,, Čo tu robíš." Jungkook na sucho prehĺtol, pozerajúc na Taehyunga. Vôbec nechápal čo sa deje a čo od neho chce.

,, Ja len-" Taehyung sa odmlčal a pozeral sa do očí Jungkooka.

,, Taehyung, už som tu niečo povedal. Nechcem mať s tebou nič spoločné. " Jungkook svojim pohľadom skenoval podlahu odhodlaný, že zavrie dvere. Taehyung neodpovedal. Jungkook si povzdychol a pomaly zatváral dvere.

,, Jungkook, nie prosím." Povedal starší a posunul sa bližšie do dverí.,, Čo po mne chceš? Taehyung ja-... Ja toto nechcem. Nechcem aby si hovoril také škaredé veci . Ja- som moc zraniteľná osoba a toto ma ešte viac podkopáva." z chlapcovích oči začali tiecť menšie slzyčky.,, Taehyung ublížil si mi. Tak strašne moc." Chlapec si do rukávu utrel svoje slzy. Nedokázal sa na neho pozrieť.

,, Celé dni premýšľam, ako prežijem keď viem, že po nás idú. Neviem kto to je, no viem, že ak mi zabijú aj matku, tak sa zrútim. Nechcem ísť do detského domova. Chcem mať mami. Chcem mať ocka, ktorého som mal. Nechcem žiť takto. Ako chudák. Chcem byť šťastný , ale nedá sa to." Jungkook staršieho rukou udrel do hrude. Priam ho nenávidel za to, čo mu spravil.

Plakal a nariekal. Rukami mlátil staršieho do hrude bezhlavo. Obrazce sa mu mihali pred očami a cez slzy takmer nič nevidel. Neuveriteľne si prial mať rodinu akú má každý. Byť šťastný tak ako ostatný. Ncehecl byť on. Nechcel žiť vo svojom tele. Jungkook pomaly nič necítil. Dýchal čo raz menej ako normálne a jeho svalstvo ochabovalo. Bol rád, že ak toto je jeho koniec, tak nebude taký silný a prebehne tak hladko. Jeho údery slabli a on už len plakal.

Pocítil bezpečie. Pocítil dve mohutné ruky okolo jeho pásu. Nepadol na tvrdú zem ako inokedy. Uvoľnil sa a nechal svoje svaly ochrnúť no stále sa ne ocitol na zemi. Straší si položil hlavu na jeho rameno.,, Ja viem Jungkook. Ja viem kto si. " Prehovoril.

,, Vôbec nevieš kto som." Nechal sa starším pohupovať zo strany na stranu. Bol unavený, nespal niekoľko dní. Nevládal a jeho telo to taktiež vypovedalo. Jeho váha sa strácala tak isto ako šťastie. Nebol na tom vôbec dobre.

,, Sľubujem, že sa nič nestane. Neodpustím to. Chcem tu byť s tebou Jungkook. Chcem ťa mať pod mojimi ochrannými krídlami až dokým nepríde niekto iný, so silnejšími a pevnejšími krídlami. Sľubujem, že sa tebe a tvojej matke nič nestane. A čo sa vás len niekto dotkne, zlomím mu väzy. " Povedal Taehyung blízko Jungkookovej pokožky.

,, Hyung..." Bolo posledné čo Jungkook povedal a pevnejšie zovrel svoje ruky okolo Taehyunga. Aj keď nevládal, objať ho musel.,, Si vyčerpaný." Po minutách kolísania prehovoril Taehyung.,, Prosím, nechoď... "Mladší zakňučal a hlavu si zaboril do staršieho hrude. Bola taká jemná.,, Nikam nejdem." Odpovedal Jungkookovi.

Taehyung si ho zobral na ruky. Jungkook ho objal okolo krku a nohy omotal okolo staršieho pasu. Hlavu položil na jeho rameno smerom ku pokožke na krku. Prstami jemne prešiel po kerke na Taehyungovom krku. Uvedomoval si, že je divná. Keď ucítil ako sa starší prehol a pokladal ho na niečo mäkké, začal panykáriť.

Ruky načiahol ku nemu aby bol stále v jeho kontakte. Chystal sa niečo povedať.,, Pšt. Som tu." Taehyung sa pousmial. Vyzul si svoje topánky a dal dole svoj kabát, ktorý nechal v Jungkookovej izbe pri posteli. Ku mladšiemu si ľahol. Jungkook ho objal okolo pása. Taehyung svojou rukou prešiel po Jungkookovom líčku. Bolo jemné ako obláčik. Dorúžova zafarbené. Najradšej by doňho kúsol.

Nakoniec ho taktiež objal a nechal Jungkooka upadnúť do hlbokého spánku.
-
Zastavte ma niekto dokým nebude neskoro. Ďakujem <3