Čo ti mám ešte povedať?

Ja :
Prepáč by bohato stačilo, Taehyung.

Hyung:
Aha.

Ja :
Hm.

Hyung :
To je všetko?

Ja :
Nič viac nežiadám.

Hyung:
No neviem Jungkook. Cez správy sa ti ospravedlňovať nebudem.

Ja :
Super. Tvoje sračky.

Hyung :
Verím, že sa so mnou stretnúť nemieniš, takže tu šancu za hodím.

Ja :
Kto povedal?

Hyung :
Len to predpokladám.

-
Žijem. 🙋‍♀️