_Jiminssii_

❤️340              💬42

_Jiminssii_:
po dlhej dobe opäť doma <3

_Jeon_Kookie_:
už sa na teba teším.

_Shine_Hobi_:
@_Jeon_Kookie nápodobne.

Li._.La:
Potom mi povieš ako si sa mal lasik❤️❤️
   >_Jiminssii_: Jasné ❤️❤️

Be.positive_:
pekná fotka ❤️❤️
   >_Jiminssii_: ďakujem ❤️❤️

_M.Y_:
Si sa aj fotiť naučil xd
    >_Jiminssii_: však jasné 😂

L_Léčko:
Toľko učiva vymeškať ccc xd
    >_Jiminssii_: tak ma to doučíš😉❤️

Prešlo niekoľko dní no a Taehyung sa stále neozval. Prestal som na neho väčšinou myslieť. Hoseok s Yoongim mi pomáhali sa dostať opäť do normálnej kože. Tým myslím aj vzhľad aj správanie. Nie, že by mi to chýbalo, no cítil som sa tak isto lepšie než pred tým. Dodalo mi to väčšiu sebadôveru.

Yoongi ma prinútil s ním chodievať cvičiť  a Hoseok ma vláčil cez kaderníčku až do obchodného centra. Verte mi, domov som prišiel neuveriteľne vyčerpaný.

Na dnešok som sa obzvlášť tešil, lebo po dlhej dobe vidieť Jimina je tá najlepšia vec, čo sa mohla stať. Dokonca hrozilo, že zostane v inom meste. Práve sme sa nachádzali pri metre a dúfali, že nás ten malý potkan nájde.

"ahhh. Kde toľko je, chcel som ísť piť ešte dnes." zastonal Hoseok a objal Yoongiho. Príjemný pocit. Aj ja chcem objatie. "myslím, že ak ten Jimin má so sebou tri kufre, mali by ste mu ísť pomôcť. No, teda asi aj ja." ukázal smerom ku východu z metra.

Chlapec v dlhej bledomodrej mikine a čiernych rifliach sa teperil po schodoch. Vyšiel na povrch a zaprel sa o kufre. Vydýchol si a z čela si odhrnul ofinu. Chalani sa na ňom smiali. Čakal som, kedy nahodí očný kontakt. Už bol v tom, že vytiahne mobil no Jimin len hmatal po vačku a až potom sa pozrel smerom hore. Najprv sa poobzeral po okolí,no zastavil sa na mne. Na tvári sa mu hneď objavil úsmev. Chcel sa rozbehnúť no kufre mu to nedovolili. Tak som teda po menších krokoch ku nemu nejako dostal.

Jimin sa o kufre nezaujímal a hneď mi skočil do náručia. "Ó môj bože. Mal som pocit, že mi ruky odídu." povedal v objatí a svoju halvu položil na moju hruď. Zrazu sa odomňa odtiahol. Bol som zmätený. "niečo mi tu nesedí." pozrel sa na Yoongiho a Hoseoka a potom opäť na mňa. Chytil moje tričko a povytiahol ho smerom na hor. "týždeň aj čosi niesom s tebou a ty už aj začneš cvičiť? A nepočkal si na mňa? Kto ťa v tom podporoval? Sám by si to určite nespravil." musel som sa nad Jiminom usmiať.

Pohľadom zaútočil na Hoseoka a Yoongiho a potom opäť na moju odhalenú kožu. Bol som ticho.  "že si to bol ty? Priznaj sa Hoseok!" prikývol hlavou na súhlas Hoseok.

"čo mi k tomu povieš?" pozrel sa mi do očí. "rád ťa opäť vidím Jimin. Chýbal si mi." ešte raz som ho objal zatiaľ čo on bol zrejme zmätený. "však aj ja Kookie." objatie mi vrátil. "ide sa piť!" cez rameno mi Yoongi prehodil ruku s úsmevom. Zobral som Jiminovi jeden z kufrov a ten ďalší mu zobral Hoseok.

"Najprv by sme mali toto odniesť, nemyslíte?" ukázal som na Jiminové kufre. "máš pravdu. Komu to predáme?" povedal Hoseok.
"Hoseok ty si totálny debil. Vieš to?" capol sa po čele Jimin. "áno viem to veľmi dobre, celý týždeň mi to hovoril Jungkook."

"kto by ti to nepovedal, vyťahoval si z môjho šatníka rifle zatiaľ čo už troje roztrhal. A to nehovorím o tričkách." prepálil som ho pohľadom. "bielych máš ako nasraných." odfrkol a ďalej sa so mnou nebavil. "ale!" zastavil sa Jimin oproti mne. "som rád, že si starý dobrý Jungkook. Ďalšie depresie by som už nedával." musel som sa pousmiať. Po smrti môjho otca mi moc do smiechu nebolo, no keby tu neboli chlapci, stále by som bol ten depresívny, ktorý by nepoznal slovo normálny vzduch.

-

Neviem ako vy, ale z karantény mi začíná prepínať a psychicky to nedávám.
Btw
Ľúbim vás ❤️