"Jungkookie! Poď dole" počul som hlas mojej mami. Hneď som vbehol do kuchyne cez celý byt a sadol si za stôl.

"dnes nejaký šťastný. Čím to asi bude?" spýtala sa ma mama s úsmevom.

"nič nieje. Proste som len šťastný." pousmial som sa mojím úsmevom.

Volám sa Jeon Jungkook a bývam v chudobnej časti Soulu. Som jedináčik žijúci s mojou matkou. Pred pár dňami som dovŕšil konečne šestnásť rokov. Už sa nemusím aspoň považovať za malé dieťa.

Stále chodím do miestnej strednej školy a učím sa ako kormalny žiak. Čo sa týka otca. Nechcem ho moc rozoberať. Nechcem zasa prísť na staré myšlienky. Už nikdy viac.

Vyhovuje mi bývanie s mamou. Vieme sa uživiť, mame priemerne peňazí a taktiež sa mame navzájom radi. Pomáham jej ako sa len dá, často chodí s práce domov unavená až tak moc, že si ľahne na gauč a tam zaspí pri zapnutom televízore.

Kamaráti.... To je pre mňa tiež strašne slovo. Áno je jasne, že mám pár takých dobrých kamarátov, ale nikdy neboli taký, aby som sa im posťažoval a tak.

Ale medzy obľúbených patrí určite Hobi alias Hoseok a Jimin. S týmto chlapcami si rozumiem najviac. Samozrejme, že kvôli Jiminovemu chalanovi sme až tak spolu neni ako sme bývali.

Tak chodievam non len ja a Hosesok, tak či tak sa vieme dobre zabaviť.

"som rada, že si šťastný, nech ti to zostane dlho zlatko. Ja už musím ísť na nočnú. Drž sa tu dobre a nič neznič!" zasmiala sa a dala mi jemnú pusu do mojich čisto umytých vlasov. "máj sa mami." odzdravil som ju skôr než stihla zavrieť dvere.

Zostal som tu sám. Zas a znova. V celku. Bol som smutný. Nikdy som nemal brata alebo sestru, ktorej by som sa mohol vysťažovať. Mama toho mala veľmi dosť a zaťažovať som ju nechcel samozrejme.

Ale chýbalo mi to. Chýbalo mi objatie od otca alebo matky. Chýbala mi ta strašia ruka, ktorá by ma vedela podržať. A takto? Týmto spôsobom len zasa ako neobyčajne sedím pred televízorom v zhasnutom svetle, zababušený v perine, kukajúc na boh vie aký seriál.

Som nemožný ja viem.

No presne v túto chvíľu mi cinkla správa v mobile. Pre boha. Je piatok presne 22:05. Kto by o takejto dobe písal. Nešlo mi to do hlavy. Otvoril som teda prichádzajúcu správu.

Neznáme číslo :
Ahoj maličký.

Zhrozil som sa.

Ja:
Um. Ahoj?

Neznáme číslo :
Ako sa máš?

Ja:
Momentálne, trošku zdesene keďže mi o desiatej píše neznáme číslo...

Neznáme číslo :
Kvôli tomu zdesený byť nemusíš.

Ja :
Poznáme sa vôbec?

Neznáme číslo :
Nepoznáme.... Vadí to snáď?

Ja :
Nevadí. Ale cítim sa nepríjemne.

Neznáme číslo :
Cez správy ti ublížiť nemôžem. Takže sa nemáš čoho báť predsa.

Ja:
Ale prenasleduje ma pocit toho, že neviem, ako si získal moje telefónne číslo.

Neznáme číslo: mal si to na Instagrame

Ja :
Uhm.. Zabudol som, prepáč

Neznáme číslo :
To je v poriadku. Ako sa voláš? Maličký.

Ja:
Mám strach ti povedať meno...

Neznáme číslo :ako som povedal, predo mnou strach mať nemusíš. Niesom zlý a už vôbec ti nechcem ublížiť.

Chvíľu som premýšľal. Nieje dobré, povedať náhodnému človeku vlastné meno. Môže to nejako kľudne využiť.

Ja:
Jeon

Ja :
Jeon Jungkook

Neznáme číslo :
No vidíš. Ublížil som ti tým nejako?

Ja:
Neublížil.

Neznáme číslo :
V tom prípade ma teší, kookie, že som mohol vedieť tvoje meno. Je veľmi pekné.

Začeevenal som sa. Je to veľmi milé.

Ja:
Ďakujem

Neznáme číslo :
Za to sa neďakuje, Kookie

Ja:
Ja poďakovať ale musím, no, patrí sa to.

Neznáme číslo :
Musíš mať veľmi dobrú výchovu potom.

Ja:
To aj mám. A... Môžem vedieť tvoje meno? Predsa len. Ty vieš moje.

Neznáme číslo :čo ak by si mi dal zatiaľ prezývku ty?

Ja :
Prezývku? Ja som nikdy prezývku nevymyslel...

Neznáme číslo :
No vidíš. Mne ju vymyslieť môžeš. A potom ju aj môžeš používať.

Ja:
Tak dobre teda.

Ja :
Lenže mňa nič nenapadá...

Neznáme číslo :
Nevadí.
Myslle som si, že to bude buď daddy alebo niečo také podobné. Nevadí.

Ja :
Čo to znamená? Kamarát to všade používa a nechce mi povedať dôvod. A teraz si to aj napísal..

Neznáme číslo :
Takže ja si píšme s neviniatkom. Dobre vedieť maličký.

Ja:
Aké neviniatko?

Neznáme číslo :
Ale. Ma to máš ešte čas. Nepotrebuješ ešte vedieť čo to znamená. A predsa len. Nieje to podstatné.

Ja:
Aha... Divné.
Koľko máš rokov?

Neznáme číslo :
Prečo sa snažíš zistiť čo najviac o mne maličký?

Ja:
Snažím sa zistiť, s kým si to píšem.

Neznáme číslo:
Chutnučké...

Ja:
Čo je na tom chutné?

Neznáme číslo :
Tvoje správanie

Ja:
No tak to ďakujem

Neznáme číslo :
Nemáš za čo. Ale vek ma nezabije.
Mám 23

Skoro mi oči vypadli.. Toto je dosť. To je o sedem rokov straší odomňa.

Neznáme číslo :
Zľakol si sa?

Si tu?

Chrústik?

Odpovieš mi prosím?

Ja:
Prečo mi vôbec píšeš? Vieš vôbec koľko mám rokov?

Neznáme číslo :
16

Ja:
Ako to pre boha vieš?

Neznáme číslo :
Ig?

Ja:
Oh bože. Prepáč.. Som hlúpy

Neznáme číslo :
To je v poriadku. Si zlatý, ako sa bojíš.

Ja:
Máš pravdu. Bojím sa, že z rohu obývačky prídeš aj s nožom v rukách, s tým, že má ideš rozpredať na orgány

Neznáme číslo :
Neubližujem deťom.

Ja:
Um.. Tak dobre.

Neznáme číslo:
Jungkookie?

Ja:
Áno?

Neznáme číslo :
Chcel by som vidieť tvoju tváričku.

Ja:
Na instagrame máš moje fotky predsa.

Neznáme číslo :
Chcel by som ju vidieť teraz.

Ja :
Kde je problém? Ja ho nevidím? Na ig sa na ňu môžeš dívať stále. Ale mne by sa spálili oči.

Neznáme číslo :
Chcel by som vidieť fotku tvojej tváričky

Neznáme číslo :
Ale urobenú teraz.

Ja:
Stále vypadám rovnako. Takže si zapni ig.

Neznáme číslo :
Jungkookie.... Pošleš mi tvoju fotku?

Ja :
Načo ti bude?

Neznáme číslo:
Chcem vidieť, s akým úžasným chlapčekom si mám tu česť písať.

Ja :
Asi nie

Neznáme číslo:
Stále sa ma bojíš? Huh?

Ja:
Bojím sa.. Pretože si píšem s neznámou osobou o ktorej viem len vek. Ináč nič viac.

Neznáme číslo. :
Kookie povedz mi..

Ja :
Hm?

Neznáme číslo :
Páči sa ti. Keď ti píše pekne,niekto koho nepoznáš?

Ja:
No.. Je to od toho človeka veľmi milé..

Neznáme číslo :
Páči sa ti.. Keď ťa oslovujem.... Jungkookie? Alebo kookie?

Ja :
Asi aj áno.. Nikto okrem mami ma tak nevolá....

Neznáme číslo :
Môžem ťa tak volať? Lebo mne sa páči kľudne aj slovká ako napríklad. Zlatko, miláčik, kľudne aj zajačik. Hodí sa to k tebe.

Ja:
Prestaň Hyung!

Neznáme číslo :
Takže Hyung? To mi zatiaľ stačí. Prečo mám prestať, zajačik.

Ja :
Neveim.. Necítim sa komfortne. Keď to počujem od niekoho ako si ty Hyung. Od niekoho staršieho.

Neznáme číslo:
Takže sa ti to páči..

Ja :
Áno, Hyung

Zmenili ste meno používateľovi neznáme číslo no 'Hyung'

Hyung :
Pošleš mi už tvoju tváričku? Chcem ťa vidieť, zajačik.

Ja:
No dobre Hyung. Ale nikomu to neposielaj. Prosím.

Hynug :
Nechám si to len pre seba, zajačik

Ja :

Ja:
Stačí?

Hyung :
Bohato, zajačik

Ja:
Prepáč. Ani som sa neučesal. Vypadám strašne

Hynug :
Mne to nevadí. Si veľmi pekný, zajačik.

Ja:
Hyung! Ticho!
Budem sa červenať

Hyung :
Musíš byť zlatunký.

Ja:
Niesom!

Hyung :
Jungkookie?

Ja:
Hm?

Hyung :
Máš nádherné pery....

Ja:.
Um.. Ďakujem ti hyung.

Hyung :
Si na chlapcov maličký?

Ja:
Nikdy som nad tým ne premýšľal, Hynug.
Neviem na toto odpovedať..

Hyung :
A páčilo by sa ti....ak by si bol na pozícií, ako žena?

Ja:
Hmm.. Neviem.. Asi aj áno.. Mama chcela mať dievčatko.. Niekedy sa aj tak chovám... Ako decko no mnohým to vadí.

Hyung:
Jungkookie, ako môžeš byť taký submisívny..

Ja :
To zasa čo znamená? Hynug ja nerozumiem tvojim slovám...

Hyung :
To je dobre maličký, nechaj to tak
.

Ja:
Hyung?

Hyung :
Áno? Maličký

Ja:
Mohol by som vidieť ako vypadáš ty, prosím

Pozreté

Ja:
Hyung prosím..

Pozreté

Ja:
Hyung...

Hyung :
Kookie....

Ja:
Deje sa niečo hyung?

-
Cukrovka s tohto normálne...